Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213903
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711213903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1./ V. Š., R..
XX.X.XXXX,D.Š.Č..X,T.,2./Z.Š.,R..XX.XX.XXXX,D.Š.Č.,T.,obajazastúpeníJUDr.JelaMikušková,
advokátka, Račianska č. 66, Bratislava proti žalovanému: J. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K., T., T..Č.. D.
K. Č.. X, T., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Bratislava, Niťová č. 3,
IČO : 36 856 592 , o zaplatenie sumy 5.544,58 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1./,2./ ho proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13.októbra 2015 č.k. 37C 38/2013-205, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1./,2./ o zaplatenie sumy
5.544,58 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od februára 2010
do augusta 2011, t.j. za 19 mesiacov nakoľko úhradu za užívanie za S.Á. R. ( pôvodne žalovaný
1./, konanie voči nemu bolo uznesením č.. k. 37C/38/2013-79 z 2.9.2013 zastavené ) vykonáva J. J.
(pôvodnežalovaný2.)lenvovýške49,18€mesačne.Zároveňsúdprvejinštancie rozhodol,žepriznáva
žalovanému voči žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že budova bývalej
pošty v obci T.Á. ( dom súpisné č. XXX) bola postavená okolo roku 1920, na pôdoryse 11,40 m x 9,35
m. Evidovaná bola v pozemkovoknižných vložkách (číslo XXXX pre katastrálne územie Fél, číslo
XXXX pre katastrálne územie T.), a to ako dom s popisným číslom XXX v intraviláne, postavený na
pozemku s parcelným číslom XXX/X. V súčasnosti je evidovaná na liste vlastníctva číslo XXX N.re
katastrálne územie T. ako iná budova - stavba postavená na zemskom povrchu. Od roku 1935 bola
vo vlastníctve politickej obce Fél, od roku 1958 bola vo vlastníctve Československého štátu - správy

spojov. Slovenská pošta, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 4. 11.
2009 previedla vlastníctvo k tejto budove na spoločnosť ELT servis, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorá
následne kúpnou zmluvou V-160/10 zo dňa 27. 1. 2010 previedla vlastníctvo k tejto budove na žalobcov,
ktorí sú v súčasnosti jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Predmetná budova bola využívaná minimálne
od roku 1944 ako sídlo poštového úradu obce T.. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného
Riaditeľstvom pôšt Bratislava bol dňa 1. 10. 1948 pridelený dvojizbový byt na pošte Tomášov S. R., ktorý
na pošte pracoval. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli k budove bývalej pošty pristavené

dve nelegálne prístavby, z ktorých jedna slúžila ako vstupná hala do bytu prideleného S. R.. Na základe
rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava pod číslom
3153/ÚKP/1986 dňa 1. 4. 1986 (so súhlasom vedenia Okresnej správy spojov Bratislava vidiek, ZV
ROH pri OKSS Bratislava - vidiek ako i členskej schôdze ZV ROH), bol dvojizbový podnikový byt (K. X,T.) pridelený pracovníkovi S. R., a to na dobu pokiaľ bude pracovať u OKSS Bratislava - vidiek po dobu
najmenej 10 rokov od odovzdania bytu do užívania. Do užívania bol byt S. R. odovzdaný dňa 21. mája.
1986, o čom svedčí spísaná zápisnica. Dohodu uzatvorenou dňa 23.6.1988 medzi Západoslovenským

riaditeľstvom spojov Bratislava a Jánom Navrátilom prišlo k 30.6.1988 ku skončeniu pracovného pomeru
S. R.. V pridelenom byte S. R. býval dlhé desaťročia a vyrástli v ňom všetky jeho štyri deti. Od roku
2002 S. R. v tomto byte býval v spoločnej domácnosti so svojím vnukom J. J., t.j. žalovaným, ktorého
požiadal, aby sa k nemu nasťahoval, keďže sa vzhľadom na svoj vysoký vek a zdravotný stav nebol
schopný sám postarať o domácnosť. Budova bývalej pošty v Tomášove zvonka pripomína samostatne

stojaci starší rodinný dom s jedným nadzemným podlažím a sedlovou strechou. Pôvodná budova má
pôdorys obdĺžnika. K budove sú nelegálne pristavené dve prístavby. Jedna je drevená, je ju vidieť z
hlavnej cesty a v minulosti slúžila ako vstup do poštového úradu. Druhá je murovaná, nachádza sa
vzadu, v minulosti slúžila ako vstupná hala do priestorov obývaných S. R., a tomuto účelu slúži dodnes
žalovanému. Murovaná prístavba bola vybudovaná v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, z
tejto murovanej prístavby sa v súčasnosti vchádza do priestoru užívaného žalovaným ako kuchyňa.

