Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/354/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815213276
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815213276.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: WM B. & B., s.r.o. H., J. A.
P. č. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. S. P., advokátom so sídlom H., J. A. P. č. XX, proti žalovaným:
1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nad F. č. XX, 2/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nad F. XX,
žalovaný 2/ právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Z. B., s.r.o., so sídlom W. XX, T., IČO: XX XXX

XXX, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 30. marca 2016, č. k. 6C/260/2015-62 a o návrhu Z., na jeho pribratie do konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh Občianskeho združenia R. na pribratie do konania z a m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 8 %
ročného úroku z omeškania v sume 395,15 (za obdobie do 25.09.2014)

z r u š u j e a v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní 1/
a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11.945,75 eur s 8% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 11.499,52 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne si vymienil, že o náhrade trov konania

rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 16.129,32
eur, úroku zo sumy 11.499,52 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 11.499,52 eur od 26.09.2014 do zaplatenia s nárokom na náhradu trov konania voči
žalovaným na tom základe, že právny predchodca žalobcu J. uzavrel so žalovanými v 1/ a 2/ rade

zmluvu o splátkovom úvere dňa 18.07.2008, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky v
znení dodatkov, na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky, ktoré sa títo zaviazali vrátiť
spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalovaní úver nesplácali, preto právny predchodca žalobcu pristúpil v
zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 09.09.2014. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 11.617,87 eur, ktorý mali splácať mesačnými
splátkami po 168,09 eur vždy k 20.dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná dňom 20.08.2008. Konečná

splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.06.2018. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §
23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
§ 2 písm. b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
§ 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007, s odkazom na
ktoré uplatnený nárok posúdil ako čiastočne dôvodný. Za nepochybné považoval, že medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, bola uzavretá zmluva o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX dňa 18.07.2008, pričom išlo o bezúčelový úver, pri ktorom dlžník mal postavenie
spotrebiteľa, keďže úver poskytovala banka ako veriteľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti /§ 3ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z./ a žalovaní v zmysle § 3 ods. 2 citovaného zákona nebrali úver na
účel povolania, podnikania, alebo zamestnania. Zmluvu o splátkovom úvere, posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, i keď bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka,

so všetkými zákonnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú dopadá aj právna úprava spotrebiteľského práva / § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa/. Dlžníci svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi J.
nesplnili, čo vyplýva nielen z tvrdení žalobcu, ale tiež z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky spolu
s prílohou, ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany J.. zo dňa 07.10.2014. Nárokované

boli neuhradené splátky za obdobie od 20.11.2010 do 20.06.2018 v počte 92 splátok, pri výške
dojednanej splátky mesačne 168,25 eur. S poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 ex offo skúmal
premlčanie uplatneného nároku a s odkazom na ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka
splátky uplatnené žalobcom splatné tri roky pred podaním žaloby ( žaloba podaná dňa 31.07.2015)
považoval za premlčané. Ako nepremlčané posúdil splátky splatné od 20.08.2012 do 20.06.2018 v
celkovej výške 11.945,75 eur, v ktorej časti považoval nárok za dôvodný. Zmluvné dojednanie vo

Všeobecných obchodných podmienkach v bode 7.6.1 považoval za platné z hľadiska ust. § 53 ods.
4 OZ o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadna splatnosť bola právnym predchodcom
žalobcu vyhlásená ku dňu 09.09.2014. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi a
to spoločne a nerozdielne sumu 11.499,52 eur, v prevyšujúcej časti istiny, nárok z dôvodu premlčania
zamietol.Nakoľkoúversastalsplatnývcelomrozsahunazákladevyhlásenejmimoriadnejsplatnostidňa

09.09.2014, súd v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012,
tiež uznesenia NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98 dospel k záveru, že žalobcovi patrilo právo na úroky z
úveru ako odmeny, len do dňa konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj riadne úroky z
predmetnej zmluvy o splátkovom úvere aj po dni mimoriadnej splatnosti úveru, v tejto časti z vyššie
uvedených dôvodov vyhodnotil jeho nárok ako neopodstatnený, a preto tento v časti o zaplatenie 11,75%

ročného úroku zo sumy 11.499, 52 eur od 26.09.2014 do zaplatenia zamietol. Úroky z omeškania patria
žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Zb., ktoré si žalobca uplatnil vo výške 8 % ročne, ktorý bol uplatnený v medziach zákonnej úpravy
odo dňa omeškania t.j. od 26.09.2014 z dlžnej sumy 11.499,52 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu ako
nedôvodnú, zamietol.Zaaplikácieust.§ 151 ods. 3O.s.p.sivymienilonáhradetrovkonaniarozhodnúť

