Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115222576
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115222576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti X.: X., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka M. X., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom M. XXX, t. č. bytom J., J. XX a otec Y. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX,

zastúpenýJUDr.BeátouPolyákovou,advokátkou,sosídlomNitra,Štefánikova7,vkonaníoúpravepráv
a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva začatom bez návrhu, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. septembra 2016 č. k. 13P/217/2015-183 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa počiatku zročného výživného
otca p o t v r d z u j e .

V napadnutej časti týkajúcej sa výšky mesačných splátok otca na zročné výživné m e n í tak,

že sumu 819,93 eura na každé dieťa povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po
25 eur na každé dieťa, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody
splátok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti
X.: X., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 10. 04. 2015 do 16. 07. 2016 vo
výške 100 eur mesačne na každé dieťa. Zročné výživné otca za čas od 10. 04. 2015 do 16.
07. 2016 vyčíslil na každé dieťa sumu 819,93 eura, ktoré sumy povolil otcovi splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 50 eur na každé dieťa, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v
mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku,
pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 36 ods.
1, § 62 ods. 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že
maloleté deti X.: X., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX pochádzajú z manželstva rodičov M.
a Y. X.. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom súdu č. k. 24P/462/2014-331 dňa 30. 06. 2016,
právoplatným a vykonateľným dňa 16. 07. 2016. Obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva
zverené do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej X. sumou

vo výške 100 eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou vo výške 100 eur mesačne. Uvedeným
rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej
domácnosti od 22. 12. 2014, kedy matka spolu s maloletými deťmi po nezhodách s otcom maloletýchdetí opustila spoločnú domácnosť. V konaní o rozvod manželstva a paralelne aj v ďalších konaniach
o nariadení predbežného opatrenia a neskôr aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva sa riešila situácia ohľadne výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti,

ako aj styk otca s maloletými deťmi. Matka maloletých detí sa snažila formou návrhov na nariadenie
predbežných opatrení dočasne upraviť pomery rodičov k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo
veci samej. Prvýkrát matka požiadala o vyplatenie zameškaného výživného svojim podaním zo dňa 02.
02. 2015, ktoré bolo na súd doručené dňa 23. 02. 2015. Matka v ňom v konaní o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (sp. zn. 24P/462/2014) žiadala o

spätnévyplatenievýživnéhonamaloletédetiododňa22.12.2014.Nakoľkosanejednalookvalifikovaný
návrh, súd na toto podanie matky nereflektoval. Dňa 10. 04. 2015 matka maloletých detí podávala
prvýkrát návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým tak isto žiadala zveriť obe maloleté deti
do jej osobnej starostlivosti, otcovi detí určiť výživné vo výške 190 eur na maloletú X. a 170 eur na
maloletého Y.. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 24P/111/2015-10 zo dňa 11. 05. 2015 dočasne zveril
obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným v nevyhnutnej miere po

50 eur mesačne na každé dieťa. Odvolací súd svojim rozhodnutím č. k. 7CoP/35/2015-26 zo dňa 30.
06. 2015 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Dňa 22. 07. 2015 podala matka opakovane návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd dočasne zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca maloletých
detí zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 100 eur mesačne na maloletú X. a 90 eur mesačne

na maloletého Y.. Zameškané výživné žiadala od 22. 12. 2014. Rozhodnutím č. k. 13P/217/2015-50
zo dňa 26. 08. 2015 prvoinštančný súd vyhovel návrhu matky, obe maloleté deti dočasne zveril do jej
osobnej starostlivosti a dočasne zakázal styk otca s maloletými deťmi. V rozhodnutí nezaviazal otca na
uhrádzanie výživného, nakoľko tento už začal prispievať sumou po 50 eur mesačne na každé dieťa od
júna 2015. S nariadením predbežného opatrenia súd zároveň začal uznesením č. k. 13P/217/2015-58

zo dňa 26. 08. 2015 konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva. Dňa 16. 10. 2015 podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na spätné
priznanie výživného, v ktorom žiadala, aby súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej X. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého Y.
sumou 200 eur mesačne od 22. 12. 2014. Nedoplatok na splatnom výživnom od uvedeného dátumu

navrhla povoliť otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne na každé dieťa. V čase, odkedy rodičia
maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti, zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti matka, ktorá
bývala s maloletými deťmi v podnájme. Mesačné náklady na úhradu za podnájom činili 150 eur a v
roku 2016 400 eur mesačne, na preklenutie nedostatku finančných prostriedkov si matka brala úvery,
ktoré splácala po 140,43 eura. Maloletá X. navštevovala v tom čase 7. ročník ZŠ a maloletý Y. 3.

