Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoKR/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204824
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115204824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom: ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, proti žalovanému: ENTRA
s.r.o., IČO: 36 789 747, so sídlom: Štúrova 41/1419, Nitra, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu voči veriteľovi, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/7/2015 - 78
zo dňa 30. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/7/2015 - 78 zo dňa 30. novembra 2015 p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 23Cbi/7/2015 - 78 zo dňa 30.11.2015 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu v
reštrukturalizačnom konaní vedenom na žalovaného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 32R/5/2014,
ktorý bol potvrdený uznesením súdu zo dňa 05.02.2015 a uverejnený v Obchodnom vestníku 29/2014
dňa 12.02.2015 voči veriteľovi - žalobcovi vo vzťahu k jeho pohľadávka v celkovej výške 26.710,08 eura.

2.1. V odôvodnení uvedeného rozsudku súd poukázal na žalobu, podľa dôvodov ktorej uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalovaného,
uznesením zo dňa 04.07.2014 bola povolená reštrukturalizácia. Žalobca si prihlásil v zákonnej lehote
do reštrukturalizácie vedenej na žalovaného svoje pohľadávky vo výške 26.710,08 eura súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 25.07.2014, ktoré boli zistené v plnom rozsahu.
Správcombolazvolanáschvaľovaciaschôdzaveriteľovnadeň15.01.2015zaúčelomschválenianávrhu

reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom listom zo dňa 19.12.2014. Žalobca zistil, že žalovaný
vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov v reštrukturalizačnom pláne tri skupiny veriteľov:
- skupina pre zamestnancov (ZAM), ktorí mali byť uspokojení vo výške 100 % v lehote 2 rokov v
rovnomerných polročných splátkach,
- bežných nezabezpečených veriteľov (skupina BNV), ktorí mali byť uspokojení vo výške 10 % v lehote
4 rokov v polročných splátkach,
- podriadených veriteľov (skupina PV), ktorí mali byť uspokojení vo výške 2 % v lehote 2 rokov v

polročných splátkach.2.2. Pohľadávky žalobcu boli v záverečnom návrhu reštrukturalizačného plánu zaradené do skupiny pre
nezabezpečených veriteľov s 10 % uspokojením v lehote 4 rokov v rovnomerných polročných splátkach
počnúc dňom 30.06.2015.

Dňa 08.01.2015 bola správcovi dlžníka doručená žiadosť žalobcu zo dňa 07.01.2015 o vytvorenie
skupiny veriteľov, poskytovateľov štátnej pomoci, a to skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky,
ktoré sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi do oblasti verejného práva a žiadal zaradenie celej
svojej pohľadávky do tejto skupiny. Žalobca poukázal na to, že je podľa Zákona o štátnej pomoci

poskytovateľom štátnej pomoci a odpustenie poistného alebo penále sú v zmysle § 5 Zákona o štátnej
pomoci formou nepriamej štátnej pomoci. Takáto pomoc je zakázaná a schválený plán je v rozpore s
právnymi predpismi. Žalovaný sa prostredníctvom správcu na schvaľovacej schôdzi dňa 15.01.2015
vyjadril k žiadosti žalobcu tak, že považuje jeho žiadosť za neopodstatnenú a nevyhovel jej.

Schvaľovacia schôdza dňa 15.01.2015 predložený reštrukturalizačný plán prijala. Žalobca na tejto

schôdzi predložil ústne aj písomné námietky, ktoré boli pripojené k zápisnici zo schvaľovacej schôdze.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015 bol reštrukturalizačný plán potvrdený a
reštrukturalizácia skončená.

2.3. Žalobca napokon poukázal na to, že dlžník prešiel procesom reštrukturalizácie už v rokoch
2010 až 2013, pričom táto bola ukončená splnením plánu a odpisom nezanedbateľnej výšky
pohľadávok prihlásených veriteľov (aj žalobcu). Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že dlžník inštitút
reštrukturalizácie opakovane používa na riešenie svojej nepriaznivej finančnej situácie. Žalobca by
mohol za prijatie plánu hlasovať iba v prípade, keby nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci, teda ak by

miera uspokojenia jeho pohľadávok bola porovnateľná s mierou uspokojenia pohľadávok v konkurze.
Z potvrdeného plánu vyplýva, že pravdepodobné uspokojenie žalobcu v reštrukturalizácii je 10 % a v
prípade konkurzu 3,33 %, čo žalobca označil za zanedbateľný rozdiel.
3. Obrana žalovaného spočívala v poukaze na to, že žalobca nepožiadal o zaradenie svojej pohľadávky
do inej skupiny, ale o vytvorenie samostatnej skupiny len pre neho, ktorá by bola plánom nedotknutá.