S kuchyňou bezprostredne susedia ďalšie miestnosti a to: kúpeľňa s WC, špajza a jedna z obytných
miestností, pričom do nich možno vstúpiť priamo z kuchyne. Tieto miestnosti sú od kuchyne priestorovo
oddelené dvermi. Z kuchyne sa vchádza do prvej z obytných miestností, ktorá je prechodná a dá sa z
nej dostať do druhej z obytných miestností. Obe obytné miestnosti sú vďaka vyšším stropom v budove
a veľkým oknám svetlé, obe sú zariadené nábytkom, každá z nich má samostatné plynové kúrenie

pomocou tzv. gamatiek. Priestory užívané žalovaným majú pritom vlastný okruh plynového potrubia,
ktorý je z vonkajšej časti budovy osadený samostatným plynomerom. Prvá obytná miestnosť má
výmeru 15,5 m2, slúži ako spálňa. Druhá obytná miestnosť má výmeru podlahovej plochy 23,18 m2
a slúži ako druhá spálňa, resp. ako pracovňa. S J. J. žila v budove bývalej pošty aj jeho družka U. I.
so svojou maloletou dcérou, a to až do augusta 2010, kedy sa definitívne z budovy odsťahovala. S.

R. žil v budove bývalej pošty až do 29.12.2008, kedy bolo umiestnený do domova sociálnych služieb
I. N., R..V.. I. I. C. W.na základe rozhodnutia bratislavského samosprávneho kraja o odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby číslo XXXXXX/ XXXX - I. X vydaného dňa 10. 5. 2010 bol
S. R. umiestnený v domove sociálnych služieb, nakoľko jeho stavu vyžadoval nepretržitú, 24 hodinovú
starostlivosť ktorou mu bolo možné zabezpečiť len zariadení s celoročným pobytom. hoci boli S. R.

umiestnený v domove sociálnych služieb, v budove bývalej pošty si ponechal svoje osobné veci a v liste
zodňa20.4.2010vyjadrilsvojuvôľuvrátiťsadopridelenéhobytu,vprípade,žemutojehozdravotnýstav
dovolí, nakoľko nechcel umrieť mimo svojho domova. V kúpnej zmluve uzavretej dňa 4.11.2009 medzi
predávajúcim (Slovenská pošta, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici) a kupujúcim (ELT servis, s.r.o. so
sídlom v Bratislave) je v článku I. v bode 1. 4 uvedené, predávajúci vyhlasuje, že predmet kúpy je v jeho

výlučnomvlastníctveakniejezaťaženýžiadnymprávomtretejosobyzapísanýmvkatastrinehnuteľností
obmedzujúcim prevod okrem nájomných práv vyplývajúcich z riadne uzatvorených nájomných zmlúv
uvedených v tabuľke číslo 1. v tabuľke číslo 1 tejto zmluvy je ako nájomca uvedený S. R., ako keby
tu je uvedený dvojizbový byt, ako mesačná úhrada v € je uvedená suma 49,18 €, ako nájomný vzťah
je uvedený zápis o dohode po odovzdaní a prevzatí bytu a ako doba trvania nájmu je uvedená doba

neurčitá. V článku I. v bode 1. 5 tejto zmluvy kupujúci prehlasuje, že s podmienkami tohto nájmu
bola riadne oboznámený a tento nájomný vzťah v čase podpisu zmluvy akceptuje . V článku I. v bode
1. 6 tejto zmluvy sa uvádza , že kupujúci po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vstupuje
podľa § 680 občianskeho zákonníka do právneho postavenia prenajímateľa z nájomných vzťahoch
uvedených v tabuľke číslo 1. táto zmluva je za predávajúceho podpísaná predsedom predstavenstva a

členom predstavenstva, za kupujúceho je podpísaná konateľom spoločnosti (žalobcom 1./). Na základe
evidenčného listu pre výpočet nájomného vydaného podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej
republiky z 23. apríla 2008 číslo 01 /R/2008 o regulácii cien nájmu bytov , bolo S. R. s platnosťou od
1. 11. 2008 určené výsledné mesačné nájomné za užívanie bytu vo výške 1.481,63 Sk. Na základe
evidenčného listu pre výpočet nájomného vydaného podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej

republiky z 23. apríla 2008 číslo 01 /R/2008 o regulácii cien nájmu bytov , bolo S. R.Á. s platnosťou od
1. 12. 2009 určené výsledné mesačné nájomné za užívanie bytu vo výške 49,18 €. Tento evidenčný
list je podpísaný projekt managerom (X.. T. D.) a konateľom (žalobca 1./) spoločnosti ELT servis,
s.r.o. Žalobcovia listom z 27. 1. 2010 oznámili S. R., že rušia doteraz platný predpis nájomného zo
dňa 15. 12. 2009 a evidenčný list pre výpočet nájomného a všetky s tým súvisiace doklady. Žalobcovia

listom z 22. 3. 2010 oznámili S. R. výmer nájomného za byt v priemyselnom objekte na adrese K. Č.
X, T.. Cena nájmu za byt 71m2 činí 224,- € mesačne a podiel na fonde opráv v zmysle zákona činí
279,93 € mesačne. Znalkyňa Ing. Margaréta Zadražilová v doplnku číslo 1 k znaleckému posudku číslo
32/2010, podľa objednávky žalobca 1/ zatriedila priestor ku kanceláriám a určila všeobecnú hodnotunájmu kancelárii za mesiac vo výške 341,42 €. Znalec Ing. Juraj Kozakovič vo svojom znaleckom
posudku číslo 02/2012 zo dňa 31. 1. 2012 doporučil vzhľadom na zistený technický stav dožívajúcej
stavby budovy ohrozujúce bezpečnosť a zdravie osôb a ohrozujúcej materiálne hodnoty k nej ako aj

v okolí svojím možným zrútením túto stavbu odstrániť - zbúrať. Rozhodnutím spoločného stavebného
úradu v Tomášove zo dňa 9. 4. 2013 bolo povolené odstránenie stavby objektu so súpisným číslo XXX,
na pozemku s parcelným číslom XXX/X v katastrálnom území T. na K. B..