ročník ZŠ M., od 25. 02. 2015 ZŠ I. v J.. Do školy dochádzali deti pešo, okrem bežných výdavkov na
stravu, školské potreby, pomôcky a každodenné potreby mala matka zvýšené výdavky s maloletým Y.
v súvislosti s jeho športovými aktivitami. Matka dosahovala u svojho zamestnávateľa v Coop Jednota
Nitra SD priemerný čistý mesačný príjem 381,10 eura. Od 01. 10. 2015 sa zamestnala v spoločnosti Lidl
Slovenská republika v. o. s., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 562,74 eura. Otec zostal

bývať v spoločnom byte, kde uhrádzal náklady na nájomné ročne vo výške 385,77 eura, taktiež platil
náklady na elektrinu, koncesionárske poplatky, vodné a poplatok za komunálny odpad. Podľa daňového
priznania otca dosiahol v roku 2014 celkové príjmy 20.401 eur pri výdavkoch 16.407 eur, základ dane
tak činil 3.994 eur. Z daňového priznania otca za rok 2015 súd zistil, že tento dosiahol v uvedenom roku
príjmy zo živnosti vo výške 27.553,38 eura a výdavky vo výške 23.572,40 eura. Základ dane tak činil

sumu 3.980,98 eura. Podľa vyjadrenia otca bol schopný dosahovať príjem vo výške v priemere 500 eur
mesačne (z rozvodového spisu). Podľa vyjadrenia otca je jeho príjem v súčasnej dobe približne rovnaký.
Otec sa s maloletými deťmi od konca februára 2015 nestretával, na ich výživu žiadnym spôsobom
neprispieval a to až do júna 2015, kedy začal posielať výživné vo výške po 50 eur mesačne na každé
dieťa. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté deti boli od 22. 12. 2014 v starostlivosti matky,

ktorá zabezpečovala ich každodenné potreby a vykonávala osobnú starostlivosť o obe maloleté deti. Na
rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len
do budúcnosti. Obe maloleté deti už boli rozhodnutím súdu o úprave práv a povinností na čas po rozvode
manželstva právoplatne zverené do osobnej starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie už v súčasnej dobe
nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť, súd preto o zverení detí do osobnej starostlivosti niektorému

z rodičov, ako aj o úprave styku s druhým rodičom, ktoré tiež smeruje do budúcnosti, na čas do rozvodu
nerozhodol. Predmetom tohto konania tak zostalo iba určenie výživného a zročného výživného na čas
do rozvodu manželstva. Všetci účastníci konania zhodne skonštatovali, že výška výživného na čas do
rozvodu nie je sporná, a keďže toto obdobie predchádzalo bezprostredne rozvodovému rozhodnutiu,je totožná s výškou výživného určeného dohodou rodičov pri rozvode manželstva. Súd po vykonanom
dokazovaní tiež skonštatoval, že výživné vo výške po 100 eur mesačne na každé dieťa je primerané
veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov plniť

si svoju vyživovaciu povinnosť a aj na čas do rozvodu zaviazal otca výživným po 100 eur mesačne na
každé dieťa. Medzi účastníkmi konania tak zostal sporný iba počiatok určenia vyživovacej povinnosti
otca. Zákon č. 36/2005 Zb. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pri existencii ktorých platí to, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie

bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k tejto zmene
viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté
dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto
otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú
o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto

inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu je zrejmé, že
matka maloletých detí sa dožadovala určenia výživného 23. 02. 2015, ktorý návrh ale nebol riadny, súd
ho preto v konaní o rozvod manželstva neakceptoval. Následne matka podala 10. 04. 2015 prvýkrát
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala okrem iného aj zaviazať otca vyživovacou
povinnosťou na maloleté deti, ktorú si ten v tomto čase neplnil a na výživu maloletých detí žiadnym