Takýto návrh nemožno akceptovať, pričom žalovaný zdôraznil, že miera uspokojenia žalobcu v
reštrukturalizácii bude lepšia, ako by to bolo v prípade uspokojenia v konkurze, pričom ide o
nezanedbateľný rozdiel.

4.1. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe nasledujúcej skutkových zistení:

4.2. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2014, spis. zn. 32R/5/2014, bolo začaté
reštrukturalizačné konania na dlžníka ENTRA s.r.o., IČO: 36 789 747, so sídlom: Štúrova 41/1419, 949
01 Nitra.

4.3. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 04.07.2014, spis. zn. 32R/5/2014, bola povolená
reštrukturalizácia dlžníka a za správcu bola ustanovená spoločnosť ADVO INSOLVENCY, k. s..

4.4. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015, spis. zn. 32R/5/2014, súd
potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15.01.2015 a skončil

reštrukturalizáciu.

4.5. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 25.07.2014 prihlásil v
reštrukturalizácii deväť pohľadávok v celkovej výške 26.710,08 eura.

4.6. Pohľadávky žalobcu vznikli ako nedoplatok na sociálnom poistení a penále za oneskorené úhrady
poistného.

4.7. Písomnou žiadosťou zo dňa 07.01.2015 požiadal žalobca správcu podľa § 145 ZoKR o zaradenie
pohľadávky žalobcu do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu, teda požiadal o vytvorenie

novej skupiny, v ktorej budú zaradené pohľadávky žalobcu, a ktoré zároveň nebudú plánom dotknuté,
teda budú uspokojené v rozsahu 100 %. Žiadosť bola správcovi doručená dňa 08.01.2015.4.8. Dňa 15.01.2015 sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka, na ktorej žalobca zniesol
námietku v zmysle písomnej žiadosti zo dňa 07.01.2015.

Schvaľovacia schôdza schválila reštrukturalizačný plán v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze
v zmysle § 148 ods. 1 ZoKR.

V reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené nasledovné skupiny veriteľov:
ZAM - nezabezpečení veritelia - zamestnanci,

BNV - bežní nezabezpečení veritelia,
PV - podriadení veritelia.

Pohľadávky žalobcu boli zaradené do skupiny bežných nezabezpečených veriteľov (BNV) s rozsahom
uspokojenia10%zistenejsumyvpolročnýchsplátkachvlehoteštyrochrokovpočnúcdňom30.06.2015.

5.1. Na úvod právnych záverov odôvodnenia svojho v rozsudku súd prvej inštancie poukázal na
§ 157 ods. 1 písm. c), § 145 ods. 1 písm. c), § 137 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR). Súd skonštatoval, že zákon poskytuje právnu ochranu
tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak vznesú odôvodnenú námietku do
zápisnice na schvaľovacej schôdzi. Jedným z dôvodov na vyslovenie neúčinnosti plánu je zaradenie

pohľadávky veriteľa do inej skupiny ako požiadal, v dôsledku čoho sa dostal do horšieho postavenia,
v akom by bol bez prijatia plánu; pričom súd vychádza z výšky pravdepodobného uspokojenia v
konkurznom konaní. Zákon umožňuje, aby predkladateľ plánu rozdelil základné skupiny (zabezpečené
pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky) na ďalšie samostatné skupiny. V týchto skupinách musia byť
pohľadávky veriteľov, ktoré majú rovnaké ekonomické záujmy. Kritériom na zaraďovanie pohľadávok

by mala byť najmä výška alebo právny dôvod vzniku pohľadávky. Samostatne by mali byť zoskupené
pracovnoprávne pohľadávky, pohľadávky ktoré vznikli neplnením daňových a odvodových povinností a
podobne.

5.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neodôvodnenosti podanej žaloby z nasledujúcich dôvodov.