1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, ods.

2 písm. a), ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami v znení účinnom do 30.11.2001 ( ďalej len "zákon č. 189/1992 Zb."), ustanoveniami
§ 34 , § 35 ods. 1 , § 115 § 516 ods. 1, § 663, § 680 ods. 2, § 685 ods. 1 a 3, § 696 ods. 1, § 706
ods. 1 a 2, § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 153 , § 154 ods. 1 , § 155 ods.
1 , § 155 ods. 2 , § 183, § 184 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991,
ustanovením § 135 ods. 1 O.s.p , ustanoveniami § 43a ods. 1 a 2, § 43b ods. 1, 4, 5 a 6, § 43c ods. 1

a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon č. 50/1976 Zb. ), keď uviedol, že si najskôr musel ako prejudiciálnu otázku vyriešiť
to, či priestory v súčasnosti obývané žalovaným boli alebo neboli v roku 1986 (kedy boli odovzdané
S. R. do užívania) bytom, od čoho sa odvíjalo právne posúdenie, či vzniklo alebo nevzniklo S. R. právo
užívaniabytu,ktorésapoprijatízákonač.509/1991Zb. transformovalonanájomslužobnéhobytu,resp.

po uplynutí trojmesačnej lehoty uvedenej v zákone č. 189/1992 Zb. na nájom bytu, ktorá otázka mala
kľúčový význam pre právne posúdenie celej veci. Podľa platnej právnej úpravy právomoc rozhodnúť o
tom, či je nejaký priestor v budove bytom alebo nie, patrí v súčasnosti jedine príslušnému správnemu
orgánu. Zároveň však treba dodať, že právomoc posúdiť ako prejudiciálnu otázku, či sa jedná alebo
nejedná o bytovú budovu, resp. byt náleží v prípade absencie takéhoto rozhodnutia súdu, preto súd ,

hoci to strany sporu nenavrhli, vykonal aj ohliadku na mieste samom. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v prípade budovy bývalej pošty v T. môže byť táto budova považovaná za bytovú , nakoľko
skutočne viac ako polovica jej podlahovej výmery je užívaná na bývanie. Žalobca 1/, ktorý je zároveň
spoločníkom v spoločnosti, ktorá bola právnym predchodcom žalobcov, preukázateľne mal pri podpise
kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že v nehnuteľnosti sa nachádza aj dvojizbový byt, ktorého nájomníkom

je S. R., v akej výške je dohodnuté nájomné, ako aj to, že nájomná zmluva s S. R. je uzatvorená na
dobu neurčitú. Pretože žalobkyňa 2/ je manželkou žalobcu 1/, je podľa názoru súdu takmer vylúčené,
aby v čase kúpy budovy bývalej pošty žalobkyňa 2/ nevedela o existencii uvedenej nájomnej zmluvy.
Každopádne však možno uzavrieť, že žalobkyňa 2/ o existencii tejto nájomnej zmluvy vedieť mohla a s
prihliadnutím na okolnosti prípadu i mala. Pokiaľ teda v roku 1986 bolo Západoslovenským riaditeľstvom

spojov Bratislava vydané rozhodnutie o pridelení bytu S. R., medzi uvedenou organizáciou a S.R. R.
bola spísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu a do užívania bol dvojizbový podnikový byt zápisnične
odovzdaný S. R. dňa 21. mája. 1986, vzniklo S. R. podľa vtedy platnej právnej úpravy právo osobného
užívania služobného bytu. Nakoľko Západoslovenské riaditeľstvo spojov Bratislava (potom, čo S.
R. v roku 1988 skončil svoj pracovný pomer) sa so svojím bývalým pracovníkom nedohodlo na zániku

osobného užívania služobného bytu a S. R. nikdy písomne neoznámil, že nechce byt užívať, toto právo
osobného užívania trvalo až do 31.12.1991. Od 1.1.1992 sa však právo osobného užívania bytu zmenilo
na nájom bytu. Do právneho postavenia prenajímateľa tak následne podľa § 680 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vstúpili ďalší vlastníci budovy bývalej pošty.

