Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/615/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208353
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414208353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: E. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T. nad N., X. Q. XXX/X, zastúpený JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom
so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o zaplatenie 842,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. marca 2016,
č. k. 10C/115/2014-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 64,78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 31. 03. 2016, č. k. 10C/115/2014-134, zastavil konanie v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1 158,41 eura od 19. 05. 2009
do 18. 10. 2009, zo sumy 1 082,73 eura od 19. 10. 2009 do 19. 11. 2009, zo sumy 1 007,05 eura od
20. 11. 2009 do 18. 11. 2010, zo sumy 997,05 eura od 19. 11. 2010 do 30. 11. 2010, zo sumy 857,30

eura od 01. 12. 2010 do 18. 04. 2011, zo sumy 842,30 eura od 19. 04. 2011 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 222,59 eura titulom náhrady
trov konania k rukám právneho zástupcu žalovaného, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a
to do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4
písm. k/, l/ Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, čl. I § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods.

1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon a §
2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca si žalobou voči žalovanému uplatnil
pohľadávku podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej
len „nariadenia“ ) v zmenkovej sume 842,30 eura so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 1 158,41 eura od 19. 05. 2009 do 18. 10. 2009, zo sumy 1 082,73 eura od 19. 10. 2009 do

19. 11. 2009, zo sumy 1 007,05 eura od 20. 11. 2009 do 18. 11. 2010, zo sumy 997,05 eura od 19. 11.
2010 do 30. 11. 2010, zo sumy 857,30 eura od 01. 12. 2010 do 18. 04. 2011, zo sumy 842,30 eura od 19.
04. 2011 do zaplatenia, so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1 158,41 eura od 03. 08. 2009 do
18. 10. 2009, zo sumy 1 082,73 eura od 19. 10. 2009 do 19. 11. 2009, zo sumy 1 007,05 eura od 20. 11.2009 do 18. 11. 2010, zo sumy 997,05 eura od 19. 11. 2010 do 30. 11. 2010, zo sumy 857,30 eura od
01. 12. 2010 do 18. 04. 2011, zo sumy 842,30 eura od 19. 04. 2011 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,86 eura z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých

práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 26. 11. 2008 na zmenkovú sumu 34 898,26 Sk, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19. 05. 2009 a indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy nič nezaplatil.

4. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, pretože zmenku považuje za neplatnú a zároveň
spochybňoval aj zmluvu o úvere pre neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj pre okolnosti uzatvorenia
tohto právneho úkonu, pretože žalovaný nemá dostatočne ovládať slovenský jazyk a zároveň jeho
inteligenčnáúroveňsamápohybovaťnahranicimentálnejretardácie.Žalobcaajehoprávnyzástupcasa
napojednávaniekonanédňa31.03.2016nedostavili,svojuneúčasťneospravedlnili.Súdtakpojednával
podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 26. 11. 2008 žalovaný ako dlžník uzavrel
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, ako veriteľom zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 14 000,- Sk a žalovaný sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 13 360,- Sk, t. j. celkovo čiastku 27 360,- Sk,

a to v 12 mesačných splátkach po 2 280,- Sk, počnúc dňom 14. 01. 2009. V zmluve bolo uvedené, že
finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa
nachádzajúvšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,kdevčlánku17súuvedenéustanoveniadohodyo
vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v

ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stal splatný celý dlh. Zároveň odporca dňa 26. 11. 2008 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za
túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, sumu 34 898,26 Sk a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 19. 05. 2009, pričom zmenková suma, ako aj dátum začiatku úročenia boli do

zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná „bez
protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ, s. r.
o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka a
výpoveďžalovaného).Žalovanývosvojejvýpovedispresnil,žezmluvuoúvereuzatváralsozástupkyňou
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, na námestí vo T. nad N., úver vo výške 14 000,- Sk mu v

skutočnosti vôbec nebol poskytnutý na výkon povolania, pretože v tej dobe nebol zamestnaný a finančné
prostriedky nutne potreboval za účelom zabezpečenia si napojenia na obecný vodovod. Úver spočiatku
splácal riadne, následne mal finančné problémy, no napriek tomu mal za to, že dodatočne splatil celý
úver. V tejto súvislosti boli predložené ústrižky poštových poukážok zo dňa 19. 11. 2010, 19. 04. 2011,
19. 10. 2009, 20. 11. 2009, 19. 03. 2009, podľa ktorých boli vložené na účet číslo: XXXXXXXX/XXXX s

