Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201730
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816201730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej E. O., J.. XX.XX.XXXX, G. I. Č. XX, o zaplatenie 154
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. augusta
2016 č.k. 5C/35/2016-38 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti vyhovujúcemu výroku rozsudku.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 154 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 24.2.2016 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 154 eur
s príslušenstvom s tvrdením, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.5.2013 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
spolu s odplatou vo výške 275,40 eur a úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom v sume 156,60
eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.032 eur, v ôsmich mesačných splátkach vo výške po 129 eur, a
pretože žalovaná nedodržala splátkový kalendár a porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
z ktorého vrátila len sumu 40 eur, žalobca žalovanej oznámil, že dlh sa stal splatný v celosti a vyzval ju

na úhradu celého dlhu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Vychádzajúc zo zistenia, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalovanou
a žalobcom dňa 22.5.2013, žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 600 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala zaplatiť v ôsmich mesačných splátkach po 129 eur, po právnom posúdení podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, § 52 os. 1 až 3, § 53
ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka, poukazom na článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu je v rozpore s ust. § 9ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované týmto
ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nakoľko v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve je
uvedená mesačná splátka 129 eur a počet splátok osem, avšak bez toho, aby v zmluve bolo uvedené, z
čohopoplatkypozostávajúavakejvýške.Dodal,žezozmluvynevyplýva,akájevýškasplátokistiny,aká
je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, lebo žalobca do spotrebiteľskej zmluvy
uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Z uvedeného prvoinštančný súd

konštatoval,ženeuvedenievýškysplátokistiny,úrokovapoplatkovpovažujezaneprijateľnúpodmienku,
ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a dôvodiac, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch pre neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s odôvodnením, že žalobca mal v konaní len
nepatrný úspech a žalovaná si žiadne trovy neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365
ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho

napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto
nemožnohovoriťoabsenciivýšky,počtuatermínusplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,lebožalovaná
sa zaviazala v zmluve k úhrade jednej splátky vo výške 1.032 eur s termínom splatnosti dňa 26.1.2014

a až následne požiadala v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára a uzavrela dohodu
o splátkach, s ktorou bola dňa 22.5.2013 oboznámená, na znak čoho ju žalovaná podpísala, a tak
mala vedomosti aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli uvedené. Tvrdil, že ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) bola stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 125,58
% bola vypočítaná správne a „v zmysle platných právnych predpisov“, odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkov činila 275,40 eur, pričom zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálne možnú
prípustnú výšku odplaty. Podčiarkol, že uplatnený nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne bol
dohodnutý v bode 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období
podstatne neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými
nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov, poplatok vo výške 275,40

eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čomu platný právny poriadok nebráni, nakoľko aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne
niektoré poplatky spomína a v bode 8 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru si
zmluvné strany dohodli pre prípad neuhradenia celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve
zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu
podaného odvolania žalobcu, skúmal, či sú splnené formálne podmienky pre meritórne odvolacie
konanie a dospel k záveru, že je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť odvolanie žalobcu
proti vyhovujúcemu výroku rozsudku, ako podané neoprávnenou osobou, nakoľko týmto napadnutým
výrokom rozhodnutia nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach. Následne odvolací súd na

základe včas podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.8. Žalobcom v odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,

ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

9. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11.Popreskúmaníobsahuspisuaodôvodneniatejtonapadnutejčastirozsudkuodvolacísúdkonštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako

i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti rozsudku, a preto sa
v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a majúc za to, že súd prvej

inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu, preto len
na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd dodáva:14. Z predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu plynie, že sporové strany uzatvorili dňa
22.5.2013žalobcomvopredpredtlačenúformulárovúzmluvuoúvere,ktoroužalobcaakoveriteľposkytol
žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala

žalobcovi vrátiť spolu s odplatou žalobcu vo výške 275,40 eur, t.j. celkovo sumu 1.032 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala zaplatiť v ôsmich mesačných splátkach po 129 eur.

15. V posudzovanom spore nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby (eventuálne rovnako ako

právny predchodca žalobcu), čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v Obchodnom registri.
Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere dňa 23.9.2005 nepochybne vystupovala ako fyzická osoba,
keďže zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, žeby konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim) sa k
jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z obsahu a formy úverovej zmluvy je zrejmé,
že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej pretlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval

do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá nemala možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym
podstatným spôsobom ovplyvniť a ani ho neovplyvnila. V tomto smere správne súd prvej inštancie
dovodil, že právny vzťah medzi žalobcom (a jeho právnym predchodcom) a žalovanou je vzťahom
spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda
aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a charakter predmetnej zmluvy správne neposudzoval len

podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie a predovšetkým
v súlade so zmyslom, účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,podľaktorejsúdčlenskéhoštátuakovnútroštátnysúdexoffo
musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu, že je pomenovaná
inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného

zákonníka. Samotným východiskom je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Zo stretu autonómie vôle a z myšlienky rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a

to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov.

16. V danom prípade je z odôvodnenia napadnutého zamietavého výroku rozsudku zrejmé, že dôvodom,
prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti je jeho právny názor, že označenú

úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v situácii, ak z úverovej zmluvy nevyplýva, aká je výška
splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, lebo žalobca
do spotrebiteľskej zmluvy uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Z
uvedeného prvoinštančný súd správne a v súlade s dlhodobo ustálenou súdnou praxou konštatoval,

že pre neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských
úveroch), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch.

17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhozamietavéhovýrokurozsudku,akoajzdôvodovuvedenýchvodôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania.

18. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak

trovy odvolacieho konania jej v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzanía o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).