Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116209895
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116209895.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu W. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. mieru XXX/X, Q. nad A., štátny občan SR, právne zastúpený W.. O. H., advokátom, L. mieru
XXX/X proti žalovanej O. O., nar. X.XX.XXXX, bytom J. II XX/XX-XXX, Q. nad A., štátna občianka SR,
právne zastúpenej X. kanceláriou I. & M., s.r.o., T. XXXX/X, D., o zaplatenie X.XXX K. s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 150 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
150 Eur od 6.4.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu X.XXX Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy X.XXX K. od X.X.XXXX
do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovanej poskytol v roku XXXX hotovostnú pôžičku vo výške X.XXX
Eur na preklenutie jej nepriaznivej finančnej situácie. Došlo tak k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke,
ktorú sa mu žalovaná zaviazala vrátiť ihneď, keď bude žalovaná disponovať finančnými prostriedkami.

Keďže žalovaná žalobcovi pôžičku nevracala, žalobca ju k vráteniu peňazí vyzýval viackrát telefonicky
a aj osobne. Napriek prísľubom žalovaná žalobcovi peniaze nevrátila, prestala s ním komunikovať, a
dvíhať telefón. Komunikovala s ním formou sms správ. Dňa 8.8.2015 žalovaná poslala žalobcovi sms
správu, v ktorej mu napísala, že mu požičané finančné prostriedky vráti na základe schválenej pôžičky
nebankovou spoločnosťou, ktorá jej mala byť vyplatená posledný septembrový týždeň v roku 2015.
Na žiadosť žalovanej jej žalobca oznámil číslo účtu, na ktorý mu mala poslať peniaze, no neposlala.
NaposledymuprisľúbilavrátiťpeniazedoXX.X.XXXX.Keďžepôžičkunevrátila,žalobcajuktomuvyzval

cestou právneho zástupcu listom zo dňa 5.4.2016. Na výzvu reagovala žalovaná v odpovedi, v ktorej
poprela pôžičku, uviedla, že šlo zo strany žalobcu o dar. Ide však o klamlivé tvrdenie žalovanej. Preto
sa žalobca obrátil na súd.

2. Súd v tejto právnej veci vydal dňa XX.X.XXXX platobný rozkaz č.k. XXC XXX/XXXX-XX, ktorým
žalobnému návrhu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, ktorým
bol platobný rozkaz zrušený. V odpore žalovaná uviedla, že v roku 2012 žili strany ako partneri

a vtedy žalobca daroval žalovanej finančnú hotovosť vo výške 2.000 Eur za účelom vyriešenia jej
komplikovanejživotnejsituácie.Žalovanámázato,žemedzistranamidošlokuzavretiuústnejdarovacej
zmluvy. Žalovaná popiera, žeby prijala od žalobcu čiastku 2.500 Eur. V auguste 2015 kontaktoval
žalobca žalovanú za účelom vrátenia darovaných finančných prostriedkov. Vzhľadom na nátlak žalobcu,žalovaná mu uhradila časť darovaných prostriedkov vo výške 1.500 Eur, a to napriek tomu, že na ich
úhradu nemal nárok. Nárok žalobcu vo výške 1.500 Eur zanikol. Žalovaná nárok žalobcu popiera čo do
dôvodu a výšky a vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná XX.X.XXXX, namietla premlčanie nároku,

keďže k údajnej pôžičke malo dôjsť v roku 2012. Preto žiadala žalobu zamietnuť.

3. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovanej reagoval v písomnom podaní zo dňa X.XX.XXXX, v ktorom
uviedol,žežalovanávosvojomodporeuvádzatvrdenia,ktorésúúčelové,nepravdivéasvedčiaotom,že
sa chce vyhnúť zaplateniu dlžnej sumy žalobcovi. Účastníci konania nikdy ako partneri nežili a žalobca

žalovanejnikdyfinančnúhotovosťvovýške2.000Eurnedaroval,alepožičaljejnazákladeústnejdohody
finančnúhotovosťvovýške2.500Eurnapreklenutiejejnepriaznivejfinančnejsituáciestým,žepožičanú
sumu mu vráti buď formou splátok po 150 Eur mesačne, alebo v hotovosti keď sa zlepší jej finančná
situácia s tým, že termín splatnosti celého dlhu nebol stranami dohodnutý. Dňa 19.10. 2015 bola na účet
žalobcu vložená čiastka 150 Eur ako splátka pôžičky. Nakoľko táto splátka bola na jeho účet vložená
inou osobou a nie žalovanou, nevedel žalobca platbu identifikovať. Táto splátka vo výške 150 Eur bola