spôsobom neprispieval. Pri zohľadnení všetkých skutočností konania vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti X. súd konštatoval, že priznanie spätného výživného, o ktoré žiada matka, nenasvedčuje
špekulatívnemu prístupu, nakoľko matka sa vyživovacej povinnosti dožadovala počas celého konania
vo veci úpravy práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Nakoľko súd už v čase podania prvého
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu práv a povinností mal možnosť začať konanie

bez návrhu (tak, ako to bolo uvedené aj v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoP/35/2015-26
zo dňa 30. 06. 2015), nemôže byť táto skutočnosť, že súd tak neučinil, posudzovaná v neprospech
maloletých detí. Súd preto určil počiatok vyživovacej povinnosti otca práve dňom podania tohto návrhu
matkou, t.j. odo dňa 10. 04. 2015. Otcovi, ktorý začal prispievať na maloleté deti výživným po 50 eur
mesačne na každé dieťa od júna 2015 (v júli 2016 už zaplatil po 100 eur mesačne na každé dieťa)

tak vzniklo zameškané výživné vo výške 819,93 eura na každé maloleté dieťa (100 eur x 14 mesiacov
= 1.400 eur + 69,93 eura (21 dní x 3,33 eura) = 1.469,93 - 650 eur, ktoré zaplatil), ktoré súd povolil
otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur na každé dieťa v zmysle ustanovenia §
232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Pri určovaní výšky mesačných splátok súd vychádzal z výšky
zameškaného výživného, skutočnosti, že otec o svojej vyživovacej povinnosti vedel, plniť si ju začal až

po nariadení predbežného opatrenia, aj to iba v nevyhnutnej miere vo výške po 50 eur mesačne na
každé dieťa. Rozhodnutie o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti určenia počiatku zročného výživného a v časti týkajúcej

sa výšky splátok na zročné výživné, napadol včas podaným odvolaním otec, domáhajúc sa ním zmeny
rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach tak, že zročné výživné otca za čas od 26.
08. 2015 do 16. 07. 2016 činí na každé dieťa sumu 369,38 eura, ktoré sumy súd povolí otcovi splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 25 eur na každé dieťa, resp. alternatívne sa domáhajúc zrušenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach. Podľa jeho názoru si súd prvej inštancie

nesprávne vyriešil právnu otázku ohľadne určenia počiatku plynutia lehoty zročného výživného. Podľa
platnej právnej úpravy § 24 CMP je konanie začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo
vydaním uznesenia o začatí konania. V tomto prípade je dňom začatia konania deň vydania uznesenia o
začatí konania bez návrhu - uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 26. 08. 2015 č.k. 13P/217/2015-58.
Len pričinením súdu, ktorý začal z úradnej povinnosti konanie o úpravu práv a povinností k maloletým

deťom na čas do rozvodu sa môže matka domáhať priznania zročného výživného. Keby nebolo súdom
toto konanie začaté vôbec, nemala by matka vôbec nárok požadovať zročné výživné na maloleté deti.
Za výnimočný dôvod, ktorý má byť hodný osobitného zreteľa súdna prax nepovažuje neznalosť zákona
o možnosti uplatniť si výživné. Preto, pokiaľ si matka nepodala samostatný návrh riadne a včas, ju v
žiadnom prípade nevyviňuje. Rovnako argumentácia matky o tom, že si nemohla podať návrh na začatie

konania skôr z dôvodu jej PN, neobstojí, nakoľko matka mala nepatrný úraz, pri ktorom mala zranený
len malíček na ruke. Matkin zdravotný stav, o ktorý sa snaží oprieť argumentáciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, nebol až tak vážny, že by jej bránil uplatniť návrh riadne a včas, keďže krátko po
zranení v dňoch 08. 01. 2015, 13. 01. 2015, 02. 02. 2015 už expedovala písomnosti súdu. Matkav konaní neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré
by jej mohlo byť zo strany súdu na maloleté deti priznané výživné aj spätne. Podanie matky zo dňa
10. 04. 2015 nemožno kvalifikovať ako deň začatia konania, ktorý by určoval počiatok plynutia lehoty

