Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/205/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8211206363.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Q. Č.P., N..

XX.X.XXXX, A. E. Y. XXX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Mariánom Holým, advokátom, B. Němcovej
1/A, Brezno, proti žalovanej R. H., N.. XX.X.XXXX, A. S. XX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Matúšom
Hríbom, advokátom, Na Hradbách 5, Bardejov, o zaplatenie 10.800,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 10.800,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2011
do zaplatenia, v lehote 18 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa 20.9.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.800,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.3.2010 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby je predmetom konania zaplatenie
sumy 10.800,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 2.3.2011 do zaplatenia.

2.Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že žalobca mal na začiatku roku 2010 záujem zakúpiť použité
motorové vozidlo značky AUDI, typ A6 Avant a na internetovom portáli našiel inzerát, ktorým bolo

takéto vozidlo ponúkané na odpredaj za sumu 15.000,- eur. Ako kontakt na predávajúceho bolo
uvedené len číslo mobilného telefónu. Žalobca na tento inzerát reagoval a kontaktoval sa s osobou,
ponúkajúcou vozidlo na predaj na telefónnom čísle uvedenom v inzeráte. Na základe telefonického
rozhovoru si dohodol osobné stretnutie so žalovanou na deň 25.1.2010 v mieste jej bydliska, kde
sa taktiež nachádzalo predmetné motorové vozidlo. Vozidlo si ohliadol, vyskúšal, avšak pri kontrole
dokladov vozidla zistil, že žalovaná nie je vlastníčkou vozidla, ale iba jeho držiteľom. Ako vlastník bola
v osvedčení o evidencii vozidla uvedená spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Žalovaná však

uviedla, že má plnú moc na vyplatenie a následný prevod vozidla a zaviazala sa realizovať všetky
kroky tak, aby do 10 dní odo dňa podpisu kúpnej zmluvy dodala žalobcovi ako kupujúcemu všetky
doklady potrebné na prepis vozidla na jeho meno v príslušnej evidencii OR PZ Brezno, čo je
uvedenévkúpnejzmluvevbode„dopĺňajúceúdaje“začl.10kúpnejzmluvy.Preprípadnedodržaniatejto
povinnosti bola dohodnutá aj zmluvná pokuta. Vzhľadom na stav vozidla a právne problémy pri prepise
saúčastnícidohodlinazníženíkúpnejcenynasumu10.800,-eur.Prevzatiekúpnejcenyvplnejvýškepri
podpise zmluvy odporkyňa potvrdila priamo v kúpnej zmluve. V deň podpisu kúpnej zmluvy došlo tiež k

odovzdaniu vozidla kupujúcemu. Ďalej žalobca tvrdil, že povinnosť vyplatiť leasing a dodať kupujúcemu
doklady potrebné na prepis vlastníka v evidencii vozidiel žalovaná v dohodnutom termíne nesplnila.
Žalobca tak pojal podozrenie, že veci nie sú v poriadku a opakovane vyzýval žalovanú na splnenie
tejto povinnosti. Na základe opakovaných výziev zaslala žalovaná „Prehlásenie“, ktorým uznala sumu10.800,- eur za svoj pravý a splatný dlh voči žalobcovi, čo do dôvodu a výšky a žiadala ho o splátkový
kalendár. Podpis na uznaní je úradne overený dňom 17.10.2010. Ďalej poukazuje na to, že napriek
týmto skutočnostiam žalovaná nezaplatila na ten dlh žalobcovi žiadne plnenie. Vo februári 2011 ho

kontaktovali príslušníci Kriminálnej polície v Bardejove s dotazom, či má v držbe motorové vozidlo, ktoré
kúpil od žalovanej a bol vyzvaný na vydanie vozidla, pretože je predmetom prečinu sprenevery, ktorého
sa žalovaná dopustila voči leasingovej spoločnosti. Ďalej tvrdil, že 1.3.2011 na základe tejto skutočnosti
vydal vozidlo orgánom polície dobrovoľne, o čom bola spísaná zápisnica a bolo vydané uznesenie,
na základe ktorého bolo vozidlo vrátené právnemu zástupcovi leasingovej spoločnosti. Žalobca potom

opakovane vyzýval žalovanú na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Chcel vstúpiť do trestného konania
ako poškodený. O ďalšom postupe v trestnom konaní však informovaný nebol. Jeho advokátom bola
žalovaná vyzvaná 21.4.2011 na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 10.800,- eur v termíne, najneskôr do
10.5.2011. Ani na túto výzvu nereagovala.

3. Žaloba spolu s kópiami príloh žaloby bola doručená žalovanej do vlastných rúk. Žalovaná písomným

vyjadrením k žalobe navrhovala, aby súd žalobu voči nej zamietol. Tvrdí, že kúpno-predajná zmluva,
ktorá mala byť titulom zaplatenia žalovanej sumy je absolútne neplatným právnym úkonom podľa
ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že uzatvorením takejto zmluvy bol spáchaný trestný
čin a rovnako bola porušená základná právna zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako
sám má a je neplatná aj z dôvodu, podľa § 49a Občianskeho zákonníka, kedy žalobca bol uvedený do

omylu o objektívnej možnosti nadobudnúť motorové vozidlo, avšak do omylu nebol uvedený žalovanou.
Podľa zástupcu žalovanej je žalovaný nárok bezdôvodným obohatením podľa ustanovení § 451 a
457 Občianskeho zákonníka, ale, že vecne, pasívne a legitimovaným účastníkom konania má byť nie
žalovaná, ale D. V.. Tvrdil, že so žalobcom nekomunikovala ohľadom predaja vozidla žalovaná, ale jej
vtedajší priateľ D. V.,