Súd zdôraznil, že účastník plánu má právo žiadať o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako
bola zaradená predkladateľom plánu. Môže teda žiadať o jej preradenie do inej, už existujúcej skupiny,
ktorá bola v pláne vytvorená. Účastník plánu nemôže žiadať vytvorenie novej skupiny, ktorá v pláne
neexistujeanáslednežiadaťozaradeniesvojejpohľadávkydotakejtoskupiny.To,žesažiadostižalobcu
o vytvorenie novej skupiny a zaradenie jeho pohľadávky do nej nevyhovelo, nezakladá žiadny dôvod

podľa § 157 ods. 1 ZoKR, na základe ktorého by súd mohol žalobe vyhovieť. Žaloba by mohla byť
dôvodná iba v prípade, ak by sa žalobca domáhal preradenia svojej pohľadávky do inej skupiny, ktorá
už bola v pláne vytvorená, čo však nebol prejednávaný prípad. Pre nesplnenie zákonného predpokladu
oprávňujúceho žalobcu domáhať sa neúčinnosti plánu v zmysle § 157 ods. 1 ZoKR súd žalobu zamietol.

5.3. V závere právneho posúdenia súd prvej inštancie odmietol, že by prijatím plánu súdom v danom
prípade došlo k poskytnutiu štátnej pomoci dlžníkovi, a teda k jeho zvýhodneniu. S poukazom na §
5 a 17 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci súd konštatoval, že žalovaný o poskytnutie
štátnej pomoci nepožiadal, a preto sa naňho úprava obsiahnutá v citovanom zákone nevzťahuje. Nebolo
preukázané ani to, že by bol žalobca rozhodol o žiadosti žalovaného o poskytnutie štátnej pomoci a

predkladateľ reštrukturalizačného plánu o štátnej pomoci zo štátneho rozpočtu podľa citovaného zákona
nemôže rozhodovať.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že plne úspešnému
žalovanému ich náhradu nepriznal výlučne z dôvodu, že si ju neuplatnil.

7.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Jeho argumentácia opakuje najmä dôvody
podanej žaloby. Navyše však tiež polemizuje s konkrétnymi závermi prvoinštančného súdu, pre ktoré
žalobe nebolo vyhovené. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o vytvorenie skupiny s plánom nedotknutých
pohľadávok pri dodržaní všetkých procesných úkonov, zákonných lehôt a postupov, ktoré vyžaduje

ZoKR, a vzhľadom na status žalovaného ako verejnoprávneho veriteľa má žalobca za to, že boli splnené
všetky zákonné náležitosti pre podanie predmetnej žaloby v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 ZoKR, a
teda bola podaná dôvodne. Možnosť žiadať iba o preradenie pohľadávky do inej, už existujúcej skupiny,
ktorá bola v pláne vytvorená, ako to v rozsudku konštatuje súd, podľa názoru žalobcu nevyplývazo žiadnych ustanovení ZoKR. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca žiadal o vytvorenie skupiny s
plánom nedotknutých pohľadávok od samého začiatku reštrukturalizačného procesu, mohol byť jeho
návrh akceptovaný už v samotnom 1. návrhu plánu, pričom nebolo potrebné postupovať v rozpore so

slovenskou a európskou legislatívou a následne namietať, že preradiť veriteľa zo skupiny do inej ako
v pláne existujúcej skupiny nie je možné a zákon to nepripúšťa. Žalobca mal za to, že pohľadávky
veriteľov z obchodného styku majúce základ v zmluvných vzťahoch a v ustanoveniach súkromného
práva, nemožno porovnávať s pohľadávkami verejnoprávnych a štátnych inštitúcií, ktoré hospodária s
verejnými zdrojmi, vyplývajú z predpisov verejného práva, a teda im prislúcha iný právny režim ochrany.

7.2. Žalobca sa tiež nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že prijatím plánu súdom nedošlo
k poskytnutiu štátnej pomoci dlžníkovi, a teda k jeho zvýhodneniu. Vychádzajúc z ustanovenia § 1
ods. 12 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci účinného do 31. 12. 2015 je nesporné, že Sociálna
poisťovňa je právnickou osobu, na ktorú sa uvedený zákon vzťahoval a štátnu pomoc môže poskytnúť
ibavsúladescit.zákonom,osobitnýmizákonmi,konkrétnesozák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistení

v znení neskorších predpisov, ako aj v súlade s predpismi Európskeho spoločenstva (čl. 107 a čl. 108
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Nariadením komisie (EÚ) č. 1407/2013 o uplatňovaní článkov 107
a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, Nariadením rady ES č. 659/1999 ust.
podrobnépravidlánauplatňovaniečlánku108ZmluvyofungovaníEurópskejúnieaNariadenímKomisie
(ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie rady (ES) č. 659/1999, atď.).