prváajposledná,ktorúžalovanážalobcovizaplatila.Nepravdivéjeitvrdeniežalovanej,žez„darovaných
prostriedkov“ vrátila žalobcovi sumu 1.500 Eur. Prečo by mu finančné prostriedky vracala, keď podľa
nej to bol dar? Okrem splátky vo výške 150 Eur, ktoré boli žalobcovi vložené na účet dňa 19.10.2015
žiadnu inú platbu žalovaná žalobcovi neuhradila. Námietka premlčania je irelevantná, nakoľko žalovaná
uznala niekoľko krát svoj dlh voči žalobcovi a taktiež zaplatenie splátky vo výške 150 Eur je prejavom

uznania jej dlhu, i keď teraz tvrdí niečo iné. Preto žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť
uhradiť žalobcovi istinu vo výške 2.350 Eur s príslušenstvom.

4.Súdvecprejednalarozhodolpodľa§180zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
len „CSP“) v neprítomnosti žalovanej, ktorá prostredníctvom jej právnej zástupkyne súdu oznámila, že

sa zúčastniť pojednávania nechce.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením predložených prepisov sms správ, výzvy
žalobcu na zaplatenie dlhu zo dňa 5.4.2016, odpovede žalovanej zo dňa 22.4.2016, listu žalobcu zo dňa
27.4.2016, odporu žalovanej, vyjadrenia žalobcu k odporu, dokladu o úhrade zo dňa 19.10.2015 a zistil

nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 5.4.2016 vyzval žalovanú, aby mu ihneď po obdržaní výzvy uhradila
dlh titulom pôžičky vo výške 2.500 Eur, inak sa obráti na súd.

7. Žalovaná na výzvu odpovedala listom zo dňa 22.4.2016, v ktorom uviedla, že keď žili ako partneri,
daroval jej žalobca finančnú hotovosť vo výške 2.000 Eur, a teda došlo medzi nimi k uzavretiu ústnej
darovacej zmluvy. Strany sa nedohodli na tom, žeby žalovaná mala darované peniaze žalobcovi vrátiť.
Pretožalovanápopierazmluvuopôžičkevovýške2.500Eur.Keďževauguste2015kontaktovalžalobca
žalovanú za účelom vrátenia darovaných finančných prostriedkov, vzhľadom na nátlak žalobcu, a keďže

žalovaná chcela mať s predmetnou vecou pokoj, žalovaná uhradila žalobcovi do jeho rúk v januári 2016
v troch splátkach sumu 1.350 Eur v hotovosti a následne mu uhradila vkladom na účet sumu 150 Eur.
Celkovo mu uhradila sumu 1.500 Eur, napriek tomu, že nemala takúto povinnosť. Keďže žalovaná nemá
záujem na tom, aby voči nej žalobca podnikal právne či iné kroky, zvyšok darovanej sumy 500 eur je
ochotná žalobcovi uhradiť v splátkach po 100 Eur od mája 2016, napriek tomu, že na úhradu tejto sumy

neexistuje právny dôvod.

8. Žalobca v liste zo dňa 27.4.2016 adresovanom právnej zástupkyni žalovanej na list žalovanej zo dňa
22.4.2016 uviedol, že žalovanej požičal a nie daroval sumu 2.500 Eur, a dohodol sa s ňou, že mu ju
vráti v splátkach po 150 Eur mesačne. Tvrdenia žalovanej označil za klamstvá; v januári 2016 sa strany

osobne vôbec nestretli.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na tom, aby žalovaná bola
zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 2.350 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2.350 Eur od 6.4.2016 do zaplatenia. V časti o zaplatenie sumy 150 Eur s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 150 Eur od 6.4.2016 do zaplatenia zobral žalobu späť vzhľadom k tomu, že túto sumu
žalovaná uhradila žalobcovi dňa 19.10.2015. Ďalej uviedol, že žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že
žalobca žalovanej požičal sumu 2.500 Eur, ktorú mu nevrátila napriek viacerým prísľubom, žalovanákonala vypočítavo. Žalovaná uznala dlh z pôžičky jednak v sms správach a jednak tiež tým, že dňa
19.10.2015 vykonala na účet žalobcu čiastočnú úhradu dlhu a nárok preto nemôže byť premlčaný.

10. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že žalobu podal na súd preto, lebo už je
to dosť dlho na to, aby mu žalovaná dlh vrátila. Žalovaná si myslela, že jej dlh prepáči, čo však žalobca
nemieni spraviť. So žalovanou uzavrel žalobca ústnu zmluvu o pôžičke vo februári 2012, pričom v hoteli
Kristína v Dubnici nad Váhom jej odovzdal 2.000 Eur a ešte predtým vo februári 2012 jej odovzdal sumu
200 Eur a následne vo februári 2012 jej odovzdal 300 Eur. Pri uzatváraní zmluvy a pri odovzdávaní

peňazí v hotovosti žalovanej nebol nikto iný prítomný. Žalobca si spomenul, že sa so žalovanou dohodli
o tom, že mu žalovaná bude peniaze vracať v mesačných splátkach po 200 Eur, pretože žalovaná
uviedla, že jej manžel jej má mesačne platiť výživné na dieťa v sume 200 Eur, z ktorej sumy bude
žalovaná žalobcovi pôžičku splácať. Prvá splátka pôžičky mala byť uhradená nasledujúci mesiac v marci
2012. Úroky z pôžičky dohodnuté neboli. Nevedel uviesť, prečo žalovaná v sms správe uviedla, že
žalobcovi vráti sumu 2.800,- Eur, keďže pôžička bola v sume 2.500 Eur. Myslí si, že žalovaná sama

si k požičanej sume pripočítala úroky za roky omeškania. Žalovaná ho o pôžičku požiadala, pretože
potrebovala peniaze na právnika. So žalovanou sa žalobca spoznal vo februári 2012. Zoznámili sa cez
internetovú stránku pokec.sk. Neudržiavali však intímny vzťah, nežili v spoločnej domácnosti, ich vzťah
bol kamarátsky. Písomná zmluva o pôžičke nebola spísaná z toho dôvodu, že žalobca žalovanej veril,
a to aj napriek tomu, že sa poznali tak krátko. Peniaze na výplatu pôžičky žalovanej vybral žalobca zo

svojho bežného účtu v Tatra banke, a.s. v sume 200,- Eur a 300,- Eur a v sume 2000,- Eur ich čerpal
z aaa karty, pretože kupoval auto od tejto spoločnosti, ktorá mu vydala kartu. Okrem sumy 150 Eur,
ktorú žalovaná žalobcovi poukázala na účet prostredníctvom inej osoby žalovaná žalobcovi neuhradila
žiadnu inú sumu titulom dlhu z pôžičky. Neuhradila mu teda ani v hotovosti sumu 1.350 Eur ako uvádza
vo svojom vyjadrení. Potom ako žalovaná žalobcovi neuhrádzala splátky pôžičky, cítil sa oklamaný,

podvedený z jej strany, preto nebol ochotný sa s ňou stretnúť. Komunikovali len cez sms správy, ktorých
výpis žalobca predložil do súdneho spisu, a v ktorých žalovaná prisľúbila, že mu pôžičku vráti.

11. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal, že medzi stranami
vznikol zmluvný vzťah zo zmluvy o pôžičke. Nepreukázal, že by žalovanej požičal sumu 2.500 Eur.

Peniaze, ktoré žalobca žalovanej poskytol, pochopila ona ako dar, ktorý nemá ona povinnosť mu vrátiť.
Trvala na vznesenej námietke premlčania aj s poukazom na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že si so
žalovanou dohodol splátky pôžičky po 200 Eur mesačne a po prvýkrát si teda mohol svoje právo uplatniť
v marci 2013. Žalovaná nespochybňuje, že sms správy, z ktorých výpis predložil súdu žalobca, že sa
jedná o jej sms správy. Avšak nebolo preukázané, že pokiaľ uviedla, že žalobcovi zaplatí sumu 2.800

Eur, že sa jedná o predmetný dlh zo zmluvy o pôžičke, preto nemôže ísť o platné uznanie dlhu.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou

ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o pôžičke bola uzavretá vo februári 2012. Zákon pre tento zmluvný typ nepredpisuje
písomnú formu ako podmienku platnosti právneho úkonu. Zmluvné strany sa ústne dohodli na všetkých
podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ktoré zákon vyžaduje, pretože zmluvné strany sa dohodli,
že žalobca prenechá žalovanej peniaze v sume 2.500 Eur s povinnosťou žalovanej vrátiť mu túto sumu