ktorý aj prevzal žalovanú čiastku ako kúpnu cenu za motorové vozidlo. Žalovaná sa v danej veci nijako
neangažovala. Jedine pod nátlakom bývalého priateľa podpísala predmetnú zmluvu. Nie je povinná
vrátiť to, čo nedostala. Žalovaná kúpnu cenu, peňažné prostriedky od žalobcu nedostala, naopak
peňažné prostriedky od žalobcu dostal D. V., čiže boli ním prijaté bez právneho dôvodu. Je toho názoru,
že žalovaná nie je z uvedených dôvodov vecne pasívne legitimovaná v tomto konaní, ale pasívne vecne

legitimovaným subjektom je D. V., ktorý prevzal žalovanú sumu ako plnenie bez právneho dôvodu.
Navrhovala, aby bola využitá žalobcom možnosť podľa § 92 ods. 4 O.s.p. a aby za súhlasu účastníkov z
konania žalovaná vystúpila a na jej miesto vstúpil D. V., resp. ak s takýmto procesným postupom nebude
žalobca súhlasiť, aby súd žalobu voči žalovanej zamietol. K prehláseniu zo dňa 17.3.2010, na ktoré sa
žalobca odvolával v žalobe ako na uznanie dlhu žalovanou, žalovaná vo vyjadrení uvádza, že takéto

prehlásenie je irelevantné vzhľadom k tomu, že v súvislosti s vyššie uvedeným je ňou uznaný
neexistujúci záväzok a preto je tento právny úkon nulitný.

4. Žalobca označil tvrdenia žalovanej za účelové, nemajúce podklad v reálnom, skutkovom stave.
Nepopiera, že dňa 25.1.2010 na stretnutí účastníkov kúpnej zmluvy sa zúčastnili ďalšie dve osoby, a

to priateľ odporkyne, D. V. a známy kupujúceho, ktorý mal vozidlo previesť do Brezna. O podmienkach
kúpnej zmluvy žalobca rokoval so žalovanou, ktorá aj vlastnoručne vypísala svoje identifikačné údaje,
ako predávajúcej do kúpnej zmluvy. Namietal teda pravdivosť tvrdenia žalovanej, že zmluvu iba
podpísala, pretože všetky údaje o predávajúcej v kúpnej zmluve sú vypísané jej rukou. Osobne rokovala
s kupujúcim, ktorý žiadal zníženie kúpnej ceny z dôvodu právnych nedostatkov. Je pravdou, že v tej chvíli

do rokovania zasiahol D. V.. Konečné rozhodnutie však bolo na Q. H.. Ona sa rozhodla, že so zníženou
kúpnou cenou vo výške 10.800,- eur súhlasí. Zmluva bola takto podpísaná a žalovanej bola odovzdaná
celá kúpna cena do jej rúk, čo potvrdila podpísaním kúpnej zmluvy. Je pravdou, že po prevzatí odovzdala
peniaze svojmu priateľovi a žiadala ho, aby sumu prepočítal. Po prepočítaní zväzku peňazí potvrdil,
že bola kúpna cena zaplatená v plnej výške a až potom odporkyňa zmluvu podpísala. Ako bolo so

zaplatenou kúpnou cenou naložené, už žalobca nemá vedomosť. Tvrdil, že pri rokovaniach vystupovala
žalovaná po celý čas aktívne, viedla rokovania s kupujúcim. Nebolo možné ani náznakom zistiť, žeby
bola k podpísaniu kúpnej zmluvy niekým donútená. Následne žalovaná svoj dlh písomne uznala. Ide o
kvalifikované uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, obsahujúce výšku dlhu a dôvod vzniku
dlhu. Uznanie bolo žalobcovi doručené poštovou zásielkou. Pri spisovaní a podpisovaní uznania dlhu

nebol žalobca prítomný. Nemohol ani na žalovanú vyvíjať nátlak pri podpisovaní prehlásenia. Za účelom
uznania dlhu sa dostavila žalovaná na notársky úrad.5. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.2.2015, č.k. 5C/205/2011 - 79 súd rozhodol, že žalobou
uplatnený nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia je čo do základu dôvodný ( odôvodnenie
a vykonané dokazovanie popísané nižšie ).

6. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.10.2016, č.k. 7Co/84/2016-104 bol medzitýmny
rozsudok potvrdený / po podanom odvolaní žalovanej /. Odvolací súd uviedol, že súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, na ktorý v plnom rozsahu odkázal.
Rovnako aj odvolací súd poukázal na kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 25.1.2010 a na prehlásenie

žalovanej zo dňa 17.3.2010, z čoho jednoznačne vyplýva, že osobou ktorá sa bezdôvodne obohatila
na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu je žalovaná. To, že kúpna cena bola vyplatená
žalobcom

žalovanej vyplýva aj z výpovede D. V., čo je zrejmé z jeho výpovede vo vyšetrovacom spise OR PZ
Bardejov ČVS: Y.-XXX/JP-A.-XXXX. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny vyplatenej pri podpise zmluvy táto

predstavovala sumu 10.000,- eur. Žalobca ihneď po zistení, že žalovanej nevyplatil celých 10.800,- eur,
na túto skutočnosť upozornil. Zvyšných 800 eur mal potom následne doplatiť. Vyplatenie sumy 10.000,-
eur nespochybnila ani žalovaná. O tom, že nebola celá suma 10.800,- eur vyplatená sa dozvedela od
svedka D. V. po telefonáte žalobcu. Zvyšných 800 eur malo byť zaslaných na účet. Sporným teda ostalo
iba to, či zvyšných 800 eur z titulu neplatnej kúpnej zmluvy žalobca žalovanej vyplatil či nie. Rozporné

tvrdenia o celkovej výške vyplatených finančných prostriedkov ale vplyv na dôvodnosť uplatneného
nároku, čo do jeho základu nemajú.