1.4. Zhodnotením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel záveru, že medzi žalobcami a S. R.
vznikolponadobudnutíbezpodielovéhospoluvlastníctvažalobcovkbudovebývalejpoštyvT.záväzkový
právny vzťah (nájom bytu), obsahom ktorého bol na jednej strane záväzok žalobcov, ako prenajímateľa,
prenechať S. R., ako nájomcovi, do užívania dvojizbový byt, a na strane druhej záväzok nájomcu
platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 49,18 € mesačne. Obsah záväzkového právneho vzťahu v

posudzovanej veci je teda daný. Pokiaľ odporca žil v spoločnej domácnosti s S. R. od roku 2002, došlo
smrťou S. R.Á. v roku 2012 (v zmysle § 706 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka) k prechodu nájmu
bytunažalovaného,nakoľkoJánNavrátilbolvčasesvojejsmrtiumiestnenývdomovesociálnychslužieb
iba dočasne a pred svojou smrťou prejavil vôľu vrátiť sa do prideleného bytu, teda spoločnú domácnosť
s žalovaným nikdy natrvalo neopustil (ako to v auguste 2010 učinila U. I. s jej maloletou dcérou).

Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným teda stále existuje záväzkový vzťah (nájom bytu), pričom
pôvodne určené nájomné vo výške 49,18 € mesačne možno, ako podstatný obsah záväzku, zmeniť iba
dohodou prenajímateľa s nájomcom, prípadne súdnym rozhodnutím o určení výšky nájomného, nie však
jednostranným právnym úkonom - listom žalobcov, ktorý vychádza ceny nájmom nebytových priestorov.Z ohliadky budovy bývalej pošty, ako i z náčrtu terajšieho stavu budovy bývalej pošty jednoznačne
vyplýva, že viac ako polovica podlahovej plochy tejto budovy (nerátajúc plochu ilegálnych prístavieb,
ktoré by mali navrhovatelia, ako ich vlastníci odstrániť) je fakticky užívaná na bývanie. Za toho stavu

veci súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 141 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a
procesne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešným žalobcom právo na náhradu trov konania
vo výške 100%, keď po právoplatnosti rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným

uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./, ktorí žiadali
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal im náhradu trov konania,
alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Poukázali nato, že súd prvej inštancie si osvojil právnu argumentáciu žalovaného, a to

hlavne v dvoch smeroch podstatných pre rozhodnutie vo veci, a to že v nebytovej nehnuteľnosti - dome
I..Č.. XXX na K. B.. X C. T. sa nachádza byt, a to napriek tomu, že o tom nikdy nebolo rozhodnuté
orgánom na to oprávneným ktorým môže byť iba správny orgán, ktorá otázka je podstatná pre
posúdenie skutkového a právneho stavu a že žalovaný so svojim starým otcom S. R. od roku 2002 a teda
aj v čase jeho smrti v máji 2012 tvorili spoločnú domácnosť, a to napriek tomu, že starý otec žalovaného,

ktorému bol „byt pridelený“ tam nebýval od 29.decembra 2008 (viac ako 3 roky pred smrťou) nakoľko
bol umiestnený v I. N. C. W., pre trvalý nevyhovujúci zdravotný stav ktorý si vyžadoval 24 hodinovú
starostlivosť, kde aj dňa XX.XX.XXXX zomrel. Na základe uvedeného mal za preukázane, že medzi
nimi a žalovaným tu existuje záväzkový vzťah - nájom bytu.

2.1. Súd prvej inštancie uviedol, že v súlade s ustanovením § 135 ods. 2 O.s.p. mu prináležalo právo
posúdiť ako prejudiciálnu otázku, či sa v prípade domu I..Č.. XXX C. T. jedná alebo nejedná o bytovú
budovu, resp. byt, nakoľko tu absentuje administratívne rozhodnutie príslušného správneho orgánu.
Žalobcovia mali zato, že takto posúdiť podstatnú otázku, ktorá patrí do právomoci iného (správneho)
orgánu než súdu, teda v podstate nahradiť jeho rozhodnutie o tom, že sa v prípade žalovaným užívaných

priestorov v dome I..Č.. XXX C. T. jedná o byt, hoci „iba“ ako prejudiciálnu otázku, nie je v právomoci
súdu, pretože pre takéto určenie je nevyhnutné, aby bolo vydané rozhodnutie príslušným správnym
orgánom. Navyše takéto rozhodnutie zakladá pre nich dlhodobý nepriaznivý status nielen pre toto
konanie ale aj v iných medzi nimi v súčasnosti vedených konaniach a v iných uplatňovaných nárokoch.
V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že budova I..Č.. XXX nikdy nebola určená na bývanie, naopak,

v katastri nehnuteľností bola vždy evidovaná ako nebytová budova, v súčasnosti je vedená ako iná
budova, ako nebytová budova - poštový a telekomunikačný úrad slúžila až do roku 2008. Tak bola
prezentovaná bývalým vlastníkom Slovenskou poštou a.s. aj v inzeráte na predaj, na základe ktorého
bola navrhovateľmi a jeho právnym predchodcom ELT servis s.r.o. aj odkúpená v roku 2009. Namietali,
že súd si osvojil aj ďalšie tvrdenie žalovaného, že jeho starému otcovi S. R. bolo v roku 1986 vydané

