Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/769/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711200738
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711200738.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a
členov senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: V. F., W..
XX.X.XXXX, XXX XX R. T. Y. XX, o vymoženie 370,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod
EX 18311/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.2.2016
č.k. 20Er/24/2011-18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 18311/10 zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej
na vymoženie svojej pohľadávky priznanej mu exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 08890/10 zo
dňa 4.10.2010. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 26.1.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Záväzok povinnej vyplýval zo zmluvy o úvere zo dňa 24.7.2009 uzavretej medzi účastníkmi
konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,- eur. Súd prvej inštancie
vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), §

40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,2, 3,4, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho
zákonníka, §25ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkách,
§ 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.
Zákona zmenkového a šekového a uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť ex lege doplniť návrh
na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinnou a tieto
tvrdeniapreukázať.Vprípade,žerozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulombolovydanévspotrebiteľskom

spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu
zastaviť (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Oprávnený podaním zo dňa
21.1.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo
zistené, že účastníci uzavreli dňa 24.7.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnej úver. Exekučný súd zmluvu o úvere účastníkov konania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinná bola v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom,
pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojho povolania,zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul
v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského

súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
rozhodcovským rozsudkom bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému (ako žalobcovi) uplatnenú
sumu s príslušenstvom na základe predloženej vyplnenej blankozmenky zo dňa 24.7.2009. Zdôraznil,
že celkový dlh povinnej uvedený v zmenke prekročil najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a
zároveň bol navýšený o ďalší úrok vo výške 0,25% denne. Súd prvej inštancie uviedol, že nemožno

akceptovať ani samotný rozhodcovský rozsudok, lebo rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať
a rozhodnúť vzhľadom na kontinuálne uzatváranie rozhodcovskej a úverovej zmluvy, ktorú konštantná
judikatúra všeobecných súdov považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v takom konaní je podľa záveru súdu prvej inštancie nespôsobilým exekučným titulom, preto
exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky podmienky pre zastavenie exekúcie aj
podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal z dôvodu
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Uviedol, že odmieta posúdenie postavenia

povinného ako spotrebiteľa. Dňa 24.7.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania, pričom povinný v zmluve o
úvere uviedol aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda
potrebné vychádzať z toho, že informácie uvedené povinným sú pravdivé. Pre právnu kvalifikáciu
povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť na čo

konkrétne povinný následne poskytnutý úver využil nie je podstatné. Zastával názor, že povinný
nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere nie je
možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval
z rozhodnutí všeobecných súdov SR a poukázal aj na rozsiahlu európsku judikatúru. Ďalej uviedol,
že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo

možné prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru
zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. od 1.1.2011 do 30.4.2014
(t.j. 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú
porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom.

Samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou nemôže cenný papier
- zmenku urobiť nevykonateľnou. Rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol
prihliadnuťnaneprípustnosť použitiazmenkynazabezpečenie splneniadlhuzospotrebiteľskéhoúveru,
keďžedlžník-povinnýnámietkunáhrady škodyvzniknutej vdôsledkuporušenia povinnosti nepoužívať
zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť

jej nevykonateľnosť, keďže zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný nemožno poprieť.
Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky.
Uviedol, že aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na túto okolnosť musel upozorniť
zmenkový dlžník námietkou. Uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv

buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmluvné
strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu. V závislosti od druhu
podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným
súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského

súdu. Prijatie tejto argumentácie by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania.
Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka pritom v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské
doložky sú právne prípustné tak podľa vnútroštátneho, ako aj európskeho práva. Neprípustnosť sa
týka len rozhodcovského konania (smernica Rady č. 93/13/EHS), ktoré nespadá pod príslušné právne

predpisy. Zdôraznil, že rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky v súlade so
Zákonom o rozhodcovskom konaní. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť podľa § 221 Občianskeho
súdneho poriadku.4. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 21.10.2016 a povinnej dňa 24.10.2016.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 08890/10 zo dňa 4.10.2010 vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Tento rozsudok zaväzoval povinnú zaplatiť oprávnenému sumu

406,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 406,- eur od 29.4.2010 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 406,- eur od 13.7.2010 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 164,03 eura. Právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka zakotvená v bode 17
všeobecných obchodných podmienok oprávneného ako súčasti zmluvy o úvere č. 900300029 uzavretej

medzi oprávneným a povinnou dňa 24.7.2009.

8. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

9. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný

súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania,
vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

10. Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy účastníkov Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Nemožno súhlasiť s tvrdením oprávneného, že v prejednávanej veci zmluva o úvere účastníkov
konania nie je zmluvou spotrebiteľskou.

13. Oprávnenýjeprávnickouosobouavčaseuzavretiaúverovejzmluvyaajvsúčasnostimávpredmete
činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov (predtým poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a ako

veriteľ poskytol povinnej úver. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy je rozhodujúci jej
obsahzhľadiska,čispĺňazákonnépodmienkypreprávneposúdeniezmluvyakospotrebiteľskéhoúveru.
Je pravdou, že v zmluve o úvere je za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon“ krížikom v okienku vyznačené „povolania“. Nie je však zrejmé, či toto vyznačenie urobila
povinná. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto

zmluvynaúčelpovolania,ktorývšakneposkytujeodpoveďnaotázku,aképovolaniepovinnávykonávaa
aký konkrétny súvis s takýmto povolaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie
zákona č. 258/2001 Z. z..14. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvej
inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

19. Odvolací súd zastáva názor, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku,
lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi,
teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to

znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

22. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.

2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

23.Zcitovanýchustanovenívyplýva,žepreplatnosťrozhodcovskejzmluvy,resp.rozhodcovskejdoložky
sa vyžaduje písomná forma. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40
ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou). V prejednávanej veci povinná podpísala zmluvu o úvere, ktorá

však neobsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru - VOP 17, s ktorými síce povinná vyslovila v zmluve súhlas, tieto však nepodpísala.
Medzi účastníkmi konania teda nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej doložky, pretože dohoda
o rozhodcovskej doložke nie je zmluvnými stranami podpísaná, preto je takáto dohoda absolútne
neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).

Rozhodcovský súd nebol preto bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky
oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

24. Dôvodom na zastavenie predmetnej exekúcie bola neplatná rozhodcovská doložka, ktorá
neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť

predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok
stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na
vykonanie exekúcie.25. Podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné

podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

26. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 19.2.2016 odvolací
súd považuje za správne, pretože bolo vydané po 23.12.2015, teda po nadobudnutí účinnosti novely

Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok
aniektorézákony,vrátaneExekučnéhoporiadku. Súdprvejinštancievychádzal zplatnejprávnejúpravy
v čase rozhodovania o zastavení exekúcie.

27. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní, keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky

a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

28. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu pre neplatnú rozhodcovskú

doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože súd prvej inštancie prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu zmluvu o úvere, ktorú súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, a ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a
exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve,

čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.

29. Keďže neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt, súd
prvej inštancie správne uzavrel, že neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, a preto dôvodne
exekúciu zastavil.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).