7. Na pojednávanie nariadené na deň 28.3.2017 sa dostavili strany sporu a ich právni zástupcovia.
Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

8. Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov predložených žalobcom, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, sp. zn.
1T/60/2011, najmä z obsahom výpovede žalovanej a obsahom výpovede svedka D. V. v konaní vo veci
sp. zn. 1T/60/2011 a s rozhodnutím vo veci sp. zn. 1T/60/2011, medzitýmnym rozsudkom a rozsudkom

odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav:

9. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12.2.2015, č.k. 5C/205/2011 - 79 vyplýva, že :

10.Žalovaná na pojednávaní navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovala doplniť

dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj výsluchom svedka D. V..

11.Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca k žalobe, a to kópie inzerátu z internet portálu
AUTOVIA.SK/ auto bazár súd zistil, že v ponuke bolo auto Audi A6 AVANT 2.7 TDI Quattro za cenu
15.000,- eur, rok výroby marec 2007, najazdených 116 000 km s automatickou prevodovkou, striebornej

metalízy. Ako kontakt na predávajúceho bolo uvedené Prešov, Slovenská republika, a číslo telefónu.

12.Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.1.2010 súd zistil, že táto zmluva je označená ako Kúpno-predajná
zmluva, uzavretá v zmysle ustanovenia § 399 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako predávajúci je
uvedený meno a priezvisko: R. H., F. N. XX.X.XXXX, ďalej číslo občianskeho preukazu, bydlisko S. XX,

XXX XX V., rodné číslo a číslo telefónu. Udaje o mene, priezvisku, dátume narodenia, čísla občianskeho
preukazu, bydlisko, rodné číslo a číslo telefónu predávajúcej sú vypísané ručne. Kupujúcim je Q. Č.,
N.. XX.X.XXXX, A. E. Y. XXX a je tam uvedené číslo telefónu. Ďalej sa v ňom uvádza, že predávajúci
predáva a kupujúci kupuje osobný automobil Audi A6 Avant 2,7 TDI Quatro, rok výroby 2007. Je tam
uvedené číslo karoséria a ŠPZ: BJ XXX A. a číslo technického preukazu. Dohodnutá kúpna cena

10.800,- eur s tým, že predávajúci odovzdá kupujúcemu osobné motorové vozidlo vrátane dokladov od
vozidla po podpise zmluvy, že kupujúci bol oboznámený s technickým stavom vozidla, že predávajúci
potvrdzujepodpisomtejtozmluvyprevzatiedohodnutejkúpnejhodnotyvovýške10.800,-eurvhotovosti.
Ako doplňujúce údaje sa tam uvádza, že vozidlo je majetkom leasingovej spoločnosti a predávajúci
prehlasuje, že má plnú moc na jeho vyplatenie a následný prevod, nakoľko je leasing na jeho meno a

zaväzuje sa dodať do 10 dní od predaja motorové vozidla

odhlásený technický preukaz na kupujúceho. V prípade, že tak neurobí, dohodli si zmluvné strany
zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- eur za každý, aj započatý ďalší týždeň omeškania uvedenej dohody.Pripojený podpis predávajúci a podpis kupujúceho. Zmluva je vyhotovená v predtlači mechanickými
prostriedkami a rukou sú doplnené údaje týkajúce sa osobných údajov predávajúcej, ŠPZ motorového
vozidla, číslo technického preukazu, kúpna cena, dátum a zmluva je podpísaná. Ani jeden z účastníkov

pravosť podpisu na kúpnej zmluve nenamietal. Pri predávajúcom čitateľný podpis H..

13.Z prehlásenia zo dňa 17.3.2010, podpis na ktorom bol overený notárom vyplýva, že v tomto
prehlásení R. H., N.. XX.X.XXXX prehlasuje, že je si vedomá dlžnej sumy voči Q. Č., N.. XX.X.XXXX,
za úhradu motorového vozidla zn. Audi A6 AVANT 2,7 TDI QUATTRO, striebornej metalízy, rok výroby

2007,/ číslo karosérie je tam uvedené/, ktoré „som odpredala a nebola som si vedomá skutku, ktorým
som sa dopustila priestupku voči menovanému. Žiadam Vás o zmier, v ktorom som ochotná dlžnú sumu
uhradiť v splátkach, nakoľko sumu vo výške 10.800,- eur nie som schopná jednorázovo uhradiť. Týmto
Vás žiadam o splátkový kalendár, v ktorom sa dohodne mesačná splátka k 15-tému dňu v mesiaci,
žiadam Vás o vyjadrenie a vopred ďakujem za kladnú odpoveď“. Podpis H..

