Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/516/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207340
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7514207340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne G. O., L.. XX.X.XXXX, bytom
T., Y. XX, zastúpenej JUDr. Radkom Timkaničom, advokátom, Košice, Jakobyho 19, proti žalovanej
KOOPERATÍVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,Bratislava,Štefanovičova4,IČO:00585441,o
náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 7C/149/2014-89 z 24.11.2015 Okresného
súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok
zo žalobného návrhu vo výške 940,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 15.675,24 eur, úrok z
omeškania vo výške 5,5 % ročne: zo sumy 3.662,80 eura od 11.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.830,-
eur od 18.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,44 eura od 18.9.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 48,40 eura od 31.12.2013 do zaplatenia a zo sumy 7.090,60 eura od

16.1.2014 do zaplatenia, taktiež ju zaviazal zaplatiť na svoj účet súdny poplatok zo žalobného návrhu
vo výške 940,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia náhrady škody na
zdraví v sume 39.188,10 eur titulom náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a nákladov
spojených s liečením, spolu s príslušenstvom, čo odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa

21.4.2012 utrpela ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle, vodičom ktorého bol D. K., ťažkú ujmu na
zdraví a to pomliaždenie pľúc, prasknutie sleziny, zlomeninu krížovej kosti vľavo, početné pohmoždeniny
a povrchové odreniny, pričom žalovaná, voči ktorej podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si
nárok uplatnila, jej celkový nárok na náhradu škody 78.376,20 eur krátila o 50 %, čo odôvodnila tým,
že ust. § 441 Obč. zák. spája tam uvedený následok so spôsobením škody zavinením poškodeného.
Zo žaloby mu ďalej vyplynulo, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody nemala vedomosť o tom, aby

vodič motorového vozidla D. K. (ktorý pri nehode utrpel smrteľné zranenie) bol pod vplyvom alkoholu.
Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala, že náklady spojené s liečením žalobkyne, bolestné
a nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia právom krátila o 50 %, nakoľko žalobkyňa sa viezla
v motorovom vozidle vedenom vodičom pod vplyvom alkoholu a v čase nehody sedela na kolenáchsvojho kamaráta a nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Zistil, že dňa 21.4.2012 v čase o 22.35
hod. v katastri obce E. B. došlo k dopravnej nehode, keď vodič D. K. riadil osobné motorové vozidlo
značky Ford Mondeo a pri prechádzaní pravotočivej zákruty vyšiel mimo cestu a narazil do stromu, v

dôsledku čoho vodič vplyvom polytraumatického zranenia na mieste nehody podľahol a zranenia utrpeli
aj jeho piati spolujazdci K. C., B. G., C. C., W. P. a žalobkyňa. Žalobkyňa pri nehode utrpela ťažkú ujmu
na zdraví a to ťažký úrazový šok, početné pomliaždenia hlavy s krvnými výronmi, ťažký otras mozgu,
pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie a roztrhnutie pľúc, krvácanie do hrudníka vľavo, roztrhnutie
sleziny, zlomeninu krížovej kosti, obojstrannú zlomeninu lonových kostí, zlomeninu tela pravej lopatky,

zlomeninu zobákovitého výbežku vpravo, poranenie stredného, lakťového a vretenného nervu vpravo,
zlomeninu vnútorného členka vpravo, pomliaždenie ľavého stehna, ľavého predlaktia a ruky. Bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo ohodnotené lekárskymi posudkami z 9.10.2012,
19.9.2013, 29.4.2013 a 19.9.2013. Podrobne reprodukoval obsah výpovede žalobkyne a svedka K. C.,
ako aj zistenia z lekárskej správy C.. Q.. Uviedol ďalej, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej nárok
na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu v sume 35.693,70 €. Právne vec

posúdil podľa § 420, § 444 a § 449 ods. 1 Obč.zákonníka, ako aj podľa § 4 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 1
a § 45 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., ako aj podľa § 4 ods. 1,2 písm. a/ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. a mal za preukázané, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 21.4.2012 utrpela škodu na zdraví
a predmetné vozidlo v čase nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej, u ktorej si žalobkyňa
uplatnila nárok na náhradu škody. Citoval ďalej §5 ods. 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z., § 1 opatrenia

