Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214220336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214220336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky I. I. I. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ul. W. č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti povinnému F. I. nar. X.X.XXXX
bývajúcemu v G. na ul. M. H. č. XX zastúpenému h@h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o. so
sídlom v Košiciach na ul. Mäsiarskej č. 6 o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 18.10.2016 č.k. 36C 143/2014-152 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudoksúduprvejinštancietak,žezvyšujevýživnépreI.I.I.nar.XX.X.XXXXodpovinnéhoF.I.

nar. X.X.XXXX naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.9.2005 č.k. 25P 66/2003-53
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 608/2005-72 zo dňa 26.1.2007 z 82,98 €
(2.500 Sk) na 120 € mesačne od 16.7.2014 do budúcna, ktoré zaväzuje povinného platiť navrhovateľke
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcom rozsahu návrh zamieta.

Dlžné výživné za obdobie od 16.7.2014 do 29.6.2017 v sume 1.129,70 € zaväzuje povinného zaplatiť
navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Zaviazal navrhovateľku nahradiť
povinnému trovy konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby
odvolací súd vyhovel v plnom rozsahu jej návrhu na zvýšenie výživného. Poukázala na to, že v návrhu
aj v priebehu prvoinštančného konania podrobne uviedla aké má mesačné výdavky. V čase podania

návrhu študovala na gymnáziu a v súčasnosti študuje na dvoch vysokých školách. Povinný s jej návrhom
nesúhlasil. Tvrdil, že jej výdavky sú neprimerané, pričom na svoju obranu uviedol, že spolu s rodinou
majú výdavky 1.291,71 €. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že povinný spolu
s manželkou vzal úver a je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vzal do úvahy zmluvu o poskytnutí služby zo dňa 29.1.2015, kde zhotoviteľom diela mal byť povinný,
daňové priznanie za rok 2014/ 2015 a skonštatoval, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. K uvedenému
záveru dospel na základe daňového priznania za rok 2014/ 2015, kde skonštatoval, že podľa daňového

priznania priemerný čistý mesačný príjem povinného predstavuje 346,11 €. Iný príjem nebol zistený,
pričom zohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľka už má určené výživné v sume 83 € mesačne. Vyslovila
názor, že jej návrh je dôvodný, pretože naposledy bola vyživovacia povinnosť určovaná v roku 2007,
teda pred takmer 10 rokmi, odkedy sa výrazne zmenili pomery na jej strane. Už len skutočnosť, že v časepodania návrhu bola študentkou strednej školy a v čase rozhodovania súdu študentkou dvoch vysokých
škôl, zakladá dôvod na zvýšenie výživného. Uviedla, že svoje nevyhnutné výdavky vydokladovala a je
zrejmé, že doposiaľ určené výživné 83 € nie je postačujúce. Vytkla konajúcemu súdu, že pri vykonávaní

dôkazov sa uspokojil iba s predloženými daňovými priznaniami za rok 2014/ 2015 napriek tomu, že
jeho povinnosťou bolo vyžiadať od povinného ako živnostníka predložiť účtovníctvo, z ktorého by bolo
zrejmé, či odpočitateľné položky z daňového priznania patrili medzi nevyhnutne vynaložené výdavky, na
ktoré súd mal prihliadať. U rodiča, ktorý má príjmy zo živnostenského podnikania súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v

súvislosti s vykonávanou činnosťou a možnosti a schopnosti povinného potom súd posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Uviedla, že povinný
sa venuje živnostenskej činnosti v lukratívnom odbore v zatepľovaní nehnuteľností, ktorá činnosť je
veľmi žiadaná, pričom nezohľadnil tú skutočnosť, že len na jednej zmluve o poskytnutí služieb, ktorú
navrhovateľka vydokladovala, jednalo sa o zmluvu medzi povinným a Špeciálnou základnou školou S.,
povinný získal sumu 7.860 € za podstatne veľmi krátke obdobie, v januári 2015 bola uzavretá zmluva

a finančné prostriedky boli vyplatené 11.6.2015, t.j. za obdobie piatich mesiacov mal povinný mesačný
príjem 1.572 €. Uviedla, že doposiaľ na jej výživu denne prispieva povinný sumu 2,77 €, čo jej vystačí
na úhradu MHD. Vyslovila názor, že nie je spravodlivé žiadať od jej matky, aby všetky jej náklady
znášala iba sama. Uviedla, že v rámci súdneho konania bolo zistené, že povinný má podiel na viacerých
nehnuteľnostiach, mal možnosť žiť v rodinnom dome svojej terajšej manželky napriek tomu svoju bytovú

otázku riešil kúpou bytu, na ktorý si vzal úver. Poukázala na § 63 Zákona o rodine a na skutočnosť, že
ak by konajúci súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zhodnotil všetky skutočnosti na ktoré
poukázala, dospel by k záveru, že povinný svoj skutočný príjem zatajuje. Nesúhlasila ani s výrokom
súdu prvej inštancie, na základe ktorého bola zaviazaná nahradiť povinnému trovy konania v plnom
rozsahu. Vyslovila názor, že v tejto prejednávanej veci je nutné použiť ust. § 257 CSP, podľa ktorého

výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v
tomto prípade existujú, pretože nemohla vedieť, aké skutočné príjmy bude povinný deklarovať vzhľadom
na jeho životnú úroveň, a teda že by v prípade konaní po takmer 10 rokoch mohla byť neúspešná a
navyše je študentkou bez príjmu, ktoré skutočnosti zakladajú dôvod na použitie ust. § 257 CSP.