pre priznanie zročného výživného, a to už vôbec nie za predpokladu, keď bol takýto návrh v konečnom
dôsledku zamietnutý Krajským súdom v Nitre. Už v tomto rozhodnutí krajského súdu mohla jednak
matka, ako aj súd prvej inštancie spozorovať, že odvolací súd doporučil začať konanie vo veci samej
buď uplatnením návrhu, alebo z úradnej povinnosti. No napriek tomuto poučeniu matka zase neuplatnila
návrh vo veci samej, ale opäť dňa 22. 07. 2015 uplatnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti vydal uznesenie o začatí konania bez návrhu - uznesenie zo
dňa 26. 08. 2015 č. k. 13P/217/2015-58, pričom deň vydania tohto rozhodnutia, t. j. deň 26. 08. 2015 je
nesporne rozhodujúcim okamihom, od ktorého môže matka na maloleté deti požadovať zročné výživné.
Záver súdu prvej inštancie o tom, že konanie matky nenasvedčovalo špekulatívnemu prístupu, keď sa
domáhala vyživovacej povinnosti opakovane v rozvodovom konaní neobstojí, nakoľko neznalosť zákona
matku neospravedlňuje, navyše, v takom prípade, keď matka bola v konaniach zastúpená viacerými

právnymi zástupkyňami a matka až písomným podaním zo dňa 12. 10. 2015 označeným ako návrh
na spätné priznanie výživného riadne uplatnila nárok na zročné výživné do konania začatého súdom z
úradnej povinnosti. On si dobrovoľne plnil svoje rodičovské povinnosti na maloleté deti tým, že začal na
každé dieťa prispievať sumou vo výške 50 eur mesačne od júna 2015, a to i napriek tomu, že jemu bolo
zo strany matky všemožne znemožňované vykonávanie akýchkoľvek rodičovských práv a podieľanie sa

na starostlivosti a výchove maloletých detí. Považuje za krajne nespravodlivé a v neposlednom rade za
arbitrárne, keď súd prvej inštancie prizná matke zročné výživné na maloleté deti aj pred dňom začatia
konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, bez toho, že by matka
preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného, ako aj bez toho, že by
súd uplatnenie tejto výnimky pre spätné priznanie výživného riadne a náležite vo svojom rozhodnutí

odôvodnil. Ďalej namietal výšku povolenej mesačnej splátky výživného na každé dieťa v sume 50 eur.
Poukázal na to, že spolu na obe deti platí bežné výživné 200 eur mesačne a za predpokladu, že by mal
platiť ďalších 100 eur mesačne na obe deti titulom zročného výživného, dosiahol by jeho príspevok na
maloleté deti sumu vo výške 300 eur mesačne, čo reálne nie je v jeho schopnostiach a možnostiach
hradiť, keďže jeho príjem sa pohybuje okolo sumy vo výške 350 eur mesačne, čím by bolo ohrozené jeho

životnéminimum.Navyše,výškasplátokbyvsúladesjudikatúrouasúdnoupraxoumalabyťrozpočítaná
tak, aby splnenie dlžného výživného zásadne nepresiahlo maximálnu dobu 3 roky. Pokiaľ ide o maloleté
dieťa, tak by mala byť výška splátok vypočítaná tak, aby bolo dlžné výživné splatené do plnoletosti. Pri
zmene výšky splátky určenej súdom prvej inštancie zo sumy 50 eur na sumu 25 eur mesačne bude dlžné
výživné uhradené v súlade s týmito požiadavkami bez toho, že by došlo k ohrozeniu jeho životného

minima.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu otca podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej počiatku zročného výživného otca
je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. V napadnutej časti týkajúcej sa výšky

mesačných splátok otca na zročné výživné dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie síce
správne zistil skutkový stav veci, avšak v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, čo bolo dôvodom
na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že sumu
819,93 eura na každé dieťa povolil súd otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur na
každé dieťa, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou

v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

5. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu

úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle
ustanovenia§2ods.1CMP(nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v §
59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom
odvolaní otca bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.