s tým, že úroky z pôžičky zmluvné strany nedojednali. Peniaze v tejto sume žalobca žalovanej reálne
odovzdal v troch splátkach vo februári 2012 v Dubnici nad Váhom. Žalovaná v konaní popierala, že jej
žalobca poskytol pôžičku v sume 2.500 Eur, bránila sa tým, že jej v roku 2012 žalobca daroval v hotovosti
čiastku 2.000 Eur. Tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky mal súd za preukázané z predložených
prepisov sms správ medzi stranami. Žalovaná nepoprela, že ide o správy, ktoré posielala žalobcovi a

on jej. V sms správe zo dňa 8.8.2015 žalovaná žalobcovi napísala, že žalobcovi finančné prostriedky
vráti na základe schválenej pôžičky nebankovou spoločnosťou, ktorá jej mala byť vyplatená posledný
septembrový týždeň v roku 2015. Prísľub žalovanej, že peniaze pošle na účet žalobcu vyplýva aj z
jej sms správ adresovaných žalobcovi dňa 28.9.2015, 12.10.2015, 16.12.2015. V sms správe zo dňa19.10.2015 oznámila žalovaná žalobcovi, že mu vložila na účet sumu 150 Eur. Žalovaná v sms správe
zo dňa 21.10.2015 žalobcovi napísala, že zatiaľ jej vyhovujú splátky min po 150 Eur s tým, že žalobca
určite všetko dostane. Z dokladu o úhrade zo dňa 19.10.2015 bolo preukázané, že na účet žalobcu bola

v uvedený deň pripísaná suma 150 Eur a vklad realizovala Q. I., pričom suma plnenia zodpovedala
sume dlhu, ktorého úhradu žalovaná žalobcovi oznámila v sms správe zo dňa 19.10.2015. Z uvedených
skutočností a čiastočnej úhrady dlhu žalovanou zo dňa 19.10.2015 mal súd teda preukázanú existenciu
záväzku žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky. V sms správe zo dňa 8.8.2015
žalovaná uviedla, že dlh vráti v sume 2.800 Eur, teda vo vyššej sume. Keďže žalovaná netvrdila, že

mala iný dlh voči žalobcovi, a žalobca sa vyjadril, že iný dlh voči nemu žalovaná v tom období nemala,
a keď mu prisľúbila vrátenie peňazí do výšky 2.800 Eur, zrejme si k dlhu 2.500 Eur prirátala úroky za
omeškanie, súd uzavrel, že žalovaná v sms správach potvrdila voči žalobcovi svoj záväzok titulom dlhu o
pôžičke. Nemohlotedaísťmedzistranamiodarovanie.Žalovanáodarevsmssprávachvôbecnehovorí,
naopak opakovane sľúbila žalobcovi peniaze vrátiť. Pokiaľ by sa jednalo o dar, nemala žalovaná dôvod
uhradiť žalobcovi sumu 150 Eur dňa 19.10.2015. Tvrdenia žalovanej o tom, že plnila túto sumu na

základe nátlaku žalobcu súd považoval za účelové a ničím nepreukázané tvrdenia. Výzvy žalobcu
adresovanéžalovanejnasplneniedlhuzozmluvyopôžičkenemožnopovažovaťzaneoprávnenýnátlak,
ale ide o plne legitímny postup veriteľa voči dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splnením dohodnutej
povinnosti. Žalovaná nijako nepreukázala svoje tvrdenie, že jej žalobca daroval sumu 2.000 Eur. Pokiaľ
ide o dohodnutý čas plnenia , žalobca najprv v žalobe uvádzal, že žalovaná sa zaviazala vrátiť mu

požičané peniaze ihneď, keď bude žalovaná disponovať finančnými prostriedkami, vo vyjadrení k odporu
žalovanej žalobca uvádzal, že si dojednali povinnosť žalovanej vrátiť pôžičku žalobcovi v splátkach po
150 Eur mesačne, alebo v hotovosti, keď sa zlepší finančná situácia žalovanej (o záväzku žalovanej
vrátiť žalobcovi pôžičku v mesačných splátkach hovoril žalobcu aj v predsúdnej výzve zo dňa 27.4.2016
adresovanom žalovanej), pričom na pojednávaní žalobca trval na tom, že si strany vo februári 2012

dohodli , že žalovaná bude splácať pôžičku žalobcovi v splátkach vo výške 200 Eur mesačne, so
splatnosťou prvej splátky v marci 2012, a rozpamätal sa na to v súvislosti s tým, že mu žalovaná uviedla,
že jej manžel jej má mesačne platiť výživné na dieťa v sume 200 Eur, z ktorej sumy bude žalovaná
žalobcovi pôžičku splácať. Súd teda vychádzal z tohto posledného vierohodného tvrdenia žalobcu.