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to v časti
ktorou bol zamietnutý ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sume 395,15 eur, ktorý
uplatňoval za obdobie do 25.09.2014. Namietajúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím uplatnil dôvod

naodvolanieuvedenývust.§205ods.2písm.a/vspojitostisust.§221ods.1písm.f/O.s.p.,resp.vust.
§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, resp. existenciu tzv. inej
vadykonaniamajúcejzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci)atiežvust.§205ods.2písm.f/O.s.p.
( nesprávne právne posúdenie veci), navrhoval odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia,
a to tak, že žalovaní budú zaviazaní zaplatiť mu 8% úrok z omeškania, ktorý vyčíslil za obdobie

do 25.9.2014 na sumu 395,15 eur, ako aj nahradiť mu trovy tak prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania. Namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 11.499,52 eur, od 26.09.2014, pričom napriek tomu, že dospel k záveru, že aj pred týmto
dátumom boli žalovaní v omeškaní, zamietol jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie do
25.09.2014, ktorý bol žalobou uplatnený v rámci celkovej žalovanej sumy 16.129,32 eur. Táto žalovaná

suma je celkovým dlhom žalovaných ku dňu 25.09.2014, pričom pozostávala z istiny 11.499,52 eur a
príslušenstva vo výške 4.629,32 eur. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa ust. § 121
ods. 3 OZ. V rámci žalovanej sumy teda jednoznačne uplatnil aj právo na úrok z omeškania za obdobie
predchádzajúce dňu 26.09.2014. Ak pripustí správnosť záverov súdu prvej inštancie o premlčaní splátok
úveru, ktorých splatnosť nastala pred 20.08.2012, mal mu byť súdom prvej inštancie priznaný nárok

na úrok z omeškania z jednotlivých splátok, splatných po 20.08.2012, ako aj zo sumy 11.499,52 eur po
vyhlásení predčasnej splatnosti do 25.09.2014, v celkovej výške 395,15 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia
nemožno zistiť, z akých skutkových a právnych dôvodov, mu tento nárok súd prvej inštancie nepriznal.

4. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

5. Dňa 18.04.2017, teda v priebehu odvolacieho konania, bol odvolaciemu súdu doručený návrh na
pribratie do konania zo strany Občianskeho združenia R., ktorý s odkazom na ust. § 95 ods. 1 CSP
dôvodil, že na jeho strane ide o subjekt spĺňajúci definíciu osobitného subjektu podľa uvedenéhozákonného ustanovenia, a teda má právo vystupovať v konaniach, ako subjekt založený a zriadený na
ochranu spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súčasne žiadal súd o súčinnosť pri zistení
stanoviska žalovanej 1/ E., na ochranu ktorej ako spotrebiteľky prejavil vôľu do konania vstúpiť v tom

zmysle, či súhlasí s jeho pribraním do konania v postavení takéhoto osobitného subjektu.

6. Podľa ust. § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na

ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

7. Osobitným subjektom podľa ust. § 95 CSP sú najmä združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré
vykonávajú svoju činnosť na základe osobitných právnych predpisov (§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa). Osobitný subjekt podľa § 95 CSP sa do konania priberá s cieľom ochrany práv
strany sporu, pričom predpokladom jeho pribratia je súhlas strany, na ochranu ktorej má osobitný subjekt

vystupovať. Ide o iný inštitút ako inštitút intervencie, keďže osobitný subjekt nemá právny záujem na
výsledku konania, zmyslom jeho účasti v konaní je len ochrana práv strany sporu. O pribratí osobitného
subjektu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, keďže ide o uznesenie o
vedení konania. Pribratie je fakultatívne, súd nie je povinný osobitný subjekt do konania pribrať.

8. Odvolací súd preskúmal návrh vyššie uvedeného občianskeho združenia na jeho pribratie do konania
a dospel k záveru, že tento vzhľadom na štádium konania (keďže predmetom prieskumu odvolacím
súdom, vychádzajúc z rozsahu podaného odvolania) je len nárok na zaplatenie úroku z omeškania do
25.09.2014, ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný 2/ je v konaní právne zastúpený, pričom so
žalovanou 1/ tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, že vstup tohto osobitného subjektu do konania

už nenapĺňa zmysel a účel sledovaný ust. § 95 CSP, z ktorého dôvodu jeho návrh na pribratie do
konania zamietol.