14.Zo zápisu o vydaní veci zo dňa 1.3.2011 spísaného vyšetrovateľom Policajného zboru, č. ČVS: Y.-
XXX/JP-A.-XXXX súd zistil, že dňa 1.3.2011 o 10.20 hod. bol vyzvaný Q. Č., N.. XX.X.XXXX, na vydanie
osobného motorového vozidla zn. Audi A6 AVANT s evidenčným číslom BJ XXX A., počet najazdených
km 176 381 km, pod následkom odňatia veci. Na základe tejto výzvy ako vyplýva z uvedenej zápisnice o
vydaní veci Q. Č., teda žalobca vydal polícii osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 AVANT, ŠPZ: A. XXX

A.. Následne, uznesením ČVS: Y.-XXX/JP-A.-XXXX zo dňa 1.3.2011 bolo rozhodnuté vyšetrovateľom
policajného zboru, že motorové vozidlo vydané Q. Č. sa vracia V.. T. D., ktorý je splnomocnený
spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s., pretože nie sú pochybnosti o práve menovaného na tieto
veci.

15.Žalobca k žalobe pripojil aj výzvu na zaplatenie dlhu v sume 10.800,- eur v lehote do 10.5.2011,
vyhotovenú jeho advokátom, adresovanou R. H. zo dňa 21.4.2011. Doklad o doručení žalovanej nebol
predložený.

16.Zo spisu, sp. zn. 1T/60/2011 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 1T/60/2011-94

zo dňa 31.5.2011 bola na verejnom zasadnutí, konanom 31.5.2011 v trestnej veci proti obvinenej R.
H. pre prečin podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. por. schválená dohoda o vine a treste uzavretá
dňa 26.4.2011, pod sp. zn. Pv 772/2010 na Okresnej prokuratúre v Bardejove medzi prokurátorkou a
obvinenou R. H. a potvrdená týmto rozsudkom tak, že obvinená R. H., N.. XX.X.XXXX sa uznáva vinnou,
že dňa 20.11.2009 uzatvorila so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava leasingovú

zmluvu č. XXXXXXX za účelom prenájmu osobného motorového vozidla továrenskej značky Audi A6
AVANT, ktoré UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava zakúpila 20.11.2009 od predávajúceho PGT
s.r.o. potom, čo uhradila do rúk predajcu prvú zvýšenú splátku vo výške 11.256,- eur, pričom z ďalších
pravidelných mesačných splátok vo výške 615,- eur, ktoré mala splácať po dobu 48 mesiacov splatila
iba 2 splátky a to dňa 26.1.2010 vo výške 624,51 eur a dňa 10.6.2010 vo výške 900,- eur a z dôvodu

neuhrádzania splátok, spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava od zmluvy dňa 16.6.2010
odstúpila, pričom

vyrozumenie odstúpenia od zmluvy spoločne s výzvou na vrátenie vozidla, ktoré bolo predmetom
leasingusiprevzaladňa16.6.2010,avšakvozidlospoločnostiUniCreditLeasingSlovakia,a.s.Bratislava

aj napriek tomu nevrátila, nakoľko toto dňa 25.1.2010 na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej v
zmysle ustanovenia § 399 a nasl. Občianskeho zákonníka podpísanej v Poprade, odpredala za sumu
10.800,- eur Q. Č., N.. XX.X.XXXX a takto svojim konaním, spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s.
Bratislavaspôsobilacelkovúškoduvovýške15.359,49eur.Prisvojilasicudziuvec,ktorájejbolazverená
a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,

2 písm. a/ Tr. zák. za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 1 roka. Spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava bola odkázaná na
konanie vo veciach občianskoprávnych.

17.Žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 10.800,- eur s príslušenstvom titulom vydania

bezdôvodného obohatenia z dôvodov podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka,
tvrdiac, že ide o plnenie, ktoré poskytol žalovanej na základe kúpnej zmluvy, ktorú s ňou uzavrel, ako
s predávajúcou a ktorá je neplatná z dôvodu, že žalovaná nebola v čase uzavretia kúpnej zmluvyvlastníčkou predmetu predaja a on musel motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy a predaja vydať
vlastníkovi motorového vozidla.

18.Medzi účastníkmi nie je sporné, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 25.1.2010 je neplatným
právnym úkonom. Sama žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vo svojom vyjadrení k žalobe
súhlasí s tým, že kúpnopredajná zmluva, ktorá mala byť titulom zaplatenia žalovanej sumy je absolútne
neplatným právnym úkonom. Sporným medzi účastníkmi konania je vecná pasívna legitimácia
žalovanej. Žalobca sa domáha plnenia, vydania sumy 10.800,- eur od žalovanej ako od osoby, ktorá v

kúpnej zmluve vystupovala ako predávajúca a ktorej vyplatil kúpnu cenu 10.800,- eur.

19.Žalovaná tvrdí, že nie je vecne pasívne legitimovanou, pretože kúpnu cenu, peňažné prostriedky od
žalobcunedostala.PeňažnéprostriedkyodžalobcudostalZdenkoMaxinažeideoplnenie,bezdôvodné
obohatenie, ktoré získal D. V., ktorý prijal plnenie bez právneho dôvodu.

20.Aj keď kúpna zmluva, ktorú účastníci uzavreli, bola označená ako Kúpno- predajná zmluva uzavretá
v zmysle ustanovenia § 399 a nasl. Občianskeho zákonníka, z textu tejto zmluvy vyplýva, že malo ísť o
kúpnu zmluvu, uzavretú podľa ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmluve je citované
ustanovenie § 399 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinného v čase do 1.1.1992. V Občianskom
zákonníku v znení účinnom do 31.12.1991 bola kúpna zmluva upravená v § 399 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Od 1.1.1992 je upravená v ustanovení § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Citácia
ustanovenia § 399 a nasl. Občianskeho zákonníka nič nemení na tom, že vychádzajúc z obsahu tejto
zmluvy ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka.

