Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Naď

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/258/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516208733
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7516208733.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: B. X., H.. XX.XX.XXXX,
S. XX/XX, XXX XX M. S. D., o vymoženie 2508,02 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján
Ondáš, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 870/2016, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č.k.: 12Er/2577/2016-23 zo dňa 15.3.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení
uznesenia, že mu bola predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským
rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, sp. zn.: RK-PC-191/15-Ek zo dňa 4.11.2015. Z
predložených dôkazov zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená

Zmluva o úvere zo dňa 10.10.2013.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 52 až 54 občianskeho zákonníka,
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len exekučný poriadok/
uviedol, že podľa predloženej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným,

a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa
veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi
(povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok. Na základe vyššie
uvedeného, súd prvej inštancie posúdil predloženú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa

ustanovení o spotrebiteľskom práve a vzťahuje sa naň právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. a §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preskúmal predloženú rozhodcovskú doložku
a zistil, že táto nebola súčasťou formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská doložka
bola koncipovaná ako samostatná listina, samostatne podpísaná, čo znamená, že bola uzatvorená
vo forme rozhodcovskej zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
koncipovanáaspotrebiteľovipredloženáoddeleneodostatnýchvšeobecnýchpodmienokvšaknesvedčí

o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom oddelenom predkladaní
zmluvných podmienok - zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy, z dôvodu vylúčeniadojednania rozhodcovskej doložky spod režimu súdnej kontroly. Ide o formulárové zmluvy, ktoré povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu a je pravdepodobné, že nepodpísaním

rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obe boli uzavreté v ten
istý deň. Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj
do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b)
alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o
revolvingovom úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom,
že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v

rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská
doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie
v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že predložená rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Spotrebiteľovi je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podaná
žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na to, že mu bola predložená zároveň pri podpise úverovej zmluvy. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v
zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred
vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu
1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Na základe uvedeného

aj rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka pripojená k zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
účinného od 1.1.2008. Predložený rozhodcovský rozsudok, preto nezakladá vykonateľnosť predmetnej
pohľadávky a nie je listinou, na základe ktorej by bolo možné viesť exekúciu, nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom na vykonanie exekúcie; jedná sa o právne nulitný dokument. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

4.Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je povinný
pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8.Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie

udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

9.Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,

či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

10.Súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

11.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli súčasne so zmluvou o úvere č. 8500033031.
Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu,

že ustanovuje možnosť voľby.

13.Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku

núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu

neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

14.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

15.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.17.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18.Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19.Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20.Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

21.Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať
rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto

rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

22.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

23.Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

24.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a
povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

25.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.