7.3. Štátnou pomocou sa v zmysle cit. zákona o štátnej pomoci a európskej legislatívy rozumie
každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ
priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných
zdrojov. Zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá bráni hospodárskej súťaži alebo narušuje,

alebo obmedzuje hospodársku súťaž, ak nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi
Spoločenstva; predstavuje hrozbu obmedzenia súťaže v dôsledku zvýhodnenia určitých podnikateľov
alebo výroby určitého tovaru alebo poskytovania určitých služieb podnikateľovi, ak nepriaznivo
ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi Spoločenstva.

7.4. V predmetnej reštrukturalizácii je štátna pomoc (ust. § 5 ods. 2 cit. o štátnej pomoci) poskytnutá
okrem iného tým, že žalovaný nie je podľa reštrukturalizačného plánu povinný splniť 90 % zistenej
pohľadávky žalobcu. Odpis pohľadávky v uvedenej výške, uznanie za nevymožiteľnú a odklad splatnosti
nepatrnej výšky zistených pohľadávok na obdobie 4 rokov, v horizonte do 31.12.2018, je samo o sebe
poskytnutím štátnej pomoci. Okrem uvedeného, čo sa týka použitých metód reštrukturalizácie, či už ide

o odpustenie dlhu voči SP, odpísanie alebo vzdanie sa časti dlhu - všetky tieto opatrenia sú považované
za štátnu pomoc aj v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES, resp. č. 107 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie.

7.5. V danej reštrukturalizácii sa poskytuje dlžníkovi výhoda, ktorá sa poskytuje individuálne a konkrétne

jemu a ohrozuje hospodársku súťaž, pretože sa neposkytuje iným subjektom. Z pohľadu aplikácie
verejného práva, zákona o štátnej pomoci a citovaných právnych noriem EÚ by odpísanie dlhov, odklad
ich splatnosti, ako to konštatuje plán, zvýhodnilo dlžníka v porovnaní s jeho konkurentmi, predstavuje
pre takýto podnik konkurenčnú výhodu, ktorú iní za rovnakých podmienok podnikania nemajú. Uvedené
konanie narúša hospodársku súťaž a vytvára tak nezákonnú a nezlučiteľnú prevádzkovú štátnu pomoc.

7.6. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu v napadnutom rozsudku, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný
požiadaloposkytnutieštátnejpomociažežalobcarozhodolotakejtožiadosti,atátomubolaposkytnutá,
žalobca považuje za irelevantné a nadbytočné, nakoľko žalobca nedisponuje právomocami takéto
rozhodnutie vydávať. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že o poskytovaní štátnej

pomoci rozhoduje ministerstvo alebo iná právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa tieto prostriedky
poskytujú, a preto ani nemohol byť v konaní predložený žiaden dôkaz, rozhodnutie žalobcu, ktoré by
preukazovalo, že o žiadosti žalovaného o poskytnutie štátnej pomoci rozhodol žalobca. Zákon o štátnej
pomoci presne vymedzuje ako formy štátnej pomoci, tak aj výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci,
a preto má žalobca za to, že použitými metódami predmetnej reštrukturalizácie, uvedenými vyššie, došlo

k nepriamej forme štátnej pomoci, zvýhodneniu dlžníka voči iným podnikateľským subjektom.

7.7. Žalobca tiež trvá na tom, že v prípade plnenia reštrukturalizačného plánu by nebol zjavne v
lepšom postavení ako v prípade jeho neprijatia, resp. vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného.Možno konštatovať, že v prípade prijatia plánu aj v prípade jeho neprijatia by išlo vždy o pomerné
uspokojenieveriteľovvtrvaníniekoľkýchrokovapravdepodobnéuspokojeniežalobcuvreštrukturalizácii
nepredstavuje pre neho žiadnu výhodu. Nemožno konštatovať, že uspokojenie v reštrukturalizácií

bude vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe vyššie ako v konkurze, keďže dlžníkom deklarované
uspokojenie v konkurze vo výške 3,33 % možno na základe v pláne uvedených skutočností spochybniť
užlentým,ževplánedlžníkpriodhadeuspokojeniaveriteľovvkonkurzedeklarujevnákladochkonkurzu
sumy, ktoré nie sú dostatočne špecifikované a nie je ich možné reálne odkontrolovať.