Ministerstva zdravotníctva SR č. 20/2012 a § 1 opatrenia č. 6/2013 a pri skúmaní spoluzavinenia
žalobkyne na spôsobenej škode vychádzal aj z § 415 a § 441 Obč. zákonníka a tiež z § 8 ods. 1 a § 45
ods.1,2zákonač.8/2009Z.z.azanespornépovažoval,ženárokžalobkynenanáhraduškody nazdraví
celkom predstavoval sumu 78.376,20 € a tento žalovaná krátila o 50 %, s čím žalobkyňa nesúhlasila.
Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako poškodená spoluzavinila svoju

škodu na zdraví z nedbanlivosti tým, že si ako spolujazdec sadla do motorového vozidla vedeného
vodičom pod vplyvom alkoholu, o čom vedela a ak tvrdí, že nevedela, vzhľadom na svoje osobné pomery
a skutkové okolnosti predchádzajúce nehode o tom vedieť mala a mohla a tak porušila všeobecnú
prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč.zákonníka a porušila aj § 8 ods. 1 a § 45 ods. 2 zákona č.
8/2009 Z.z. tým, že vo vozidle sedela na kolenách spolujazdca nepripútaná bezpečnostným pásom a

vo vozidle bol prekročený povolený počet prepravovaných osôb. Z odborného vyjadrenia znalkyne C..
W. C. T. zo 16.10.2015 mu síce vyplynulo, že správne zhodnotiť hladinu intoxikácie vodiča alkoholom
cestujúci obyčajne nedokáže, no aj tak žalobkyňa pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od každého
vyžadovať vedela, resp. vedieť mala a mohla, že vodič, napriek tomu, že bol policajt nemal problém s
porušením právnych predpisov a bol pod vplyvom alkoholu. Dospel preto k záveru, že v zmysle § 441

Obč. zákonníka žalobkyňa má znášať následky škodovej udalosti pomerne a to v rozsahu 30 %, keď
krátenie náhrady o 50 % nie je primerané a dalo by na rovnakú úroveň zodpovednosť vodiča, ktorý
viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a ohrozil bezpečnosť spolujazdcov porušením viacerých
povinností vyplývajúcich zo zákona. Zaviazal preto žalovanú na zaplatenie sumy 15.675,24 € (30 % z
celkovej náhrady 78.376,20 €) s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, 3 O.s.p.. Keďže žalobkyňa bola osobne oslobodená od
zaplatenia súdneho poplatku zo žalobného návrhu, zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 940,50 €.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu

zamietnuť, keď súd prvej inštancie podľa nej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Plne
sa stotožnila so súdom zisteným skutkovým stavom, avšak nesúhlasila s právnym záverom o pomere
spoluúčasti žalobkyne na škodovej udalosti, a to iba v rozsahu 30 %. S odvolaním sa na odbornú
literatúru charakterizovala podmienky, za splnenia ktorých poškodený spoluzodpovedá za spôsobenú
škodu. Zdôraznila, že žalobkyňa vedome porušila viacero zákonných povinností naraz (nepripútanie

bezpečnostným pásom, jazda 6-tich osôb vo vozidle a sedenie na kolenách spolujazdca) a tak 30 %
spoluzavinenie sa jej javí značne neprimerané. Citovala § 137 O.s.p. a uviedla, že pokiaľ súd rozhodol
o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nepostupoval správne, keď ju zaviazal uhradiť celú sumu
súdneho poplatku.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

5. Odvolaním bola napadnutá len vyhovujúca časť rozsudku a výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť
súdny poplatok zo žalobného návrhu.6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal
odvolanie žalovanej ako podané včas, v čase rozhodnom oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu - v CSP
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.06.2017 o 12.25 hod. v

pojednávacej miestnosti č. 202, na 2.poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené 22.6.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

8. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa ktorých rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania

odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

11. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135
účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v

celom rozsahu a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv
na vecnú správnosť rozsudku a neboli by spôsobilé privodiť jeho zmenu.

14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa má znášať
následky škodovej udalosti pomerne a to v rozsahu 30 %. Svoju úvahu vyčerpávajúco odôvodnil a

podrobne sa vyjadril k tomu, prečo nesúhlasí s 50 % krátením poistného plnenia tak, ako to navrhla
žalovaná. Vzhľadom na vyargumentované závery súdu prvej inštancie, o správnosti ktorých odvolací
súd nepochybuje, nebolo podané odvolanie žalovanej opodstatnené.

15. Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa nebola v čase dopravnej

nehody v automobile pripútaná, sedela na kolenách spolujazdca a mala (mohla) vedieť, že vodič
vozidla je pod vplyvom alkoholu. Otázke, aký vplyv na rozsah zranení žalobkyne malo nepripútanie
sa bezpečnostným pásom prioritná pozornosť venovaná nebola, keď vo všeobecnosti v každom
jednotlivom prípade má na mieru zranení poškodených mimo nepripútania sa bezpečnostným pásom
vplyv aj celý rad ďalších okolností. Súdna prax dospela k záveru, že konečná úvaha o tom, nakoľko

sa na spôsobení škody podieľal sám poškodený, a teda v akom rozsahu za škodu zodpovedá sám,
závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po vyhodnotení všetkých príčin vzniku škody ako na
strane vodiča, tak aj poškodeného spolujazdca. Otázka miery spoluzavinenia však v judikatúre nie
je celkom zjednotená a súdy tak v rámci voľnej úvahy nepoužívajú žiadne zjednocujúce kritériá,pričom zovšeobecnenie, t.j. vytvorenie všeobecného pravidla spoľahlivo sa vzťahujúceho na všetky
podobné prípady je zväčša vylúčené. Nemožno preto spochybniť záver súdu prvej inštancie, ak tento
vyhodnotil mieru spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 30 % berúc do úvahy, že situáciu,

pri ktorej došlo k škode na zdraví žalobkyne vyvolal svojím konaním predovšetkým vodič vozidla,
avšak aj žalobkyňa tiež porušila svoju povinnosť, danú zákonom o cestnej premávke, podľa ktorého
je prepravovaná osoba povinná pripútať sa za jazdy na sedadle bezpečnostným pásom a porušila
povinnosť predchádzať škodám, ak sa zúčastnila jazdy vozidlom riadeným vodičom pod vplyvom
alkoholu. Podľa súdnej praxe pritom poškodený (spolujazdec) tým, že podstúpil jazdu vozidlom, ktoré

riadila osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú ovplyvnené požitím alkoholu, prispel k vzniku
škodlivého následku a podiel tohto spolujazdca je na škode spravidla vyšší ako 20 %. V danej veci však
súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že situáciu, za ktorej došlo ku škode na zdraví žalobkyne
vyvolal svojím konaním hlavne (nebohý) vodič vozidla a žalobkyňa sa nepodieľala na vzniku škody v
podobe následkov na jej zdraví rovnakou mierou. Nemožno pritom opomenúť tú skutočnosť, že aj podľa
znalkyneC..W.C.T.M.hladinaopitostivodiča(1,74promile)klinickyprelaikanemuselbyťvôbeczjavná.

Navyše žalobkyňa vodiča pred nehodou bližšie nepoznala a vedela o ňom, že je policajt a tak dôvodne
mohla predpokladať, že tento si bol vedomý rizík spojených s jazdou pod vplyvom alkoholu.

16. Odvolanie žalovanej takto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže súd prvej inštancie posúdil
nárok žalobkyne v súlade s hmotným právom i doposiaľ prijatou judikatúrou.

17. Nie je dôvod pochybovať ani o správnosti výroku rozsudku, ukladajúceho žalovanej povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 940,50 €. Názor žalovanej, podľa ktorej s poukazom na § 137
a § 142 ods. 2 O.s.p. by nemala hradiť celú sumu súdneho poplatku, nezodpovedá relevantnej právnej
úprave. Nie je sporné, že žalobkyňa bola osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku a úspech vo

veci mala len čiastočný. Žalovanej dôvodne bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok z konania,
mohla si však pritom uplatniť voči žalobkyni nárok na náhradu časti trov (vrátane súdneho poplatku),
ktoré vynaložila na ochranu svojho práva napriek tomu, že žalobkyňa inak bola osobne oslobodená od
súdnych poplatkov. Žalovaná však výslovne odvolaním napadla len I. a IV . výroku rozsudku a uspokojila
sa výrokom, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala a žalobkyni trovy
nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).