Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Fakanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19Csp/56/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215794
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216215794.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci
žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO XX XXX XXX, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, AK Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému D. T.S., F..
XX.XX.XXXX, T. P. XXXXX/X, T., o zaplatenie 704,44 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 704,44 €, s úrokom z omeškania 8,5% ročne od
03.11.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to súdny poplatok v sume 42,- € a trovy právneho
zastúpenia v sume 144,07 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 06.10.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 704,44 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok uzatvorili spolu dňa
02.09.2012zmluvuopôžičkeevid.č.XXXXXXXX,nazákladektorejposkytolprávnypredchodcažalobcu
žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške (bez akontácie) 1381,20 €. Žalovaný mal splácať pôžičku v
pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 23,02 Eur. Uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 230,20
€. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a
včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, preto žalobca dňa 25.10.2013 listom predžalobná
upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby
žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu
704,44 Eur. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Súd doručoval žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach
a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa
10.10.2016. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho
trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP). Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené
písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15
dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak
a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo
c/ to ustanovuje tento zákon.4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne
úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom
konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o
určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného
konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho
vyhlásením, dňa 07.06.2017.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli
súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci,
ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok
žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: Zmluva o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, Prehľad
splátok a úhrad, Predžalobná upomienka + doručenka, žiadosť o postúpenie a prevod pohľadávky zo
dňa 18.01.2017, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2016, oznámenie o postúpení
pohľadávky s doručenkou.
7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia
pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol,
sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci.
Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia
súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd
zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto
postupu teda je, že súd doručil
účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri
svojom rozhodovaní vychádzať.
8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
9. Podľa § 548 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na
to veriteľ písomne vyzval.
10. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
11. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
12. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania,
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluva o pôžičke, ktorú nesplácal v dohodnutých
splátkach, neuhradil ani zostatok pôžičky potom ako bol vyzvaný na jej okamžitú úhradu, preto návrhu
v celom rozsahu vyhovel.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (do 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti
uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 03.11.2013, od nasledujúcehodňa po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie danej žalovanému vo výzve - predžalobnej upomienke zo
dňa 25.10.2013, tak ako žiadal žalobca.
15. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania,
ktoré sú žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh
v sume 42,- € a náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v celkovej sume 144,07 € (za
dva úkony právnej služby po 51,54 € za jeden úkon a režijný paušál 2 x 8,58 €) + 20 % DPH, podľa
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.
Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov
konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.