21.Z vyššie citovaného rozsudku rozsudku v trestnej veci vyplýva, že žalovaná bola uznaná vinnou z

prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. z dôvodu, že prisvojila si cudziu vec, ktorá jej
bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Prisvojila si vec, ktorá patrila spoločnosti
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a spôsobila škodu na majetku tejto spoločnosti, z toho vyplýva, že
žalovaná bola tou, ktorá si prisvojila cudziu vec, teda predmetné motorové vozidlo. Pri uzavretí kúpnej
zmluvy vystupovala a bola predávajúcou, čo vyplýva aj z jej výpovedí v trestnom konaní a z výpovede

svedka D.

V. v trestnom konaní. Nepoprela, že údaje, týkajúce sa osoby predávajúceho, ktoré sú vypísané v kúpnej
zmluve rukou, že vypisovala, a to všetky osobné údaje, vrátane mena, priezviska, dátumu narodenia,
rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, vypisovala sama. Bránila sa iba tým, že peniaze neprevzala

ona, ale že ten, kto sa úkor žalobcu obohatil, mal byť jej priateľ D. V., ktorý mal peniaze prevziať.

22.Neplatnosť právneho úkonu upravená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka je absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu , na ktorú súd prihliada aj bez návrhu.

23.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy bolo motorové
vozidlo, ktoré nebolo vlastníctvom žalovanej, teda previedla na žalobcu cudziu vec, ktorej nebola
vlastníkom a keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám, na základe takejto zmluvy
sa nestal žalobca vlastníkom motorového vozidla a keďže ide o zmluvu, ktorá odporuje zákonu, táto
zmluva je absolútne neplatná. Na základe takejto absolútne neplatnej zmluvy si má každý má druhému

z účastníkov vrátiť to, čo na základe tejto zmluvy získal.

24.Uznanie dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným zabezpečovacím
inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe
uznania. Možnosť uznania dlhu je právom dlžníka voči veriteľovi. Nie je to však jeho povinnosť. Uznanie

dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od
pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku, dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne
urobila novácia. Z toho potom vyplýva, že veriteľ môže uplatniť svoj záväzok buď na základe pôvodného
záväzkového vzťahu, alebo na základe nového záväzku /uznania dlhu/ dlžníka. Zmyslom uznania dlhu
je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pre vymáhanie jeho pohľadávky, zjednodušuje

dokazovanie v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Skutočnosť,
že dlh tu existuje možno preukázať jedinou listinou. Obmedzuje možnosť neúspechu veriteľa v súdnom
spore, pokiaľ listina nemá právne nedostatky a odstraňuje sa riziko premlčania dlhu, v prípade, že veriteľ
je ochotný počkať so splatením dlhu.25.Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi, ktorým
dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Možno ho urobiť až potom, čo dlh vznikol. K

uznaniu dlhu dochádza spravidla až v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Okrem všeobecných náležitostí
predpísaných pre právne úkony v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka je na platnosť uznania dlhu /
plniaceho funkciu podľa ustanovenia § 558 Obč. zákonníka/ potrebná a/ písomná forma, b/ vyjadrenie
prísľubu zaplatiť dlh, c/ uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.

26.Žalobcom predložené uznanie dlhu žalovanou má všetky predpísané náležitostí určené v § 558
Občianskeho zákonníka. Je urobené v písomnej forme. Vyjadruje prísľub zaplatiť dlh a je v ňom uvedený
dôvod dlhu a jeho výška. Podpis na tomto prehlásení je overený u notára, takže niet pochybnosti o tom,
že toto prehlásenie je prehlásením, resp. uznaním dlhu samotnou žalovanou. Na základe uvedeného
má toto uznanie dlhu za dôsledok, že uznanie poskytuje žalobcovi nesporný právny základ pri vymáhaní
jeho pohľadávky a dôkazné bremeno o neexistencii pohľadávky v čase uznania je na žalovanej.

27.Žalovaná ale neuniesla dôkazné bremeno, pretože samotná skutočnosť, ktorú ona tvrdí, že kúpna
cena by bola odovzdaná na základe kúpnej zmluvy do rúk D. V.

/čo v konaní ani preukázané nebolo/ nemá vplyv na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, ale

prípadne zakladá nový právny vzťah medzi žalovanou a D. V.. Ak by malo dôjsť v takomto prípade
k bezdôvodnému obohateniu D. V., tak nie na úkor žalobcu, ale na úkor žalovanej. Žalobca vyplácal
sumu 10.800,- eur ako kúpnu cenu motorového vozidla, ktoré mu odpredávala žalovaná a tieto finančné
prostriedkyboliurčenéžalovanej,akosasnimirozhodlažalovanánaložiť/prípadneichdaťajkdispozícii
svojmu priateľovi D. V./, bolo len jej osobnou vecou a nemá to vplyv na právne postavenie žalobcu a

žalovanej, pokiaľ ide o nároky z bezdôvodného obohatenia.

28.Na základe vyššie uvedeného, pretože súd mal za preukázaný základ žalobou uplatneného nároku,
ako nároku z bezdôvodného obohatenia, aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej v tomto spore,, preto
rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O

výške plnenia, o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

29.Súd upustil od dokazovania výsluchom svedka D. V., ktoré navrhovala vypočuť žalovaná z toho
dôvodu, že výsluch tohto svedka je nadbytočný, vzhľadom na dôkazy, ktoré boli vykonané v trestnom
konaní a na základe ktorých bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu sprenevery a aj vzhľadom na

vyššieuvedené.Navzťahžalobcuažalovanejzbezdôvodnéhoobohatenia,ktorýjezaloženýnazáklade
neplatného právneho úkonu, nemôže mať vplyv to, ako sa rozhodla žalovaná s finančnou čiastkou, ktorú
obdržala za predaj motorového vozidla, ktoré jej nepatrilo, ktorého nebola vlastníkom naložiť.