7.8. Záverom svojho odvolania žalobca uviedol, že prijatý reštrukturalizačný plán podľa jeho názoru
odporujeajprávnymnormámslovenskejaeurópskejlegislatívy.Žalobcaakoúčastníkplánusplnilvšetky
náležitosti pre podanie predmetnej žaloby. Zaradením jeho pohľadávky predkladateľom plánu sa dostal
dohoršiehopostavenia,vakombybolbezprijatiaplánu,vychádzajúczpravdepodobnéhouspokojeniav
konkurznom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací
súd navrhnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu stručne písomne vyjadril. Poukazoval na to, že žalobca síce svoju
žalobu odôvodňuje ustanovením § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR, v skutočnosti však žiada o vytvorenie
samostatnej skupiny pre svoju pohľadávku - skupiny plánom nedotknuté. Uvedené predkladateľ plánu
neakceptoval najmä z dôvodu, že uspokojenie žalobcu bude v reštrukturalizácii po zaradení do skupiny

BNV lepšie (10 %), než by bolo v prípade jeho uspokojenia v konkurze (3,33 %). Poukazovanie žalobcu
na ustanovenia o štátnej pomoci, na judikatúru európskych súdov, podľa názoru žalovaného v danej
veci nemá právny význam. Ak má žalobca pocit, že ho zákon o konkurze a reštrukturalizácii nejakým
spôsobom znevýhodňuje voči iným veriteľom, mali požiadať o jeho zmenu či doplnenie. Vzhľadom na
uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade

neopodstatnené.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387

ods. 2 sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

11. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta druhá
CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12.1. Odvolací súd hneď úvodom považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje so závermi
prvoinštančného súdu o tom, za akých okolností je naplnený dôvod podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR,
na základe ktorého sa práve žalobca domáhal, aby mu bola poskytnutá právna ochrana ako účastníkovi
reštrukturalizačného plánu, ktorý hlasoval proti jeho prijatiu.

12.2. Ako je citované už v napadnutom rozsudku, podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR, účastník plánu,
ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku
proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v obchodnom
vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak prekladateľ plánu nezaradil jeho zistenú

pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez
prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

12.3. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd je toho názoru, že nezaradenie zistenej
pohľadávky do skupiny požadovanej veriteľom môže byť v zmysle citovaného § 157 ods. 1 písm. c)

dôvodom ochrany s plánom nesúhlasiaceho veriteľa iba v prípade, ak veriteľ žiadal o zaradenie svojej
pohľadávky síce do inej, ale v pláne jeho predkladateľom vytvorenej skupiny pohľadávok, pretože sa
veriteľ domnieva, že jeho pohľadávka do takejto skupiny druhovo spadá. Ani podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže ísť o prípady, kedy sa veriteľ v skoršom štádiu reštrukturalizácie snažil dosiahnuť niečodiametrálne odlišné, a to vytvorenie ďalšej skupiny pohľadávok (a umiestniť do nej svoju pohľadávku).
Kompetencia kreovať v rámci reštrukturalizačného plánu skupiny pre zaradenie pohľadávok totiž patrí
predkladateľovi plánu podľa § 133 ZoKR. Predkladateľovi plánu v danom prípade v zmysle § 137

ods. 3 ZoKR nevznikla obligatórna povinnosť vytvoriť aj skupinu pre plánom nedotknuté verejnoprávne
pohľadávky, keďže žalovaný ako predkladateľ plánu nemienil uspokojiť žiadnu z verejnoprávnych
pohľadávok v plnom rozsahu. Nespokojnosť žalobcu prameniaca z jeho názoru, že predkladateľ
reštrukturalizačného plánu (v danom prípade dlžník) nad rámec obligatórne vytváraných skupín pre
pohľadávky nevytvoril ďalšiu, podľa veriteľa však potrebnú skupinu, sa v danom prípade mohla a aj

prejavila tým, že žalobca s plánom napokon nesúhlasil, čo však automaticky nezakladá dôvodnosť jeho
ochrany v zmysle § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR.