variabilným symbolom XXXXXXX finančné čiastky v sumách 10,- eur, 15,- eur, 75,68 eura, 75,68 eura
a 75,68 eura. Predložený bol aj výpis z účtu č.: XXXXXX-XXXXXXXXXX, na ktorom stav k 01. 09. 2010
bol mínus 158,- eur a ktorý je pre zlú kvalitu ohľadom ďalších položiek nečitateľný. Žalovaný predložil
súdu aj správu MUDr. Lindy Katony, klinického psychológa, FNsP Nové Zámky zo dňa 12. 02. 2015 o
psychologickom vyšetrení žalovaného so záverom, že v prípade žalovaného ide o osobnosť s celkovou

intelektovou kapacitou nachádzajúcou sa v pásme inferiority (IQ74).

6. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj so súdnym spisom v exekučnom konaní vedenom Okresným
súdom Nové Zámky sp. zn. 13Er/738/2010, v ktorom sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
Pribinova 25, ako oprávnená domáhala voči žalovanému ako povinnému vymoženia sumy 1 007,05 eura

s príslušenstvom, pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva
o úvere č. XXXXXXX zo dňa 26. 11. 2008 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR
15914/09 zo dňa 16. 10. 2009, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej
dňa 26. 11. 2008. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 13Er738/2010-34 zo dňa 13. 10. 2011v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre 5CoE/16/2012-50 zo dňa 31. 01. 2012,
právoplatným dňa 20. 07. 2012 bol návrh povinného na odklad exekúcie zamietnutý a zároveň exekúcia
bola zastavená. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 842,30

eura spolu so zmenkovým úrokom, ako aj s úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkovou odmenou podľa
článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, navrhovateľ predložil
zmenku s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705. Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe

od 24. 01. 2001 s obchodným menom CD Consulting, s. r. o., a s prideleným IČO: 264 29 705.

7. Podaním zo dňa 21. 10. 2015 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne zo sumy zo sumy 1 158,41 eura od 19. 05. 2009 do 18. 10. 2009, zo sumy 1 082,73
eura od 19. 10. 2009 do 19. 11. 2009, zo sumy 1 007,05 eura od 20. 11. 2009 do 18. 11. 2010, zo sumy
997,05 eura od 19. 11. 2010 do 30. 11. 2010, zo sumy 857,30 eura od 01. 12. 2010 do 18. 04. 2011,

zo sumy 842,30 eura od 19. 04. 2011 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd prvej
inštancie v uvedenej časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v zostávajúcej časti nie je dôvodná.
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v

každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa tak, ako v tomto prípade.

9. Súd dodal, že v zmysle čl. 3 nariadenia ide o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v

Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16
bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v
občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Vecne príslušným súdom na prejednanie

a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a) nariadenia. Keďže ide o cezhraničný spor,
bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd dospel k záveru, že bez ohľadu
na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je
potrebnéaplikovaťčl.6ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.593/2008orozhodnom
práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a vtedy určí rozhodné právo podľa

§ 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky,
pretože zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj
sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho
vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo

Slovenskej republiky.

10. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie, pretože to považoval za potrebné pre vykonanie
dokazovania oboznámením so spisom Okresného súdu Nové Zámky 13Er/738/2010, ktorý obsahuje
zmluvu o úvere medzi predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a žalovaným,

vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so
spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali. Vzhľadom na čl. 17 VOP úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj zhodu čísla uvedeného na
zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi
o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu

zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená
žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere a bola vystavená ako blankozmenka.
Keďže ide o spotrebiteľský úver je uhradzovacia funkcia zmenky vylúčená, preto súd mohol považovať
zmenku predloženú žalobcom len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku
prijatú na uhradenie dlhu žalovaného Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z

vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., zo zmluvy o úvere.11. Súd primárne posudzoval, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
je platná, a či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená Zmluva o úvere č. XXXXXXX
j.e spotrebiteľskou zmluvou, a teda či medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah, pričom v ten istý deň

žalovaný vystavil veriteľovi zmenku v zmysle čl. 17 VOP, pričom súd považoval zmenku za neplatnú,
pretože bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný veriteľ a následne žalobca
domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za obchádzanie zákona, čo
znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ustanovenie čl. 17 VOP v zmluve o úvere zo dňa

26. 11. 2008 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, ako aj s ustanoveniami OZ na ochranu spotrebiteľa (§ 53
a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu, a preto zmenku,
ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je potrebné považovať za neplatnú, keďže
samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná.

12. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o uplatnenom

nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok
neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,

ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.

Súdny dvor EÚ vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v
rámcivnútroštátnehoprávamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovať
skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS
musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by pri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah

spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o podstatné
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom
režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich
práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa
zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru,
len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade

právnypredchodcažalobcuzákonnýlimitzmenkovejsumynerešpektovalazmenkunapriekvýslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že z
takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.

13. Záverom súd prvej inštancie poukázal na spoločné zasadnutie občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo na Najvyššom
súde SR dňa 20. 10. 2015 z dôvodu odlišnosti rozhodovacej činnosti súdov v rámci Slovenskej republiky
v týchto veciach.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal

plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
222,59 eura za tri celé úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia , vrátane prvej porady s
klientom, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 07. 03. 2016 a účasť na pojednávaní dňa 31. 03.
2016 a za dva 3/4 úkony právnej služby za účasť na pojednávaniach dňa 30. 10. 2015 a 23. 02. 2016,ktoré boli hneď odročené + režijný paušál 2 x 8,39 eura + 3 x 8,58 eura. Hodnota jedného úkonu právnej
služby je 51,45 eura podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení od 01. 07. 2013. Súčet odmeny
a režijného paušálu je 222,59 eura.

15. Záverom k trovám konania súd uviedol, že žalovaný. Žalovaný si prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uplatnil v rámci trov konania aj ďalšie úkony právnej služby, a to porada s klientom dňa 22. 02.
2016, porada dňa 01. 03. 2016 a porada s klientom dňa 23. 03. 2016, ktoré však súdom zohľadnené
neboli z nasledovných dôvodov. Podľa súdu predmet sporu nie je natoľko zložitý, aby si vyžadoval ďalšie
tri porady klienta s advokátom. Na právne posúdenie predmetného sporu advokátom a realizáciu ním

zamýšľaných postupov plne postačuje úkon prípravy zastúpenia, ktorý v sebe zahŕňa prvú poradu s
klientom. Ďalšie porady a rokovania sa považujú za neúčelné a nadbytočné, smerujúce k zbytočnému
navyšovaniu trov právneho zastúpenia. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou, alebo
právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc a
trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti považujú za trovy účelne vynaložené. Avšak na druhej
strane je potrebné sledovať to, aby tieto trovy konania vynaložené účastníkom v spore boli z príčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

16. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom

rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie

oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však takéto
dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.,

dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo
strany žalovaného neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný

moholvzmyslečl.5ods.3aods.6nariadeniavzniesťnámietkyvočizmenke,akvšaktakneurobil,musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu
žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním

ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o.,

uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou
zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje
spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil

na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť.

18. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom

zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vecposudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak

môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia

vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

19. Záverom uviedol, že Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne

po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

20. Proti tomuto rozsudku v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že prizná žalovanému náhradu trov konania
v sume 402,68 eura. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov
konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že trovy konania boli vyčíslené
správne v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom celková hodnota úkonov predstavuje sumu 334,42

eura a 68,26 eura predstavuje režijný paušál, čo je celkovo 402,68 eura. Poznamenal, že žalovaný
je jednoduchý človek maďarskej národnosti, ktorý neovláda slovenský jazyk, a preto musel byť do
konania pribratý aj tlmočník pre jazyk maďarský Mgr. Jozef Vida na tlmočenie z jazyka maďarského do
jazyka slovenského a naopak. Navyše ide o osobnosť s celkovou intelektovou kapacitou nachádzajúcou
sa v pásme inferiority (IQ74). Nesúhlasil s tvrdením súdu, že prípad nie je natoľko zložitý, aby si

nevyžadoval všetky vyššie uvedené úkony právnej služby, a to porady s klientom, ktoré boli uskutočnené
pred termínom pojednávania. Všetky úkony právnej služby boli poskytnuté v prospech žalovaného a
s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol úspech v konaní. Predmetné konanie na
rozdiel od súdu klasifikoval ako právne zložité zahŕňajúce prvky európskeho práva, zmenkového práva
a spotrebiteľského práva s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný má zhoršenú intektuálnu kapacitu

a neovláda úradný jazyk. Žalovaný často nerozumel situácii, v ktorej sa nachádza štádium konania,
preto mu bolo potrebné opakovane laickým spôsobom ozrejmovať, o čo ide v predmetnom spore a čo
bude treba preukázať. Bola potrebná aj pomoc jeho manželky, ktorá ovláda slovenský jazyk lepšie ako
žalovaný, pričom mu musela tlmočiť.

21. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový
a právny stav veci. Súd prvej inštancie správne zhodnotil povahu zmenky predloženú žalobcom,
ktorá bola nad mieru všetkých pochybností vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru žalovanému, keď uviedol, že túto zmenku možno považovať len za zabezpečovaciu zmenku

a nie za samostatnú a nezávislú zmenku, ktorá má slúžiť na uhradenie dlhu žalovaného. Súd po
vykonanom dokazovaní uviedol, že úverovú zmluvu, v súvislosti s ktorou bola zmenka vystavená,
nemožno považovať za platnú, pretože jej ustanovenia, koncepcia, obsah a účel sa priečia dobrým
mravom. vzhľadom k uvedenému nemohlo dôjsť k vzniku práva na vyplnenie blankozmenky a k jej
ďalšiemu postúpeniu. Prvoinštančný súd správne aplikoval na daný prípad Smernicu Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha svojich
práv na základe platnej zmenky, ktorá je vystavená z neplatnej úverovej zmluvy. Takéto uplatňovanie
práv je možné posúdiť ako obchádzanie zákona a dobrých mravom, a to aj keď žalobca uplatňuje
prostriedky, ktoré nie sú právom zakázané a postup, ktorý uplatňuje v predmetnom konaní je právomdovoleným, avšak cieľ jeho konania je právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Záverom poukázal
na zjednocujúce stanovisko zo zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 20. 10. 2015.

22. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca, uvádzajúc, že si v
konaní uplatnil nárok zo zmenky, a teda predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Ako dôkaz o svojich nárokoch predložil súdu platnú zmenku spĺňajúcu všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. Predloženou zmenkou jasne dokázal
svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo

strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy. Nemožno ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. V súvislosti so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015 uviedol,
že zmenka je cenným papierom a jej právna úprava je regulovaná výlučne Zmenkovým a šekovým
zákonom. Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka
vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, ako aj

samotná dohoda o vyplnení zmenky. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý
je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných vlastností.
Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym spôsobom
abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom
vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná a abstraktný.

23. V ďalšom poukázal a orginárne nadobudnutie zmenkových práv indosatárom zo zmenky
nadobudnutej derivatívne. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom
-veriteľomadlžníkom,súnámietkyinpersonam,tedapôsobiaceibamedzizaviazanýmizozáväzkového
vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom,

t. j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je
iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietky a
o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosť nového
majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu voči novému
majiteľovi, avšak ide iba o relatívnu námietku dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že je absolútne neprípustné

prihliadanie na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo
vzťahu k uplatnenému zmenkovému nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli
a aj ju nepreukáže. Dodal, že zmenkový a šekový zákon výslovne počíta s námietkami zmenkového
dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa
jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obehového cenného papiera

verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia
zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda,
t. j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t. j. že vedel
o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Taktiež je potrebné odlíšiť ex
offo prihliadanie súdu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na

túto neplatnosť právneho úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového
nároku. Použiteľnosť neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a
nemá, je teda možná iba za výnimočných okolností (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a následne
opäť iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo
nepretržite od 01. 07. 1942 do 22. 12. 2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje

zmenkový nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22. 12. 2015 je možné z úradnej povinnosti prihliadať
na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi.

24. Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku č. 93/15 Zb. Stanovísk NS a súdov SR vychádza vo
svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís, a to že vytvára predstavu, že v prípade, ak by

bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej, t. j. že by zmenkový dlžník chcel
tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by
musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ďalej uviedol, že samotné
stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa

§ 17 čl. I Zmenkového a šekového zákona, t. j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania
nadobúdateľ zmenky pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho vyplýva,
že § 17 cit. zákona naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo
preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu z dôvodujeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky
rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom
došlo až zmenou Zmenkového a šekového zákona k 23. 12. 2015, a to bez spätných účinkov na zmenky

vystavené pred týmto dátumom. V ďalšom žalobca poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci žalobcu a potvrdzuje skutočnosti žalobcom tvrdené.

25. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho skôr

doručeného stanoviska, na ktorom zotrváva.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod
na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a taktiež ani

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

27. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne

predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s
presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie stupňa, na ktoré v
celom rozsahu odkazuje.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

30. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3.júla 2003).

31. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa Návrhom na uplatnenie pohľadávky

(ďalej len „žalobou“) podaným na Okresný súd Nové Zámky dňa 17. 04. 2014 domáhal voči žalovanému
zaplatenia zmenkovej sumy 842,30 eura s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaný,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

32. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval platnosť zmenky, na základe ktorej odôvodňoval svoj nárok a
namietal súdny prieskum okolností, za ktorých zmenka vznikla ako aj samotné dokazovanie vo veci.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa spochybňujúcou postup prvoinštančnéhosúdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný
spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k
spravodlivosti. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na
základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol

by ho vyzvať na doplnenie a realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom.
Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia preto nie je možné
vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá,
a že by nemal mať ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou

zmluvou. Z čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je

ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia.

33. Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) bol základným
procesným predpisom platným na území Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení § 120 ods.1 tretia veta

upravoval dôkaznú situáciu a umožňoval súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté
dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

34. Ďalej odvolací súd dodáva, že predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom
práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu

spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. Vzhľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone
o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

35. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej
samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť

štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EU
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby

hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

36. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného

ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník, až na uvedenú výnimku, nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia preferujúce navrhovateľom, ktoré nepripúšťa právny záver o možnosti skúmania okolností,za ktorých bola zmenka vystavená a ani záver o jej možnej neplatnosti či neexistencie, je však z pohľadu
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ohľadom abstraktného charakteru zmeny neprijateľné. Súdny
dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v

rámcivnútroštátnehoprávamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovať
skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS
musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS.

37. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom
režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich
práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

38. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ mohol podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v
rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie (EU).

39. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ak tá má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú.

40. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním v tej časti, v ktorej žalobca namieta skúmanie kauzy

pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie. Odvolací
súd poznamenáva, že slovenská vláda v pripomienkach k prejudiciálnej otázke v obdobnej právnej
veci okrem iného uvádza: ,,Napriek tomu, že takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými
predpismi, je potrebné prihliadať aj na systém ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité
minimálne požiadavky, ktoré je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca

EÚ totiž pamätal pri vytváraní rámca ochrany spotrebiteľa v oblasti spotrebiteľských úverov aj
na požiadavku zabezpečenia minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa v členských štátoch, ktoré
spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky. Uvedenú požiadavku zakotvovala smernica 87/102/EHS,
ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia zabezpečovacích zmeniek vo veci samej. Podľa jej čl.
10, „členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou zmluvou povoľujú spotrebiteľovi: a) uskutočniť platbu

prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov; b) dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane
dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými
spôsobmi“.

41. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských

právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený
limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo odporkyni zhoršené jej zmluvné postavenie,
pričom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporkyni zo zmluvy, ale
len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania
zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

42. V Európskej únii je platná právna zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v
spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd
musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava

platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.

43. Ak teda žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie má právo žalovaný, súd neposkytne žalobcovi
právnu ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu

zasahuje do práva žalovaného na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade,
ak sa žalobca domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa považuje
aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

44. Z obsahu spisu vyplýva, že po zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., táto
obchodná spoločnosť indosovala zmenku, (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting, s. r. o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa

teraz uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca CD Consulting ako indosátar zo
zmenky, a to podľa nariadenia. Podľa žalobcu sa však v jeho prípade vôbec nemá prihliadať na vzťahy z
úveru. Odvolací súd sa však nestotožňuje s odvolaním odvolateľa v tej časti, v ktorej namieta skúmanie
kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie.

45. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje aj na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného

nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a

povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
46. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného smerujúceho do výšky trov konania, ktoré mu boli súdom prvej
inštancie priznané, odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu
prvej inštancie a v ďalšom naň odkazuje. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil účelnosť jednotlivých

úkonov právnej služby a správne za ne priznal aj odmenu spolu s režijným paušálom v zmysle vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného,
ktorým sa domáhal priznania náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo zvyšnej výške
(180,09 eura) za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil v
zmysle § 387 ods. 2 CSP, pričom nebude opakovať dôvody už uvedené súdom prvej inštancie.

47.Poukazujúcnauvedenéskutočnostiodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 64,78 %. Odvolací súd ustálil predmet odvolacieho konania na

sumu 1 022,39 eura (842,30 eura + 180,09 eura), pričom úspech žalobcu predstavuje sumu 180,09
eura (17,61 %) a úspech žalovaného predstavuje sumu 842,30 eura (82,39 %), pričom čistý úspech
žalovaného predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom a neúspechom žalobcu, t. j. 82,39 % - 17,61 %
= 64,78 %. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP
a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).