30.Vo výpovedi v trestnom konaní žalovaná uvádzala „ Následne som aj vozidlo so svojim

zamestnávateľom D. V. v januári 2010 odviezla vozidlo do Popradu, kde sme sa stretli s pánom Q. Č. z
Brezna, ktorý po podpísaní zmluvy, ktorú prikladám, vozidlo odo mňa odkúpil za uvedenú sumu“.

31.Z výpovede svedka D. V. v trestnom konaní súd zistil, že v roku 2009 mala ho osloviť R. H. s tým, že si
chce kúpiť osobné motorové vozidlo a že problém bol v tom, že nemala dostatok finančných prostriedkov

na zaplatenie akontácie, vstupnej splátky a požiadala ho, aby jej poskytol nejaké finančné prostriedky,
ktoré by potom, ona postupne splácala z výplaty. Tvrdil, že jej požičal 11.500,- eur, ale keďže sa mu
nedarilo v podnikaní, z dôvodu hospodárskej krízy, požiadal R. H., aby mu čím skôr vrátila požičané
finančné prostriedky a keďže nemala z čoho tieto peniaze vrátiť, povedala mu, že môže ich vrátiť len
takým spôsobom, že predá svoje auto, ktoré si medzitým kúpila a tak mu peniaze vráti. Požiadala ho, či

by jej nenašiel nejakého kupca, ktorý by od nej uvedené vozidlo kúpil. Následne, cestou našiel inzerát,
ktorý sa zaujímal o kúpu takéhoto vozidla.

32.Z uvedeného vyplýva, že osobou, ktorá ako predávajúca uzatvárala zmluvu so žalobcom, a ktorej
bola vyplácaná kúpna cena, bola žalovaná, ktorej bola určená kúpna cena. Takisto, na tomto závere

nemení nič skutočnosť, že z celkovej kúpnej ceny 10 800,-- eur malo byť 800,- eur zaslaných nie na
účet žalobkyne, ale na účet jej priateľa.33.Taktiež je nelogické, aby žalovaná, ak tvrdí, že vecne pasívne legitimovaným by mal byť v tomto
spore nie je ona ale D. V., aby podpísala a nechala si overiť u notára svoj podpis a poštou odoslala
po urgenciách žalobcu žalobcovi písomné Prehlásenie, ktoré spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu

žalovanou. Uvádza, že si je vedomá dlžnej sumy

voči Q. Č., úhrada motorového vozidla, ktoré mu odpredala a že je ochotná, dlžnú sumu uhradiť v
splátkach, nakoľko 10.800,- eur nie je schopná jednorázovo uhradiť a žiadala iba o splátkový kalendár.
Očakávala kladnú odpoveď. Kúpna zmluva bola uzatváraná 25.1.2010 a prehlásenie je zo 17.3.2010.

Trestné oznámenie je až následne, z 23.8.2010.

34. Na pojednávaní dňa 28.3.2017 právny zástupca žalobcu udával, že s navrhovaným spôsobom
plnenia dlhu nesúhlasí vzhľadom k tomu, že spor prebieha už 6 rokov a žalovaná neposkytla žiadne
plnenie. Trval na podanej žalobe. Nárok žalobcu je dôvodný a to už aj s poukazom na rozhodnutie
odvolacieho súdu s tým, že predmetom konania je výška záväzku. Poukázal na vyhlásenie žalovanej zo

dňa 17.3.2010 , ktorým prevzala na seba dlh vo výške 10.800 eur, teda celej sumy, ktorá bola uvedená
v kúpnej zmluve. Uvedené prehlásenie bolo plne akceptované aj odvolacím súdom ako kvalifikované
uznanie dlhu zo strany žalovanej. Nebol predložený dôkaz, ktorým by toto vyhlásenie žalovaná vyvrátila.
Je pravdou, čo odznelo na pojednávaní dňa 7.11.2013. Žalobca sám dal žalovanej vedieť, že jej
nezaplatil sumu 800 eur, keďže mal dve obálky, v ktorých mal v jednej 10.000 eur a v druhej 800 eur.

Žalovaná sama označila číslo účtu, kam má peniaze poslať a žalobca nezisťoval, či to bol jej účet.
Poukazujeme na to, že uvedené sa udialo dňa 25.1.2010, resp. deň po a prehlásenie podpísala dňa
17.3.2010, teda v tom čase si už musela byť vedomá toho, aká je výška dlhu a že tie peniaze má
k dispozícii. Uvedené popierať teraz je dnes bezpredmetné. Má za to, že na základe predložených
listinných dôkazov a výpovedí strán v tomto konaní je jednoznačne preukázaná dôvodnosť uplatnenej

žaloby, ktorá bola do dôvodu už čiastočným rozsudkom priznaná a že je dostatočne preukázaná aj čo
do výšky. Ak vychádza z listinných dôkazov predovšetkým z prehlásenia žalovanej zo dňa 17.3.2010,
toto bolo už aj týmto súdom aj odvolacím súdom označené za kvalifikované uznanie dlhu podľa § 558
OZ a teda prípadný rozdiel spočívajúci v spochybnení čiastky 800 eur musí byť preukázaný, pričom
dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú. Z uvedených dôvodov má za to, že z hľadiska skutkového aj

právneho je výška pohľadávky preukázaná a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby a okrem
toho zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

35. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 28.3.2017 udával, že žalovaná navrhuje zaplatenie
sumy 10.000 eur v splátkach vo výške 100 eur mesačne, vzhľadom k tomu, že pracuje na dohodu,

zabezpečuje starostlivosť o mal. deti. Žalovaná strana neuznáva žalovaný nárok a to v časti zaplatenia
800 eur, uznávame dlh len vo výške 10.000 eur. Sám žalobca dňa 7.11.2013 na pojednávaní uviedol, že
zistil nedoplatok 800 eur a tento zaslal na účet bankový, ktorý nepatril žalovanej. Táto časť prostriedkov
sa nedostala do dispozície žalovanej. Bezdôvodné obohatenie je určitý majetkový prospech a ten na
strane žalovanej nenastal. Nemožno teda vychádzať len z uznania záväzku a žalobca sám uvedené

spochybňoval. Žalovaná uznala dlh vo výške 10.000 eur. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, čo sa týka preukázania výšky náhrady titulom bezdôvodného obohatenia a to v časti ohľadne
zaplatenia 800 eur. Z ich strany boli návrhy na doplnenie dokazovania, že žalovaná by dokázala, že
bola majiteľkou účtu v SLSP a že v čase v priebehu 2 mesiacov jej takáto čiastka nebola poukázaná.
Podľa ich názoru by si žalobca mohol pýtať túto čiastku, avšak od majiteľa tohto účtu.

36. Žalobca vo svojej výpovedi udával, že sumu 10.000,- eur vyplatil priamo, sumu 800 eur poslal alebo
vložil na účet. To, že nebola vyplatená celá suma a že je treba doplatiť 800 eur zistil on, sám to avizoval
druhej strane ( žalobkyňa bola s pánom V. pri predaji vozidla ), aby to prepočítali a im tu sumu doplácal.
Peniaze odovzdal žalovanej.

Poukazoval na prehlásenia žalovanej a podpísanú kúpnu zmluvu. Sumu 800 eur poslal na účet, ktorý
mu bol oznámený.

37. Žalovaná vo svojej výpovedí udávala, že so D. V. žila v spoločnej ako druh a družka od mesiaca

01/2009 do 31.5.2011. Predaj vozidla zariaďoval p. V. ( od inzerátu až po stretnutie so žalobcom ).
Peniaze boli vyplácané D. V., bola vyplatená suma 10.000,- eur. Tak volal žalobca, že pošle ešte 800
eur. Na jej účet nebolo zaslané nič. Komunikoval o tom žalobca a jej druh. Tak mi D. V. povedal, že má
uznať dlh a že dlh mal potom bude postupne splácať on, k čomu nedošlo. Žili v spoločnej domácnosti,tak tomu človeku dôverovala. Vypovedala v trestnom konaní tak, ako jej hovoril D. V., aby to vzala na
seba. Zároveň popísala, ako prebiehal samotný predaj vozidla a čo nasledovalo potom.

38.Podľaustanovenia§558Občianskehozákonníka,akniektouznápísomne,žezaplatísvojdlhurčený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

39. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí

obohatenie vydať.

40. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade bola

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %, teda výška úrokov z omeškania
činí 9 % ročne.

44. Podaním zo dňa 20.11.2013 žalobca uviedol, že žiada úrok z omeškania odo dňa 2.3.2011 a to z
dôvodu, že vozidlo bolo odovzdané orgánom polície v Bardejove dňa 1.3.2011 ( uvedené vyplýva aj z

obsahu vyšetrovacieho spisu ). Svoju povinnosť vydať plnenie prijaté z neplatnej zmluvy si žalobca splnil
1.3.2011, k omeškaniu sa na strane žalovanej došlo až po splnení tejto povinnosti, teda dňom 2.3.2011.

45. V ďalšom konaní a rozhodovaní súdu po vyhlásení medzitýmneho rozsudku sa súd ďalej zaoberal
už len otázkou výšky vydania bezdôvodného obohatenia.

46.Nazákladevyššievykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobažalobcučodozaplatenia
sumy, resp. vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 10.800,- eur je dôvodná v celom rozsahu.

47. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že suma 10.000,- eur bola poskytnutá pri predaji
motorového vozidla. Následne žalobca upozornil na chýbajúcu nedoplatenú čiastku 800,- eur, ktorú
uhradil na účet, pričom táto skutočnosť medzi stranami sporná ako taká nebola. Spornou ostala
skutočnosť kto je povinný túto sumu ( 800,- eur ) vydať, teda kto sa obohatil na úkor žalobcu ( k rukám
koho sa plnilo ). Žalovaná tvrdila, že na jej účet tieto finančné prostriedky pripísané neboli ( o uvedenom

predložila výpis z účtu v SLSP, a.s., čl. 54-56, na čl. 70 sa však v sms spomína aj účet v ČSOB, k tomuto
už žalovaná žiadne dôkazy neprodukovala ). V tomto je nutné uviesť, že dôkazné bremeno zaťažuje
žalovanú. Rovnako na pojednávaniach uznala nárok žalobcu do výšky 10.000,- eur.