14. Súd sa musel vysporiadať s námietkou premlčania práva, ktorú vzniesla žalovaná. Účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade
neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe.
Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy o pôžičke, ktorá

je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Na premlčanie je potrebné použiť podľa §
101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Strany sa zhodli v tom, že žalobca poskytol peniaze žalovanej v roku 2012,
pričom žalobca upresnil čas vyplatenia peňazí na február 2012. Presný dátum poskytnutia peňazí si

nepamätal, a ani dátum zročnosti jednotlivých splátok. Preto súd vychádzal z toho, že zročnosť každej
mesačnej splátky pripadla na koniec mesiaca. Keďže prvá mesačná splátka pôžičky v sume 200 Eur
mala byť podľa vyjadrenia žalobcu splatná nasledujúci mesiac po poskytnutí peňazí, teda v marci 2012,
konkrétne koncom mesiaca, teda 31.3.2012, a vzhľadom na výšku pôžičky 2.500 Eur celkovo mala
žalovaná uhradiť žalobcovi 12 mesačných splátok po 200 Eur a poslednú splátku v sume 100 Eur, ktorej

splatnosť pripadla na 31.3.2013, premlčacia doba ohľadom poslednej splátky pôžičky začala plynúť
1.4.2013, pričom plynula bez prerušenia a uplynula 1.4.2016. Žalobca však žalobu podal na súd až
30.5.2016, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby ohľadom poslednej splátky pôžičky.
Logicky sú premlčané aj ostatné splátky pôžičky, ktorých splatnosť nastala pred splatnosťou poslednej
splátky pôžičky. Premlčané právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať.

15. Nie je správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že právo premlčané nemôže byť, pretože
žalovaná pôžičku uznala v sms správach a tým, že vykonala čiastočnú úhradu. Preto, aby od uznania
dlhu začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
nevyhnutné, aby dlžník platne uznal dlh v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie

vyžaduje písomnú formu uznania dlhu čo do dôvodu a výšky. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný. V zmysle § 40 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka uznanie dlhu formou sms správy
nemožno považovať sa písomné uznanie dlhu, keďže písomne je právny úkon vykonaný len vtedy,ak ho konajúca osoba podpíše, alebo ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Okrem absencie písomnej forme, v sms správach žalovanej chýba výslovné

uvedenie právneho dôvodu dlhu, ktorý sa zaviazala žalobcovi uhradiť, teda že dlh vznikol zo zmluvy
o pôžičke. Sms správy potom nespĺňajú ani túto obligatórnu obsahovú náležitosť uznania dlhu. Účinky
uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka v spojení s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nevyvolala ani tá skutočnosť, že žalovaná dňa 19.10.2015 vkladom na účet žalobcu čiastočne plnila dlh.
Čiastočné plnenie dlhu možno považovať za uznanie zvyšku dlhu jedine v obchodnoprávnych vzťahoch

v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, no v danom prípade strany medzi sebou zmluvou o
pôžičke založili občianskoprávny záväzkový vzťah, na ktorý dopadajú výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník v žiadnom zo svojich ustanovení s čiastočnou úhradu dlhu dlžníkom
nespája tento následok spočívajúci v tom, že čiastočne plnenie dlžníka znamená uznanie zvyšku dlhu
voči veriteľovi.

16. Z uvedených dôvodov súd výrokom I. konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP v späťvzatej časti
o zaplatenie sumy 150 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 150 Eur od 6.4.2016
do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol pre dôvodne vznesenú námietku premlčania
práva.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Pretože žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 150 Eur z dôvodu, že žalovaná mu túto
sumu dlhu uhradila pred začatím konania, podľa § 256 ods. 1 CSP nesie žalobca procesné zavinenie na

zastavení konania v tejto časti, a je povinný nahradiť trovy zastaveného konania. Zastavenie konania v
tejto časti treba pripísať na vrub žalobcu, pretože dňa 19.10.2015, kedy bola na účet žalobcu pripísaná
suma 150 Eur, žalobcovi žalovaná zaslala sms, že mu posiela na účet úhradu v tejto sume, a preto hoci
ako vkladateľ tejto sumy na účet žalobcu je uvedená iná osoba Q. I., žalobca mal dostatok informácii k
tomu, aby mohol túto platbu považovať za čiastočnú úhradu dlhu. Žaloba bola zamietnutá čo do sumy

2.350 Eur a úspešná žalovaná má vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP právo na
náhradu trov konania. Preto súd výrokom III. vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.