3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedol, že s odvolacími
dôvodmi navrhovateľky nesúhlasí a vyslovil názor, že v konaní nedošlo k žiadnym procesným
pochybeniam, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Odvolanie považuje za nedôvodné a účelové. Navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

4. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia
Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav veci. Odvlací súd poukazuje
na to, že v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine za zmenu pomerov je potrebné považovaťvýraznú zmenu tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce

rozhodnutie o výživnom. Potrebné je preto prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, avšak tieto môžu byť dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku o výživnom.

10. Pokiaľ ide o rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke, odvolací súd
pripomína, že zo zákonných ustanovení citovaných v dôvodoch napadnutého rozsudku týkajúcich sa
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu
výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z
toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom

medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné potreby ako je šatstvo,
bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j.
všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to

možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne

známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné
výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové
pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým
výpočtom.

11. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa pripravuje na
budúce povolanie štúdiom na vysokej škole dennou formou a na druhej vysokej škole študuje externe,

preto je odkázaná svojou výživou na rodičov, a teda ich vyživovacia povinnosť k navrhovateľke trvá.
Navrhovateľka v konaní neprezentovala žiadne nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca
potrieb iných študentov vysokoškolského štúdia, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd.
Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, ktorý súd prvej inštancie zistil za
rozhodné obdobie z daňových priznaní predložených za rok 2014 a 2015 a má podiel na viacerých

nehnuteľnostiach. V priebehu prvostupňového konania bolo zistené, že povinný s rodinou mal možnosť
žiť v rodinnom dome svojej terajšej manželky, napriek tomu bytovú otázku riešil kúpou bytu, na ktorý
si vzal úver. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dôsledne porovnal pomery
účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie po zistení skutočného stavu veci nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení

o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože riadne nevyhodnotil reálne schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného a súčasne zdôrazňuje, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradil
majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov a najmä zistenie jeho potencionálnej životnej
úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie

uspokojenia jeho potrieb. Odvolací súd dospel k záveru, že výdavky povinného spojené so splácaním
úveru na riešenie bytovej otázky vzhľadom na skutočnosť, že povinný so svojou manželkou majú
vyriešenú otázku bývania u otca manželky povinného, je potrebné vyhodnotiť ako výdavky, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko bývanie je jednou zo základných potrieb človeka, ktorá vytvára jeho
zázemie a zabezpečuje tak podmienky pre okrem iného riadny výkon práce, bez ktorej by povinný

rodič nebol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zvýšené výživné 120 € mesačne tieto
výdavkyzohľadňujeazároveňzodpovedáschopnostiamamožnostiampovinného,akoajodôvodneným
potrebám navrhovateľky. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že výživné musí zodpovedať nielen
odôvodneným potrebám oprávnených osôb, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerompovinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti povinného nepostačujú na uspokojovanie potrieb
oprávnených v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby detí uspokojené v takej
miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti, možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je

zákonné a správne, pretože zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o
vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi v zmysle Zákona o rodine. Odvolací súd vychádzajúc
zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených úvah je toho presvedčenia, že
povinný vzhľadom k svojmu veku, zdravotnému stavu a doterajších pracovných skúseností bol a je
schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb, preto možno od neho

spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojmu dieťaťu, ktoré vzhľadom na dennú formu
štúdia nie je schopné samo sa živiť. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie síce vyplynulo,
že k zvýšeniu príjmu otca od predchádzajúcej úpravy výživného nedošlo, avšak v súlade s ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, ale oveľa
väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem
majetkových pomerov aj finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojovania vlastných potrieb, preto

ak otec okrem zabezpečenia svojich nevyhnutných potrieb je schopný napriek tomu, že bytovú otázku
mal vyriešenú, splácať úver, je schopný prispievať aj na výživu svojho plnoletého dieťaťa výživným v
sume 120 €, čo predstavuje denné výživné 4 €, najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že výživné
je prednostnou pohľadávkou, od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo dlhé časové obdobie 12
rokov, počas ktorého niekoľkonásobne došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateľky. Odvolací

súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu
byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere
na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb.
Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné

prihliadať na potencionálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, sa preto
nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ak namietol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného
a z uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýšil výživné na 120 €
mesačne,ktorépovažujeprizohľadnenívšetkýchzákonnýchpodmienokzhľadiskaurčovaniavýživného
za primerané a v prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol.

12. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku o zvýšení výživného, rozhodol
aj o dlžnom výživnom za obdobie od 16.7.2014 do 29.6.2017 v sume 1.129,70 €, ktoré vypočítal
nasledovne. Obsahom spisu je preukázané, že povinný prispieval na výživu navrhovateľky doposiaľ
určeným výživným, preto rozdiel medzi zvýšeným výživným 120 € a výživným podľa predchádzajúcej

úpravy výživného v sume 82,98 € činí 32,02 €. Alikvotná časť za mesiac júl - 16 dní = 19,10 €, v
roku 2015 12 mesiacov = 444,24 €, v roku 2016 12 mesiacov = 444,24 €, v roku 2017 6 mesiacov =
222,12 €, v úhrnnej sume 1.129,70 €, ktoré zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o lehote na zaplatenie dlžného výživného odvolací súd
zohľadnil výšku dlžného výživného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča

tak, aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený riadny výkon vyživovacej povinnosti povinného
a zároveň lehota na zaplatenie nad prípustnú mieru nezaťažovala navrhovateľku.

13. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil
žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej
úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.).

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).