rozhodnutie o pridelení bytu, spísaná riadna Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu a do užívania mu bol
riadne pridelený 2-izbový podnikový byt dňa 21.5.1986, na základe čoho vzniklo S. R. právo osobného
užívania dokonca už „služobného“ bytu, ktoré sa v roku 1991 po prijatí zákona č. 509/1990 Zb. zmenilo
na základe ustanovenia § 871 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka na právo nájmu a to hneď na
dobu neurčitú, teda dokonca chráneného nájmu. V tomto smere zaťažovalo žalovaného dôkazné

bremeno, ktoré nezvládol, nakoľko toto sa nikdy v konaní nepreukázalo tak, ako to vyžadoval a vyžaduje
právny predpis (zákon č. 41/1964 Zb. a Občiansky zákonník ). To, že sa malo jednať o služobný byt
z ničoho nevyplýva a ako k tomu dospel súd nie je v rozsudku odôvodnené a preto je napadnuté
rozhodnutie aj v tomto nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené právo užívať „byt“ S.Á. R. na
základe týchto dokladov nikdy nevzniklo a „byt“ užíval bez právneho dôvodu. Pridelenie „bytu“ S. R.

bolo údajne vykonané podľa až v roku 1986 na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 1.4.1986
vydané Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava (na ktorom mimochodom nie je vyznačená
právoplatnosť), podľa § 25 zákona č. 41/1964 Zb. a § 154 Občianskeho zákonníka. Keďže neexistuje
dôkaz o tom, že žalovanému bol v roku 1986 „byt“ riadne pridelený v zmysle uvedeného a taktiež dôkaz
o tom, že následne bola spísaná riadna na rozhodnutie nadväzujúca dohoda o odovzdaní a prevzatí

„bytu“, obsahujúca taxatívne vymedzené podmienky podstatné pre vznik práva užívať byt v zmysle §
155 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného ku 1.4.1986, nemohlo dôjsť ku vzniku akéhokoľvek práva
užívania „bytu“. Taktiež nie sú ničím preukázané zavádzajúce tvrdenia, že byt bol služobný, ktoré si bez
akéhokoľvek odôvodnenia osvojil aj súd, na základe čoho vyvodil ďalšie právne závery, vyplývajúce zozákonač.189/1992Zb.(ktorýplatilažodroku1992). Zaslužobnýbytsapovažujetakýbyt,ktorýjetrvale
určený na bývanie zamestnanca. Vzhľadom k tomu, že neexistuje žiadne administratívne rozhodnutie
o tom, že v dome s.č. XXX C. T. na nachádza byt, potom nemôže existovať ani rozhodnutie o tom, že

tento „byt“ je služobný. Keďže S. R. mal v roku 1992 74 rokov, a jeho pracovný pomer skončil v roku
1988, nemohol byť k touto dátumu zamestnancom. S poukazom na horeuvedené skutočnosti a zákonné
ustanovenia mali zato, že v časti posúdenia objektu časti domu s.č. XXX C. T. obývaného žalovaným
ako bytu je napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore s ustanovením § 135 O.s.p., a výkladu k nemu a
preto je nepreskúmateľné a vecne nesprávne. Súd ak mal pochybnosti o charaktere objektu užívaného

žalovaným, nemohol na základe rozhodnutia o prejudiciálnej otázke (ktorá má mať dočasný charakter)
rozhodnúť, ale mal v zmysle komentára k uvedenému ustanoveniu §135 ods. 2 O.s.p. konanie prerušiť
až do posúdenia tejto otázky oprávneným orgánom (stavebným úradom).

2.2. Žalobcovia zastávali aj názor, že ak nie je v konaní preukázané, že objekt - dom Č..I.. XXX C. T.V.
je bytovým domom určeným na trvalé bývanie, následne nemôže byť preukázané, že žalovaný v tomto

dome býva oprávnene. Potom ani S. R. ani žalovanému nemohlo následne vzniknúť o právo užívať byt v
dome s.č. XXX spôsobilého sa na základe ustanovenia § 871 Občianskeho zákonníka zmeniť na právo
nájmu. S poukazom na horeuvedené neprichádza do úvahy v žiadnom prípade tvrdenie žalovaného
o vedení spoločnej domácnosti s jeho starým otcom S. R. od roku 2002, ktoré tvrdenie si súd osvojil,
pričom nebolo v spore nijak preukázané. Napriek tomu súd vyslovil, že v roku 2012 došlo smrťou S.

R. v zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka k prechodu nájmu bytu na žalovaného,
nakoľko S. R. spoločnú domácnosť nikdy natrvalo neopustil lebo do domova seniorov I. N. R..V.. C.
W. bol umiestnený iba dočasne. Za dočasné nemožno považovať obdobie viac ako 3 rokov, najmä v
jeho veku 91 rokov a pri jeho zdravotnom stave. V žiadnom prípade neexistovala spoločná domácnosť
medzi žalovaným a S. R. ku dňu jeho smrti dňa XX.XX.XXXX a teda na žalovaného nemohlo prejsť

