Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206932
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615206932.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja
Babjaka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. I.. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky

oprávneného v sume 318,64 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou
EX 23586/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/394/2015-24
zo dňa 20.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom, Karloveské rameno č. 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 13420/09 zo dňa
24.08.2009. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok
veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa
medzi oprávneným a povinným dňa 04.02.2008 (ďalej aj „zmluva o úvere“). Integrálnou súčasťou zmluvy
o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj „VOP“), v čl. 17 ktorých si zmluvné strany

upravili rozhodcovskú doložku o riešení ich vzájomných sporov.

3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú, a to jednak vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet
podnikateľskej činnosti veriteľa z úverového vzťahu, ako v konečnom dôsledku aj vzhľadom na jej
obsah. Dodávateľom je obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávnený), ktorej predmetom

podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu na právny vzťah medzi oprávneným a povinným
aplikovalsúdnormyspotrebiteľskéhopráva(predovšetkýmustanoveniaV.hlavyprvejčastiObčianskeho
zákonníka).

4. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie ex offo aj bez návrhu účastníka
konania skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie aexekučný titul z hľadiska ich súladnosti so zákonom. V prípade exekučného titulu je právne významným
posúdenie, či je formálne a materiálne spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania, čím
je daná jeho legitimita. V dôsledku vyslovenia záveru o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd

skúmal rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok k zmluve o úvere a na
ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc nárok oprávneného prejednať a vo veci rozhodnúť.
Rozhodcovskúdoložkuskúmalnajmävzhľadomna§53ods.1Občianskehozákonníka,pričomzisťoval,
či jej súčasťou nie je také zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

5. Uviedol, že význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že
v čl 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom neboli pre spotrebiteľa záväzné. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

6. S poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a normy európskeho práva,
predovšetkým vyššie uvedenú Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru Európskeho
súdneho dvora mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozhodcovská doložka v čl. 17 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob,
akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom
písm. q/ bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako
výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy uzavretej zmluvy o úvere je

však zrejmé, že subjektom, ktorý bude maž v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským
a civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane
v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Takto koncipovanou rozhodcovskou
doložkou napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy

v neprospech spotrebiteľa. Ten vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje
majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť,
resp. zúčastniť sa konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskom súdnom konaní.
Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva už aj v samotnej skutočnosti, že v prípade, ak veriteľ podá
žalobu na rozhodcovskom súde nie spotrebiteľovi nie je umožnené uskutočniť konanie na súde v mieste

jeho bydliska tak, ako tomu je v občianskom súdnom konaní. Uzatvorením rozhodcovskej doložky sa tak
spotrebiteľeštepredvznikomsporureálnevzdávaprávanaúčinnúprocesnúobranučiužznevedomosti
alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom.

7. Ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými
štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol zmluvu o úvere odmietnuť len ako celok, alebo sa jej ako
celku podriadiť, vrátane rozhodcovského konania. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie
posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, preto s poukazom
na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“). V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci
rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to,

že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že
ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd
v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučnýtitul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k

niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať
povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

9. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného

exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže
namietal skutočnosť, že oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl.
ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je

rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný
oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom ZoRK. Pokiaľ ide o ust.
§ 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle
ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej

veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

10. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385

ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 15.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Následne bola súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

13. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

13420/09 zo dňa 24.08.2009. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom
bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej
dňa 04.02.2008. Keďže napriek mimosúdnym úkonom zo strany oprávneného povinný svoj dlh neuhradil
riadne a včas, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

14. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných

strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskoudoložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 23.05.2014, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku,
aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom (i predošlom) texte
odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu

úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.

19. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

20. Tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej
povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení
poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný
titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a
je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený

oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených
dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd
prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011,

v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996

z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

21. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zmluva o úvere uzavretá dňa 04.02.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou, a to s poukazom na ust. § 2, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy
z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie

preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadísk uvedených v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.22. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka koncipovaná
v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 VOP je neprijateľná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie
zmluvnýchstránoprávomocirozhodcovskéhosúdubymalocharakterindividuálnejzmluvnejpodmienky

vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka v zmluve o úvere
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka nebola,
napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v

rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v bode 17 VOP. Po tomto výbere už povinný
nemalfaktickúmožnosťpodaťnávrhnazačatiekonaniapredvšeobecnýmsúdom,čímdošlokporušeniu
Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným
súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku,
navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny

jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
rozhodnúť. Znaky neprijateľného dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú naplnené aj tou skutočnosťou,
že sa jedná o rozhodcovský súd v mieste sídla veriteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu

konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v
tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

23. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval
uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto

súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či
v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu
sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

24. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,
preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).