12.4. Naviac je potrebné zdôrazniť, že ochrana veriteľa nesúhlasiaceho s plánom vyplývajúca z § 157
ods. 1 písm. c) ZoKR by sa na žalobcu mohla vzťahovať iba vtedy, ak by sa zaradením jeho zistenej
pohľadávky do inej skupiny než žiadal, dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu;

východiskom posúdenia čoho je pravdepodobná miera uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní. Súd v
danom prípade vychádzal z toho, že miera uspokojenia v skupine pohľadávok, do ktorej boli pohľadávky
žalobcu zaradené (10 %) je jednoznačne vyššia, než pravdepodobné uspokojenie v konkurze (3,33 %).
Okresný súd Nitra zhodne už v odôvodnení rozhodnutia ktorým potvrdil predmetný reštrukturalizačný
plán(uznesenieč.k.32R/5/2014-713zodňa05.02.2015)skonštatoval,ževreštrukturalizačnomkonaní

možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia
konkurzu. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy netvrdil, že miera jeho uspokojenia podľa
reštrukturalizačného plánu by mala byť nižšia, než čo by mohol dosiahnuť v rámci svojho pomerného
uspokojenia v konkurze, bránil sa totiž iba bagatelizáciou rozdielu miery uspokojenia v týchto rozdielnych
režimoch, pričom nerozporoval, že táto by bola v prípade reštrukturalizácie vyššia, aj keď z jeho pohľadu

zanedbateľne. So skutkovým tvrdením, že zaradením svojej pohľadávky predkladateľom plánu sa dostal
do horšieho postavenia, v akom by bol bez jeho prijatia s prihliadnutím na pravdepodobné uspokojenie v
konkurznom konaní, žalobca prišiel prvýkrát až v závere odôvodnenia podaného odvolania. Odhliadnuc
odskutočnosti,žeotakomtosvojomskutkovomtvrdenížalobcaneposkytolžiadnydôkaz,nemôžetakáto
žalobcom prvýkrát v odvolaní tvrdená skutočnosť tvoriť spôsobilý odvolací dôvod.

12.5. Podľa procesného predpisu účinného v čase podania odvolania (Občianskeho súdneho
poriadku) sú pre posúdenie samotnej prípustnosti takéhoto odvolacieho dôvodu podstatné nasledujúce
ustanovenia:

Podľa § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

12.6. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli žalobcom splnené zákonné podmienky
ustanovené v § 205a ods. 1 pre to, aby vyššie uvedené skutkové tvrdenie neuplatnené pred súdom
prvého stupňa mohlo byť odvolacím dôvodom, a ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP vyvolalo právne
účinky zachované aj po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu Civilného sporového
poriadku (po 01.07.2016). Tieto skutkové tvrdenia, uvedené žalobcom prvýkrát až v odvolaní, sa totiž

netýkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti, vylúčenia sudcu či obsadenia súdu, nemá byť nimi
preukázaná existencia procesných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalobca
bol riadne poučený o svojej dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O. s. p. v predvolaní na pojednávanie
a odvolateľ ničím nepreukazoval a dokonca ani len netvrdil, že ho nemohol bez svojej viny uplatniť už vkonaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň možno konštatovať, že z obdobných dôvodov žalobcom až
v odvolaní tvrdenú skutočnosť nie je možné považovať za prípustnú novotu v odvolacom konaní ani v
zmysle § 366 CSP, uvedený prostriedok jeho procesného útoku sa totiž netýka procesných podmienok,

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá potenciál preukázať, že v konaní došlo
k procesnej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ ničím
nepreukazoval a dokonca ani len netvrdil, že ho nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom
prvej inštancie.

12.7. Napokon je potrebné zdôrazniť, argumentácia žalobcu z veľkej miery pozostáva z poukazovania
na to, že splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci. Ustanovenie
§ 157 upravujúce ochranu účastníkov plánu nesúhlasiacich s plánom obsahuje taxatívny výpočet
zákonných dôvodov, pri naplnení výlučne ktorých môže účastník plánu dosiahnuť určenie neúčinnosti
plánu voči nemu. Dôvod ochrany spočívajúci v tom, že splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu
neoprávnenej štátnej pomoci bol zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii implementovaný až jeho

novelizáciou zákonom č. 87/2015 doplnením ustanovenia § 157 ods. 1 o písmeno e), ktoré nadobudlo
účinnosť dňom 29. apríla 2015. Podľa príslušného prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 29.
apríla 2015 (§ 206b ods. 1 ZoKR) sa konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona dokončia podľa
predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona. Z uvedených súvislostí je zrejmé, že domáhať sa
ochrany tým, aby súd určil neúčinnosť plánu voči jeho účastníkovi z dôvodu, že splnením potvrdeného

plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože
predmetné reštrukturalizačné konanie bolo začaté predo dňom účinnosti zákona č. 87/2015, ktorým bol
§ 157 ods. 1 ZoKR v naznačenom smere novelizovaný.

13. V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil.

15. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.