ani údajné právo nájmu. Keďže na základe horeuvedených skutočností neexistuje medzi nimi a
žalovaným žiadny záväzkový vzťah, žalovaný nemá právo užívať nebytové priestory dome s.č. XXX C.
T. na K. Č.. X na bývanie. Napriek tomu tento objekt bez právneho dôvodu stále užíva a odmieta sa z
neho odsťahovať, čím sa bezdôvodne sa na ich úkor obohacuje. Poukázali nato, že oni sa nedomáhajú
úhrady nájmu ale bezdôvodného obohatenia sa, ktorého výška zodpovedá výške zistenej znaleckým

posudkom č. 32/2010 vypracovaným ku dňu 01.03.2010 na určenie hodnoty nájmu bytu v katastrálnom
území T. v obci T., na parcele č. XXX/X a dodatku č. 1 k nemu, na určenie hodnoty nájmu kancelárskych
- teda nebytových priestorov v katastri obce T., obci Tomášov na parcele č. XXX/X založenými v spise.
Tieto znalecké posudky objektívnym spôsobom zisťujú výšku nájmu, ktorú by mal žalovaný uhrádzať
za užívané nebytové priestory v dome s.č. XXX, nie sú svojvoľne vymyslené. Napriek tomu si súd v

napadnutom rozsudku osvojil tvrdenie, že sa domáhajú úhrady nájmu. Čo sa týka štátom regulovanej
ceny nájomného z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy a ani žaloba o určenie výšky nájomného
súdom, nakoľko sa v danom prípade sa nejedná o nájom, ale bezdôvodné obohatenie sa.
3. K odvolaniu žalobcov podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý žiadal odvolanie žalobcov v celom
rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Mal zato, že ak žalobcovia namietajú, že k podstatnú

otázku, či ide o bytový alebo nebytový priestor má riešiť správny orgán a nie súd, keď v tomto smere
poukázali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/27/2002 a 4Cz/26/1966, tak na margo právnych viet
uvedených v citovaných rozhodnutiach žalovaný uviedol, že stavebný zákon v ustanovení § 104 ods. 1
myslí aj na situáciu ak sa nezachovali doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo
možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku a trval

na tom, že S. R. vzniklo právo osobného užívania služobného bytu, ktoré sa zmenilo na nájom bytu.
Žalovaný sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že po smrti S. R. došlo k prechodu nájmu
na neho v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto medzi žalobcami a ním stále existuje
záväzkovývzťahvpodobenájmubytu.Poukázalnato,žekprechoduužívaciehoprávadochádzapriamo
zo zákona, takže nie je potrebný žiadny ďalší právny úkon a netreba uzatvárať ani novú nájomnú zmluvu.

Nájom bytu prechádza okamžikom smrti nájomcu, resp. okamžikom opustenia spoločnej domácnosti.
Rozhodujúci je vždy faktický stav. Uvedené osoby neprestanú byť príslušníkmi domácnosti, ak z
vážnych dôvodov sa nezdržiavajú v byte (napr. z dôvodu liečenia alebo štúdia). Podľa ustálenej
judikatúry podmienka existencie spoločného spolužitia v spoločnej domácnosti medzi nájomcom a
osobou uvedenou v § 706 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka je splnená i v prípade, že nájomca

zomrel v nemocnici či inom liečebnom zariadení po predchádzajúcej hospitalizácii, ak toto spolužitie
vzniklo ešte pred hospitalizáciou. Smrť pôvodného nájomcu v liečebnom zariadení nepredstavuje bez
ďalšieho prekážku existencie trvalého spolužitia v deň jeho smrti.4. V odvolacej replike žalobcovia uviedli, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že stavebný zákon
v ustanovení § 104 ods. 1 myslí aj na situáciu ak sa nezachovali doklady (predovšetkým overená
dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená. V danom prípade nie

je vôbec možné tvrdiť, že sa časť stavby užíva ako byt bez závad od roku 1948, pretože tieto skutočnosti
v konaní neboli preukazované a teda neboli ani dokázané. Ak by takéto tvrdenie žalovaného malo byť
pravdivé, potom by stavebný úrad nevydal na základe znaleckého posudku rozhodnutie o odstránení
stavby z dôvodu jej nevyhovujúceho technického stavu. Treba poukázať na skutočnosť preukázanú
znaleckým posudkom, že časť priestorov, ktoré užíva odporca sú nelegálnou stavbou postavenou v 70

rokoch. Jasne z toho vyplýva skutočnosť, nemožnosti užívania od roku 1948. Taktiež nie je v súlade
so zákonom č. 50/1976 Zb. ani Občianskym zákonníkom a dobrými mravmi tvrdenie žalovaného, že v
danom prípade posúdenie skutočnosti či sa jedná o byt alebo nie patrí súdu. Na takéto posúdenie súdu
vedúce k rozhodnutiu naväzujú ďalšie neopodstatnené nároky žalovaného, ktorých následky by mohli
mať pre žalobcov veľmi nepriaznivé dopady. Ďalej žalobcovia trvali na tom, že súd prvej inštancie tiež
nesprávne posúdil otázku existencie spoločnej domácnosti žalovaného s jeho dedom S. R.. Poukázali

na sovje odvolanie a tiež písomné vyjadrenie riaditeľky zariadenie I. N. C. W., kde S. R. žil viac ako
posledné 3 roky pred smrťou a teda nemohol tvoriť spoločnú domácnosť s žalovaným . Pani riaditeľka
K.. J. C. bez akejkoľvek hanby vydala pravdepodobne žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi
vyjadrenie, že v prípade pána S. R. sa jedná o dočasné umiestnenie, pričom zo Zmluvy o umiestnení
v sociálnom zariadení ani z potvrdení o zdravotnom stave S. R. toto vôbec nevyplýva. Chybou je, že si

toto tvrdenie bez ďalšieho šetrenia či dokazovania osvojil aj súd, na základe čoho uznal, že v prípade
odporcu a S. R. sa jednalo o spoločnú domácnosť.

5. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.1.2017 žalovaný doručil odvolaciemu
súdu rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.09.2016, č.k. 6Co/87/2016-390, ktorý má podľa

jeho názoru význam pre konanie . Týmto rozsudkom odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu
Pezinok č.k. 5 C 202/2010-334 zo dňa 13.10.2015 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie
zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti , ktorá je
predmetom aj tohto konania t.j. budovy bývalej pošty v obci T.. V predmetnom konaní na Okresnom súd
vPezinkusp.zn. 5C202/2010akoajpočasodvolaciehokonaniavedenomnaKrajskomsúdeBratislava

pod sp. zn. 6Co/87/2016 žalobcovia tvrdili, že na žalovaného neprešiel nájom bytu nachádzajúcom
sa v predmetnom dome súp. č. XXX (D. D. N.), keďže 1/ priestory užívané žalovaným nie sú bytom
(ktorú otázku je oprávnený riešiť iba stavebný úrad), 2/ predmetný dom nemá charakter bytového domu,
pretože viac ako polovica podlahovej výmery neslúži na bývanie, 3/ predchodcovi žalovaného S.. R.
boli predmetné priestory pridelené do užívania bez riadneho rozhodnutia o pridelení bytu, a napokon 4/

žalovaný s S. R. nikdy neviedol spoločnú domácnosť (§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací
súd ani jednu z týchto námietok nepovažoval za dôvodnú, keď odôvodnení svojho rozsudku okrem
iného uviedol , že nebolo potrebné vydanie rozhodnutia stavebného úradu o tom, že priestory užívané
žalovanýmmajú/nemajúcharakterbytu,keďžezpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žepredmetné
priestory sa v predmetnej budove (dome súp. č. XXX) skutočne nachádzajú a boli S. R. riadne pridelené

ako služobný byt. Je teda zrejmé, že tieto priestory museli byť v minulosti rozhodnutiami príslušných
orgánov určené na bývanie ako byt pre zamestnanca pracujúceho na poštovom úrade, t. j. mali povahu
služobného bytu. Povinnosť požiadať o rozhodnutie príslušný stavebný úrad by prichádzala do úvahy
za situácie, ak by bolo od počiatku sporné, či priestory užívané S.R. R. a v súčasnosti žalovaným
majú charakter bytu (t. j. ak by neexistovalo žiadne rozhodnutie o pridelení služobného bytu, resp.

žiadna zmienka o tom, že by tieto priestory mohli byť bytom). Za nedôvodnú považoval odvolací súd i
argumentáciu žalobcov, že predmetný dom, v ktorom sa nachádza byt užívaný žalovaným, nie je svojou
povahou bytovým domom, keďže viac ako polovica jeho podlahovej výmery neslúži na bývanie. Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je dôležité, či budova bývalej pošty má charakter bytového domu, ale
rozhodujúce bolo iba to, či priestory užívané žalovaným sú bytom alebo nie. Občiansky zákonník totiž pri

prechodenájmubytu(§706Občianskehozákonníka)nerozlišuje,čiideobytvbytovomdome,rodinnom
dome alebo nachádzajúci sa v inej nehnuteľnosti. Ďalej tiež uviedol, že právny predchodca žalobcov
(Slovenská pošta) nikdy S. R. nevypovedala nájom predmetného bytu a to ani po tom, čo tento prestal u
nej pracovať, nemožno v čase posudzovania okolností, či došlo k prechodu nájmu bytu (t. j. v čase smrti
S. R.), považovať predmetný byt za byt služobný. Aplikácia ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka na

posudzovaný prípad tak nie je vylúčená s poukazom na ust. § 709 Občianskeho zákonníka. Napokon
sa odvolací súd nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov, že neboli splnené podmienky prechodu
nájmu bytu na žalovaného podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neexistencie spoločnejdomácnosti s S. R.. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný viedol s S. R. spoločnú domácnosť od roku
2002.
6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací s poukazom na ustanovenia C.s.p. k dôkazu a to k rozsudku Krajského súdu Bratislava zo
dňa 12.09.2016, č.k. 6Co/87/2016-390 uvádza, že sa jedná o verejnú listinu v zmysle § 205 C.s.p. , ktorá
potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak a keďže

