Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314202919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6314202919.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti žalovanej M. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. O.N.F. XXXX/XX, K., za účasti

Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (do
30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), do 30. 06. 2016 právne
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa
7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, o zaplatenie 1 447,21 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/49/2014-105 zo dňa 26. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť osobitnému subjektu

trovy konania (tretí výrok), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa
26. 01. 2017 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 411,72 Eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia, do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že zastavuje konanie v časti istiny vo výške
1 035,49 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1 035,49 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť osobitnému subjektu trovy konania v rozsahu 43,10 % vo výške
stanovenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku (tretí
výrok) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (štvrtý výrok).

1. 2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade, ak konanie
bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok
konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku,
čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom
hodnotícelkovúotázku,vakejčastibolten-ktorýúčastníkúspešný.Akjenačiastočnomspäťvzatížaloby

dané zavinenie žalobcu, treba dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí,
že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech, a úspech sa z
hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu
SRzodňa26.01.2011,sp.zn.6MCdo/19/2010).Zavineniezastaveniakonaniaspočívapredovšetkýmna
procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t.j. ak účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania
(žalobu) a bez vecného rozhodnutia súdu zobral svoj návrh na začatie konania (žalobu) späť, napr. bez

udania dôvodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 2 MObdo/4/2010). Nakoľko
žalobca zobral žalobu čiastočne späť, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z procesnéhohľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného
hľadiska, nie podľa hmotného práva. Prvoinštančný súd ďalej poznamenal, že vzhľadom na vyššie
citované uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie

konania, má ohľadom tejto časti žaloby neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady
trov konania pričíta opačnej strane sporu. Pre účely určenia pomeru úspechu medzi stranami sporu
prvoinštančný súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu ku dňu podania žaloby, t. j. dňa 31. 03. 2014.
Žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy vo výške 1.447,21 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.447,21 Eur od 25. 03. 2010 do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby -

523,85 Eur). Žalobcovi bol predmetným rozhodnutím priznaný voči žalovanej nárok spočívajúci v sume
vo výške 411,72 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od 25.03.2010
do zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 149,03 Eur). Z uplatnenej celkovej sumy 1.971,06
Eur (do podania žaloby) bolo žalobcovi priznaných 560,75 Eur (vyčíslené do podania žaloby). Žalobcov
úspech tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 28,45 % a neúspech 71,55 %. Úspech žalovanej
a osobitného subjektu predstavuje 71,55 % a neúspech 28,45 %. Žalovaná a osobitný subjekt boli

teda v predmetnej veci úspešnejšími stranami sporu. Prvoinštančný súd následne konštatoval, že po
odrátaní úspechu žalovanej a osobitného subjektu v konaní od ich neúspechu (71,55 % - 28,45 %),
majú títo právo na náhradu trov konania v rozsahu 43,10 %. Na záver uviedol, že žalovanej síce vzniklo
právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že si náhradu trov konania neuplatnila, náhradu
trov konania jej nepriznal (štvrtý výrok). S ohľadom na úspech žalovanej a osobitného subjektu v časti

uplatneného nároku a neúspech žalobcu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku, súd prvej inštancie
osobitnému subjektu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 43,10 %.

2. Proti rozsudku súdu v prvej inštancii podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorý mu bola uložená povinnosť nahradiť osobitnému subjektu

trovy konania v rozsahu 43,10 % (tretí výrok). V odôvodnení odvolania namietal, že z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo má vedľajší účastník, ktorý je zo zákona
považovaný za personálne a odborne vybaveného, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za
také úkony, ktoré má urobiť sám. Podotkol, že združenie na ochranu spotrebiteľa namiesto toho, aby
zastupovalo spotrebiteľa a vystupovalo prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov a

členov, vstupuje do konania zastúpené právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu
predstavu. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné, uplatňujú sa v
rozpore sa zákonom a preto priznanie ich náhrady nemá legitimitu a oporu v zákone.

3. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovanej, v ktorom

uviedol, že k doručenému návrhu (v žalobe) sa vyjadril v rozsahu, v akom to považoval za potrebné, tak
aby boli dôsledne bránené práva žalovanej ako spotrebiteľa. V konaní bol úspešný, tým, že konanie bolo
voči spotrebiteľovi zastavené, pričom mu nesporne vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen
účelne vynaložené, ale viedli k úspechu žalovaného ako spotrebiteľa v spore. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd výrok v rozsudku prvoinštančného súdu o náhrade trov konania vedľajšieho

účastníka potvrdil.

3. 1. Z ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
3. 2. Podľa prvej vety § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34CSP),vecpreskúmalvmedziachdanýchustanovením§379,§380
a381CSP,beznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.2CSPacontrarioarozsudokprvoinštančného
súdu v odvolaním napadnutej časti (tretí výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a

podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31. 03.
2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 447,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1447,21 Eur od 25. 03. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 03. 10. 2014 bolo

súdu prvej inštancie doručené oznámenie subjektu - Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom
v Banskej Bystrici, že vstupuje do konania na strane žalovanej z dôvodu ochrany spotrebiteľských práv
žalovanej v konaní. Podaním doručeným súdu dňa 12. 08. 2016 vzal žalobca žalobu v časti žalovanej
sumy vo výške 1.035,49 Eur späť. Následne okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 4C/49/2014-105zo dňa 26. 01. 2017 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 411,72 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia, do 30
dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že zastavuje konanie v časti istiny vo

výške 1 035,49 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1 035,49 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť osobitnému subjektu trovy konania v rozsahu 43,10 % vo výške
stanovenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku (tretí
výrok) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (štvrtý výrok).

6. 1. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
6. 2. Podľa 95 ods. 2 CSP, subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže

vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

7. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že o náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný
súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že nakoľko žalobca zobral žalobu čiastočne späť,
pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto

časti zastavené, pričom platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadom tejto časti žaloby
neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Na
základe aplikácie tejto premisy potom konštatoval, že žalobcov úspech predstavoval v percentuálnom
vyčíslení 28,45 % a neúspech 71,55 % a úspech žalovanej a „osobitného subjektu“ predstavuje 71,55
% a neúspech 28,45 %, pričom po odrátaní úspechu žalovanej a osobitného subjektu v konaní od ich

neúspechu (71,55 % - 28,45 %), majú títo právo na náhradu trov konania v rozsahu 43,10 %.. Uvedený
spôsob výpočtu považuje odvolací súd za správny.

8. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že od 01. 07. 2017, kedy nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, nedochádza k automatickej transformácii pôvodného

procesného postavenia vedľajšieho účastníka na osobitný subjekt podľa § 95 CSP. V zmysle vyššie
citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku sa osobitný subjekt do konania priberá s cieľom
ochrany práv strany sporu, pričom zákonným predpokladom pribratia tohto osobitného subjektu do
konania je súhlas strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Osobitný subjekt môže
sám podať návrh na pribratie do konania alebo môže návrh na jeho pribratie do konania podať súdu

priamo strana sporu. V takom prípade je už v samotnom návrhu strany obsiahnutý súhlas s pribratím do
konania a nie je potrebné dopytovať stranu, či s pribratím takéhoto subjektu súhlasí.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z akého dôvodu
súd prvej inštancie automaticky priznal občianskemu združeniu - Združeniu spotrebiteľov Slovenska, so

sídlom v Banskej Bystrici, ktoré do 30. 06. 2016 vystupovalo v pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej, postavenie osobitného subjektu, nakoľko s účinnosťou od 01. 07. 2016 vedľajší účastník
ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v
Civilnom sporovom poriadku. To však zároveň neznamená, že v tomto prípade nie je možné pôvodnému
vedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanej(ktorývšakužvaktuálnejvdobenemáprocesnépostavenie

vedľajšieho účastníka, ale ani osobitného subjektu) priznať trovy konania, spočívajúce v trovách jeho
pôvodného právneho zastúpenia, ktoré vznikli do 30. 06. 2016. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť
vyššie citovaných ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok úkonov realizovaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po

30. júni 2016 (viď prvá veta § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla
2016 účinnej právnej úpravy sa v prípade týchto úkonov nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť, ako uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania „osobitného subjektu“ (tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).