48. Súd je však názoru, že žalovaná relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že suma

- pôvodne dojednaná kúpna cena jej vyplatená nebola a teda, že sa neobohatila na úkor žalobcu
vo výške 10.800,- eur. Ak by tomu tak nebolo, nepodpísala by prehlásenie zo dňa 17.3.2010, ktoré
má účinky platného právneho úkonu - uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Neobstojí jej
námietka, že uvedené podpísala na pokyn p. V., že on diktoval text, resp. že všetko zobrala na seba v
trestnom konaní, že on zabezpečoval predaj vozidla, príjem peňazí a pod.. Žalovaná je spôsobilá na

právne úkony v plnom rozsahu, z čoho plynie záver, že u nej existovala vôľa ich vykonať a túto pri týchto
úkonoch relevantne prejavila ( dokonca napr. osvedčením svojho podpisu u notára pri prehlásení zo dňa
17.3.2010 ) a zároveň jej objektívna vedomosť o následkoch, ktoré z týchto úkonov vzniknú. Ak by si
nebola vedomá dlhu 10.800,- eur, takúto listinu by jednoducho nepodpísala. Žiaden žalovanou tvrdenýnátlak zo strany p. V. nebol v konaní preukázaný ( ostal len v pozícii tvrdenia ). Uvedené ,, ľahkovážne
možno aj dôverčivé konanie ,, žalovanej nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu žalobcovi, ktorý
vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej viere a finančné prostriedky poukázal označenej predávajúcej

v kúpnopredajnej zmluve. Naviac sama potvrdila, že s menovaným žila v družnom pomere v spoločnej
domácnosti,dôverovalamu,riešilzáležitostitýkajúcesapredajamotorovéhovozidlaapod..Tedamožno
prijať záver, že tieto záležitosti riešili spoločne ako partneri ( žalovaná vo svojej
výpovedi na čl. 48 spisu dosť podrobne popísala priebeh dojednávania predaja vozidla so žalobcom,
resp. čo nasledovalo, teda musela mať reálnu vedomosť od svojho partnera o predaji, či finančných

prostriedkoch a akým spôsobom boli poukazované, predaja sa zúčastnila osobne ). Skutočnosť, že pri
predaji vozidla konala protiprávne práve žalovaná vyplýva aj z odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci.
V tomto súd poukazuje aj na odôvodnenie medzitýmneho rozsudku a to najmä konštatovanie súdu ( bod
27 vyššie ) : ,, Žalovaná ale neuniesla dôkazné bremeno, pretože samotná skutočnosť, ktorú
ona tvrdí, že kúpna cena by bola odovzdaná na základe kúpnej zmluvy do rúk D. V. /čo v konaní ani
preukázané nebolo/ nemá vplyv na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, ale prípadne zakladá

nový právny vzťah medzi žalovanou a D. V.. Ak by malo dôjsť v takomto prípade k bezdôvodnému
obohateniu D. V., tak nie na úkor žalobcu, ale na úkor žalovanej. Žalobca vyplácal sumu 10.800,- eur ako
kúpnu cenu motorového vozidla, ktoré mu odpredávala žalovaná a tieto finančné prostriedky boli určené
žalovanej, ako sa s nimi rozhodla žalovaná naložiť / prípadne ich dať aj k dispozícii svojmu priateľovi
D. V./, bolo len jej osobnou vecou a nemá to vplyv na právne postavenie žalobcu a žalovanej, pokiaľ

ide o nároky z bezdôvodného obohatenia. " Všetky tieto skutočnosti svedčia tomu, že na úkor žalobcu
sa obohatila žalovaná a to v sume 10.800,-

eur, keďže finančné prostriedky boli žalobcom poskytované na jej účet bez ohľadu na to, či boli dané
do dispozície tretej osoby. Žalobca nemá žiaden dôvod ani právny titul žiadať vydanie bezdôvodného

obohatenia od tretej osoby.

49. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd neprihliadal na námietky žalovanej a zaviazal žalovanú na
zaplateniesumy10.800,-eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod2.3.2011dozaplatenia,
keďže žalovaná je naďalej v omeškaní so zaplatením dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. V omeškaní so zaplatením dlhu je žalovaná počnúc dňom nasledujúcim po odovzdaní
motorového vozidla žalobcom orgánu činnom v trestnom konaní dňa 1.3.2011 a to s poukazom na ust.
§ 457 Občianskeho zákonníka a nutnosť vrátenia si vzájomne poskytnutých plnení z neplatnej zmluvy.

50. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods.

3 C.s.p. s prihliadnutím na jej nepriaznivú finančnú situáciu, avšak s dôrazom na očakávanie žalobcu
o čím skoršie plnenie dlhu. V tomto súd poukazuje najmä na skutočnosť, že žalobca nemá finančné
prostriedky k dispozícii od ich odovzdania v roku 2010 ( teda viac ako 7 rokov ) a žalovaná napriek
uznaniu dlhu neprejavila žiadnu snahu o postupné splácanie dlhu, resp. aby časť dlhu dobrovoľne
žalobcovisplácalapočaspriebehutohtokonania,hociajvminimálnomrozsahu,resp.abysizabezpečila

aspoň časť finančných prostriedkov na zaplatenie dlhu. S ohľadom na uvedené sa súdu javila primeraná
doba splatnosti dlhu v trvaní 18 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd neakceptoval návrh
žalovanej o jeho splácanie v splátkach v sume 100 eur mesačne, nakoľko týmto spôsobom by dlh
splácala takmer desať rokov, čo je vzhľadom k očakávaniu žalobcu na splnenie dlhu neprijateľné.

51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, ako úspešnému v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.