Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010225
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010225.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti obžalovanému I. L., nar. X.X.XXXX v X., trvalý
pobyt mesto L., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c)
Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/45/2017 zo dňa

24.5.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného I. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/45/2017 zo dňa 24.5.2017 bol I. L. uznaný vinným zo
zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že dňa 21.10.2016 v čase po 9,00 hodine v L. na B. U. č. XX v budove

bývalého V. V., v predajni šiat na I. poschodí, si pýtal od poškodenej, svojej matky T. L. sumu 150 eur,
pričom táto mu dala iba sumu 50 eur, tieto si vzal a odišiel preč, a po približne 20 minútach sa vrátil
naspäť za poškodenou a žiadal od poškodenej ďalšie peniaze, keďže mu ich poškodená odmietla dať,
vulgárne jej začal nadávať a začal ju strkať, vtedy obvinený zbadal kabelku poškodenej, ktorá bola na
gauči asi dva metre od poškodenej, túto vzal do rúk a chcel s ňou odísť, v čom mu poškodená zabránila
tým, že chytila kabelku a túto nepustila z rúk, na to obvinený poškodenej opakovane za použitia vyhrážok

zabitím žiadal, aby mu dala peniaze, lebo ak mu ich nedá, tak ju zabije, a že ju mal zabiť dávno, pričom
konaním obvineného neboli poškodenej spôsobené žiadne zranenia ani materiálna škoda.

Za to bol odsúdený podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného
zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona § 38 odsek 3, 5 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne, pričom podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol

na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný I. L., ktoré
odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V odvolacích dôvodoch obhajca uviedol, že je toho názoru, že
okresný súd sa pri ukladaní trestu zameral výlučne na represívnu stránku a náležite nezohľadnil všetky

skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona a uložil mu neprimerane prísny trest v trvaní 7 rokov.
Tento trest nepovažuje za uložený pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, tak ako uvádzal súd v
odôvodnení rozhodnutia, ale v polovici upravenej trestnej sadzby a teda súd nesprávne u obžalovaného
stanovil trestnú sadzbu, v rámci ktorej bolo možné trest ukladať. Vychádzajúc z toho, že obžalovanému
bolipriznanédvepoľahčujúceokolnostiazohľadnenájednapriťažujúcaokolnosť,potomsadzba,vktorej
po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona a § 38 ods. 5 Tr. zákona mal okresný súd ukladať trest je od

6 do 8 rokov. Obhajoba má tiež za to, že súd pri ukladaní trestu náležite nezohľadnil tú skutočnosť, že
obžalovaného bola znalcom zistená duševná porucha a to organicky podmienená porucha osobnosti,s ľahkým kognitívnym deficitom a na vrub tejto duševnej poruchy mal o jednu tretinu znížené ovládacie
schopnosti v čase spáchania skutku. Aj keď na posúdenie tejto právnej otázky sa vyžaduje, aby jej
posúdenie bolo založené na odborných znalostiach z psychiatrie, znalecký dôkaz z tohto odboru je však

len jedným z podkladov o otázke zmenšenej príčetnosti a musí byť vyhodnotený v súvislosti so všetkými
ostatnými zistenými relevantnými skutočnosťami. Obhajoba má za to, že súd v tejto otázke zobral do
úvahy len znalecké dokazovanie a náležite nezohľadnil aj ďalšie vykonané dôkazy, ako napr. výsluch
matky obžalovaného, rozsudok OS Prievidza spis. zn.16Ps/2/2016, z ktorých vyplýva, že obžalovaný
skutočne trpí vážnou duševnou poruchou, ktorou trpel aj v čase spáchania skutku a jeho ovládacie

schopnosti boli znížené a preto je možné prijať záver, že obžalovaný v čase spáchania skutku konal v
stave zmenšenej príčetnosti a bolo možné preto u neho aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. c.) Tr. zákona
a uložiť mu trest aj pod dolnú hranicu zákonom upravenej trestnej sadzby. Na základe uvedených
skutočností preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku zrušil
rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku o treste a sám v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku
vo veci rozhodol tak, že s prihliadnutím na zmenšenú príčetnosť obžalovaného mu uloží s použitím § 39

