Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201496
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116201496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu H. V., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XX, XXX XX A., právne zastúpeného JUDr. Martinom Sečanským,
advokátom so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 30 786 592, proti žalovanému N. C., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX F. F., právne zastúpenému V4 Legal, s.r.o., so
sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie 14 000,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/24/2016-61 zo dňa 15.
11. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 11. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 14 000,- Eur s 5,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 29. 03. 2013 do zaplatenia
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný
súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného konania vyplýva, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.
11. 2012 (ďalej aj ,,Zmluva o pôžičke“) žalobca požičal žalovanému sumu 14 000,- Eur. Medzi stranami
nebola sporná výška požičanej sumy ani dátum splatnosti pôžičky 28. 03. 2013. Žalovaný v konaní
uviedol, že na jar roku 2013 sa stretol so žalobcom v T., kde mu za prítomnosti svedka uhradil celú sumu
poskytnutej pôžičky vo výške 14 000,- Eur s tým, že o vrátení poskytnutej pôžičky následne žalobca
spísal dokument „Potvrdenie o úhrade poskytnutej pôžičky vo výške 14 000,- Eur zo Zmluvy o pôžičke“.
Žalovanýpredmetnýdokumentnepredložilanikodporu,vktoromsanaňodvolával,anihonepredložilpo

výzve okresného súdu zo dňa 30. 08. 2016 na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany v lehote 15 dní
od doručenia výzvy spolu s upozornením, že inak na ne súd prvej inštancie nebude prihliadať. Žalovaný
potvrdenie o úhrade pôžičky nepredložil ani v lehote na dodatočné splnenie tejto povinnosti, ktorú mu
okresný súd v zmysle § 181 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) určil na pojednávaní
dňa 04. 10. 2016, dokonca ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým okresný súd vyhlásil dokazovanie za
skončené a to napriek opakovanému poučeniu zo strany okresného súdu. Právny zástupca žalovaného
dokonca súdu prvej inštancie dňa 21. 09. 2016 doručil elektronické podanie, v prílohe ktorého sa malo

nachádzať potvrdenie o úhrade pôžičky. Pred začatím pojednávania dňa 04. 10. 2016 tvrdil, že prílohu
elektronického podania toto netvorilo zavinením sekretárky, kým naopak pred pojednávaním dňa 15.
11. 2016 uviedol, že žalovaný takýto doklad advokátskej kancelárii vôbec nepredložil. Pokiaľ žalovaný
navrhol odročiť pojednávanie zo dňa 15. 11. 2016 a vytýčiť nový termín pojednávania, súd prvej inštanciekonštatoval, že v súlade s uplatnením zásady koncentrácie nevidel dôvod na odročenie pojednávania
vzhľadom na dostatok časového priestoru a opakované výzvy adresované strane žalovaného spolu s
poučeniami, aby preukázal svoje tvrdenia uvedené v odpore. Súd prvej inštancie nevykonal žalovaným

navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka A. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W.. H.. Q. X/XXXX, T.
X, S. C. (pôvodne v odpore zmätočne uvedený dátum narodenia svedka ako XX. XX. XXXXX), pretože
žalovaný jeho prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného
uviedol, že nemá návrh na doplnenie dokazovania. Keďže žalovaný svoje tvrdenia o vrátení pôžičky
žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal a nesplnil si dôkaznú povinnosť včas napriek tomu, že mal

zo strany súdu prvej inštancie poskytnutý dostatočný časový priestor, súd prvej inštancie na prostriedky
procesnej obrany žalovaného v podobe popretia skutkových tvrdení protistrany vzhľadom na vyššie
uvedené neprihliadol, preto žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadom uhradenia
pôžičky zo strany žalovaného považoval za dôvodnú a žalobe vyhovel v celom rozsahu vrátane úroku
z omeškania zo sumy 14 000,- Eur vo výške 5,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
pôžičky, t. j. od 29. 03. 2013 až do zaplatenia.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a to podľa
pomeru úspechu vo veci. Pretože žalobca mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie v danom prípade
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že strany

uzatvorili Zmluvu o pôžičke dňa 29. 11. 2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 14 000,-
Eur žalobcom ako veriteľom jemu ako dlžníkovi, pričom sa zaviazal vrátiť pôžičku najneskôr do 28. 03.
2013. Uviedol, že na jar roku 2013 sa v T. stretol so žalobcom, kde mu za prítomnosti svedka A. F. uhradil
celú sumu poskytnutej pôžičky vo výške 14 000,- Eur. O vrátení poskytnutej pôžičky následne žalobca
spísal dokument „Potvrdenie o úhrade poskytnutej pôžičky vo výške 14 000,- Eur zo Zmluvy o pôžičke“.

Vo veci súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 15. 11. 2016 o 10.00 hod. O dôležitom
obchodnom stretnutí dňa 15. 11. 2016 o 9.00 hod v T., s konateľom spoločnosti K.. Y. S.X. C. s.r.o.
informoval svojho právneho zástupcu dňa 14. 11. 2016 o 13. 00 hod.. Uvedeného obchodného stretnutia
sa mal zúčastniť i A. F.. Vzhľadom na nevyhnutnosť jeho osobnej prítomnosti a p. S. na pojednávaní
požiadal o odročenie termínu pojednávania dňa 14. 11. 2016 o 14.56 hod a oznámil kontakt na

jeho právneho zástupcu. Dňa 15. 11. 2016 (skoro ráno) ich kontaktovala vyššia súdna úradníčka
o uskutočnení pojednávania. Svedok A. F. sa nemohol zúčastniť pojednávania dňa 15. 11. 2016, a
tak ,,dosvedčiť“ skutočnosť, že žalobcovi zaplatil sumu 14 000,- Eur. Okresný súd otvoril pojednávanie a
rozhodol rozsudkom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolacísúd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalovaného v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný

právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia. Jeho argumentácia, že ním navrhnutý svedok sa nemohol zúčastniť pojednávania je
všeobecná a vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1
CSP), je ako relevantný odvolací dôvod neakceptovateľná.

9. V súvislosti s odvolacími argumentami odvolací súd uvádza, že žalovaný podľa ustanovenia §

153 CSP bol okresným súdom vyzvaný, aby prostriedky procesnej obrany uplatnil v lehote 15 dní od
doručenia výzvy okresného súdu zo dňa 30. 08. 2016 a upozornený na sudcovskú koncentráciu konania
(č.l. 42 spisu). Žalovaný v súdom určenej lehote neuviedol, že navrhuje vykonať dôkaz výsluchom
svedkaA.F..AnizoŽiadostioodročeniepojednávaniazodňa14.11.2016žalovanéhonevyplývažiaden
dôvod, pre ktorý by sa A. F. nemohol zúčastniť pojednávania dňa 15. 11. 2016. Na pojednávaní dňa 15.

11. 2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a ,,v prípade
vytýčenia ďalšieho pojednávania klient prisľúbil aj účasť svedka“.

10. Pretože nebol daný žiaden dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania konaného dňa 15. 11.
2016, okresný súd správne postupoval v zmysle ustanovenia § 182 CSP a za prítomnosti žalobcu, jeho

právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní vyhlásil rozsudok.

11. V zmysle Čl.8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Povinnosť strany tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom spore sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranou. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v

rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok
vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov.
Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe.

12. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu uvádza, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že vrátil žalobcovi po uplynutí dohodnutej doby v zmysle Zmluvy o pôžičke
sumu 14 000,- Eur.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1,

2 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý
výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods.
1 CSP.

14. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).