9. Od 1. júla 2016 ( po rozhodnutí súdu prvej inštancie) nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

10. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku
v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného
sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“ ), ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2016

rekodifikoval doterajší procesný predpis - Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti - ktorou zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 8 % úroku z omeškania vo výške 395,15
eur ( v rozsahu napadnutom odvolaním) za obdobie do 25.09.2014, je potrebné zrušiť podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok

súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej zamietajúcej časti a tiež vo vyhovujúcej časti nepreskúmaval,
keďže v týchto častiach odvolaním tento dotknutý nebol, teda vo vzťahu k nim nenastal suspenzívny
účinok odvolania.

13. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom

konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených

záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a vo vzťahu k odvolacej námietke
žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia predovšetkým posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok,

tiež či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od
01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces .

15. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody pre ktoré nebolo vyhovené čiastočne nároku,
ktorý strana sporu žalobou uplatnila, je pre túto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie
sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je
možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní zamietajúceho výroku
spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka

na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

16. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom 3.
decembra 2015 prijalo stanovisko k výkladu ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.a/vspojitostisust.§221ods.
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku spočívajúci v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Je potrebné skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti a teda aj mieru, do akej táto vada poškodí

účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať
otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej
miery ho možno podriadiť pod ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. t. j. posudzovať ho ako odňatie
možnosti konať pred súdom.

17. V posudzovanej veci žalobca uplatňoval žalobou nárok na zaplatenie sumy 16.129,32 eur, úroku
zo sumy 11.499,52 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 11.499,52 eur od 26.09.2014 do zaplatenia s tým, že špecifikoval, že uplatňovaná sumu
16.129,32 eur pozostáva z istiny (nezaplatených splátok úveru vo výške 11.499,52) eur a príslušenstva
tvoriaceho riadny úrok a úrok z omeškania spolu vo výške 4.629,80 eur. Na pojednávaní dňa 9.3.2016

prostredníctvom svojho právneho zástupcu príslušenstvo vo výške 4.629,80 eur špecifikoval tak, že
je zložené zo sumy 1.363,56 eur, ktorá predstavuje 8 % ročný úrok z omeškania vypočítaný z istiny
11.499,52 eur od 2.4.2013 do 25.9.2014 (odvolaním žalobca napadol len zamietnutie tohto nároku vo
výške 395,15 eur) a sumy 3.266,24 eur, predstavujúcej 11,75 % ročný úrok vypočítaný od 26.4.2012 do
25.9.2014 zo sumy 11.499,52 eur. Zatiaľ čo z odôvodnenia vyplývajú dôvody, pre ktoré bol zamietnutý

nárok na zaplatenie sumy 3.266,24 eur predstavujúcej 11,75 % ročný úrok vypočítaný od 26.4.2012
do 25.9.2014 zo sumy 11.499,52 eur, v ktorej časti žalobca zamietnutie tohto nároku odvolaním ani
nenapádal, dôvody pre ktoré bol zamietnutý jeho nárok na zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania
za obdobie do 25.9.2014, napriek jeho konštatovaniu, že žalovaní neuhradili splátky od 20.11.2010
( pričom ako nepremlčané vyhodnotil splátky od 20.8.2012) zistiť nemožno, tieto v rozhodnutí vo vzťahu

k tomuto nároku absentujú, v dôsledku čoho nie je možné rozhodnutie v tejto jeho časti z hľadiska vecnej
správnosti podrobiť odvolaciemu prieskumu.

18. Keďže vzhľadom k vyššie uvedenému, teda rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je z hľadiska
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (predtým ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti

s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) správne, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (predtým
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - ktorou zamietol
nárok žalobcu na zaplatenie 8 % úroku z omeškania za obdobie do 25.09.2014 v rozsahu vymedzenom
v odvolaní, teda čo do výšky 395,15 eur zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP., pričom sa ďalšími (vecnými) dôvodmi

odvolania nezaoberal.

19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.20. Súd prvej inštancie po vrátení veci preskúma dotknutý uplatnený nárok žalobcu a o tomto opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho rozhodnutia tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom
uznesení, odstráni súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie

povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).