ods.2písm.c)Tr.zákonanepodmienečnýtrestodňatiaslobodypoddolnúhranicuzákonomustanovenej
trestnej sadzby. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s právnym názorom obhajoby o možnosti
uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému v súlade s ust. § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alternatívne navrhol, aby v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr.
poriadku vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody úplne na

spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, tj. v trvaní 6 rokov.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu
uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby odvolací
súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a obžalovanému uložil trest pod spodnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby s použitím § 39 ods.2 písm.c) Tr.zák., alternatívne aby uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho čo povedal jeho obhajca a žiadal, aby mu bol trest znížený
z dôvodov, ktoré uvádzal obhajca v dôvodoch odvolania.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po
tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. o
vine, uznal I. L. vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.X písm.b) Tr.zák. s poukazom na
§ 139 ods.1 písm.c) Tr.zák., pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné

znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine
a v postupe súdu predchádzajúcom výroku o vine nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce
podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním výroku o treste z podnetu podaného odvolania krajský súd skonštatoval, že nemožno
súhlasiť s odvolacími námietkami, že okresný súd nezohľadnil náležite v zmysle ustanovenia § 34 ods.
4 Tr. zákona všetky skutočnosti a uložil mu neprimerane prísny trest v trvaní 7 rokov. Práve naopak,
ako vyplýva z napadnutého rozsudku, prvostupňový súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr.zák.,
prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu, najmä spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že vo výkone väzby sa správa na požadovanej
úrovni, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný, v mieste bydliska sú o ňom známe len evidenčné
údaje. Bol viackrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Súdne trestaný bol doposiaľjedenkrát rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/33/10 zo dňa 23.2.2010, právoplatným toho
istého dňa, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
b) Trestného zákona, teda pre rovnakú trestnú činnosť, pričom skutok spáchal voči tej istej poškodenej.

Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému boli okresným
súdompriznanépoľahčujúceokolnostivzmysle§36písmenol),n)Trestnéhozákona-žesakspáchaniu
trestnej činnosti priznal a napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, jej spáchanie úprimne
oľutoval, na druhej strane však zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona,

že už bol odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, pričom okresný
súd správne vzhľadom na uvedené ukladal trest v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 189 ods.2 Tr.zák.
upravenej s použitím § 38 ods.3, ods.5 Tr.zák. a to od 6 do 8 rokov, pričom uložený trest odňatia slobody
v trvaní 7 rokov nepodmienečne je uložený v rámci trestnej sadzby a nie je vzhľadom na okolnosti
prípadu a osobu obžalovaného a jeho predchádzajúcu trestnú minulosť neprimerane prísny. Ako vyplýva
z odôvodnenia výroku o treste napadnutého rozsudku, okresný súd pri rozhodovaní o potrestaní hodnotil

i skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku a výsluchu znalca z odboru zdravotníctvo - psychiatria,
z ktorého vyplynulo, že trpí organicky podmienenou poruchou osobnosti s ľahkým kognitívnym deficitom,
v dôsledku čoho mal o jednu tretinu zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, pričom rozpoznávaciu
zložku mal plne zachovanú. V súvislosti s tým tiež prihliadal na výsluch matky obžalovaného, ako
aj rozsudok OS Prievidza spis. zn.16Ps/2/2016. Nemožno preto v tomto smere prisvedčiť odvolacím

dôvodom, že nezohľadnil aj tieto vykonané dôkazy. Napokon okresný súd vychádzajúc z výpovede
znalca aj riadne argumentačne odôvodnil, prečo aj napriek zistenej zmenšenej ovládacej schopnosti
obžalovaného v čase činu, nezistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného, teda použitie
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c.) Tr. zákona, keďže obžalovanému ani neukladal ochranné liečenie,
pretože znalec takéto liečenie v žiadnej forme nepovažoval u obžalovaného za efektívne. Napokon

správne bol tiež obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm.b) Tr. zák. na výkon uloženého trestu zaradený do
ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste,
pričom odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere sú len opakovaním argumentov uvádzaných

už pred prvostupňovým súdom, s ktorými sa tento riadne vysporiadal.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného I. L. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.