strany sporu v konaní sp. zn. 6Co/87/2016 sú totožné ako strany sporu v tomto odvolacom konaní,
rozsudok č.k. 6Co/87/2016-390 im bol doručený, nebolo potrebné s poukazom na ustanovenie § 204
C.s.p. túto listinu čítať, resp. oboznamovať jej obsah.
8. Odvolací súd následne preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./

nie je dôvodné.
9. Predmetom konania v danej veci je žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.544,58
€ s príslušenstvom. Túto žalobcovia odôvodňovali tým, že písomne zrušili S. R. ( pôvodne žalovaný 1./)
platobný predpis nájmu za 1. 1. 2008, resp. 1. 12. 2009 určený na sumu 49,18 € mesačne, nakoľko
sa na nich dovtedy platný predpis o regulácii nájomného už nevzťahoval. Na základe znaleckého

dokazovania bola stanovená všeobecná hodnota nájmu nebytových priestorov mesačne vo výške 341,
- €, pričom tejto mesačnej úhrady sa za užívanie za obdobie od februára 2010 do augusta 2011
domáhajú. Celkovo predstavuje bezdôvodné obohatenie nedoplatok za 19 mesiacov sumu 5.544,58 €,
nakoľko úhradu za užívanie za S. R. vykonával žalovaný len vo výške 49,18 € mesačne.
10 Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,

že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania
a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval vyššie právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver nedôvodnosti žaloby
dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na
skutkovoaprávnerelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,keďvdostatočnomrozsahu

zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade
správneprijatýchprávnychzáverovsúduprvejinštancie(§387ods.2C.s.p.)otom,že medzižalobcami
1./,2./ a žalovaným tu existuje záväzkový vzťah - nájom bytu, keďže že v nebytovej nehnuteľnosti -
dome I..Č.. XXX na K. B.. X C. T. sa nachádza byt a nájomcom tohto bytu je žalovaný, na ktorého prešlo

právo nájmu k bytu, po S. R.T. U. XX.X.XXXX, ktoré skutočnosti boli podstatné pre rozhodnutie vo veci
vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom
odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
12. V odvolaní , resp. v odvolacej replike žalobcovia neargumentujú vôbec žiadnymi novými

skutočnosťamiadôkazmivzmysle§366C.s.p.(§205aO.s.p.) sktorýmibysasúdprvejinštancieriadne
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Žalobcovia zotrvali na tom, že súd prvej inštancie si
osvojil nesprávnu právnu argumentáciu žalovaného, v tom, že v nebytovej nehnuteľnosti - dome I..Č..
XXX na K. B.. X C. T. sa nachádza byt a to napriek tomu, že o tom nikdy nebolo rozhodnuté orgánom
na to oprávneným ktorým môže byť iba správny orgán a že žalovaný so svojim starým otcom S. R. od

roku 2002 a teda aj v čase jeho smrti v máji 2012 tvorili spoločnú domácnosť a teda, že naňho prešlo
právo k nájmu bytu v zmysle § 706 Občianskeho zákonníka.
13. Uvedené námietky žalobcov považuje odvolací súd za nedôvodné. V prvom rade odvolací súd
poukazuje na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 12.09.2016, č.k. 6Co/87/2016-390, ktorý ako
už bolo uvedené je verejnou listinou v zmysle § 205 C.s.p., ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej

osvedčujealebopotvrdzuje,akniejedokázanýopak.Uvedenýmrozsudkomakoužjeuvedenévodseku
5. Krajský súd ako súd odvolací potvrdil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5 C 202/2010-334 zo
dňa 13.10.2015 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa
domáhali voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti , ktorá je predmetom aj tohto konania t.j. budovybývalej pošty v obci T., keď dospel k záveru, že žalovaný je nájomcom bytu v nebytovej nehnuteľnosti
- dome s.č. XXX na K. B.. X C. T., ktoré právo nájmu nadobudol prechodom práva nájmu od S.
R.. V uvedenom konaní sa teda súdy už zaoberali otázkami, ktoré žalobcovia namietajú v odvolaní a

preto sú tieto závery vzhľadom na ustanovenie § 205 C.s.p. ako aj vzhľadom na prejudiciálny účinok
právoplatnosti skoršieho rozsudku ( č.k. 6Co/87/2016-390) pre súd záväzné. Vo všeobecnosti platí, čo
je možné aplikovať aj na prejednávanú vec, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú
otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším riešením( pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo

44/2010, 1 Cdo 133/2009, 3 Cdo 115/2016). Ústavný súd vo svojom náleze z 20. januára 2010 sp. zn.
II. ÚS 349/2009 konštatoval, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z § 135 ods. 2 O.s.p.,
ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159
ods. 2 O.s.p., konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné
rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením
daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup,

resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom.
14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie , ktorým súd
zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia po vyriešení predbežných otázok ako nedôvodnú ,
podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil .
15. Záverom odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, že žalobcovia sa nestotožňujú s právnymi

závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani
oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len
preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcov o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej
inštancie sa neodchýlil od znenia príslušných citovaných ustanovení zákona č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, Občianskeho zákonníka,

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov ani
nepoprel ich účel a význam.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcov 1./,2./ nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).