9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že matka dňa 22. 07. 2015 doručila súdu prvej
inštancie návrh na nariadenie predbežného opatrenia (od 01. 07. 2016 neodkladného opatrenia), ktorým
sa domáhala, aby súd maloleté deti X., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX dočasne zveril do jej
osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal
prispievať na maloleté deti výživným vo výške 100 eur na maloletú X. a vo výške 90 eur na maloletého

Y. s tým, že zameškané výživné otca odo dňa 22. 12. 2014 súd povolí otcovi splácať v splátkach po
100 eur mesačne spolu s bežným výživným. V odôvodnení návrhu uviedla, že dňa 22. 12. 2014 spolu
s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedli s otcom na adrese M. a odsťahovala sa
do J. a zároveň podala návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde v Nitre
pod sp. zn. 24P/462/2014. Ďalej poukázala na to, že voči otcovi sa vedie trestné stíhanie pod č. ČVS:

ORP-475/1-VYS-NR-2015 vo veci pokračujúceho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2
Trestného zákona a na tomto základe sa deti nechcú stretávať s otcom, majú z neho strach. Dňa 10. 08.
2015 podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia (konanie vedené na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 24P/238/2015), ktorým žiadala, aby súd dočasne zakázal styk otca s maloletou X. a
maloletým Y., a to až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-475/1-

VYS-NR-2015. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14. 08. 2015 č. k. 13P/217/2015-18 spojil
na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 13P/217/2015 a sp. zn. 24P/238/2015 s tým, že tieto veci
budú v ďalšom konaní vedené pod sp. zn. 13P/217/2015. Následne súd prvej inštancie dňa 26. 08. 2015
pod č. k. 13P/217/2015-50 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti X.: X., nar.
XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke a súčasne dočasne zakázal

styk otca s maloletými deťmi. Návrh matky vo veci určenia výživného súd zamietol. Dňa 26. 08. 2015
uznesením č. k. 13P/217/2015-58 súd prvej inštancie začal konanie o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom X. - X., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX, na čas do rozvodu manželstva.
Uznesením zo dňa 30. októbra 2015 č. k. 5CoP/50/2015-153 Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o odvolaní
otca proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 26. 08. 2015 č. k. 13P/217/2015-50, uznesenie súdu

prvej inštancie v napadnutej časti výroku o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky a v napadnutej časti výroku o dočasnom zákaze styku otca s maloletými deťmi zmenil tak, že
návrhy matky na nariadenie predbežných opatrení zamietol. Dňa 16. 10. 2015 doručila matka súdu
prvej inštancie návrh na spätné priznanie výživného, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na
výživumaloletýchdetí,počnúcod21.12.2014.ZobsahupripojenéhospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.

24P/462/2014 vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí X. bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 30.
júna 2016 č. k. 24P/462/2014-331, právoplatným dňa 16. 07. 2016, ktorým boli súčasne maloleté deti X. -
X.,nar.XX.XX.XXXXaY.,nar.XX.XX.XXXXnačasporozvodezverenédoosobnejstarostlivostimatke
a otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 100 eur mesačne na každé dieťa. Právo zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok majú v zmysle tohto rozhodnutia obaja rodičia. Súd prvej inštancie

zároveň upravil i styk otca s maloletými deťmi. Dňa 29. septembra 2016 č. k. 13P/217/2015-183 súd vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

časti týkajúcej sa počiatku zročného výživného otca na maloletú X. a maloletého Ľuboša je vecne
správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o určení počiatku vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch

napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv
na posúdenie podmienok pre určenie vyživovacej povinnosti otca ešte pre začatím tohto konania, keď
podľa názoru odvolacieho súdu správne skonštatoval, že podmienky pre spätné priznanie výživného
v danom prípade existovali od 10. 04. 2015, kedy matka maloletých detí podala návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, v rámci ktorého žiadala i o určenie výživného pre maloleté deti z dôvodu, že

otec si riadne vyživovaciu povinnosť v tom čase neplnil. Je potrebné prisvedčiť konštatovaniu súdu
prvej inštancie, že matka sa plnenia vyživovacej povinnosti otca dožadovala počas celého konania
vo veci úpravy práv a povinností rodičov do rozvodu. Skutočnosť, že matka sa určenia vyživovacej
povinnosti otca domáhala formou predbežnej úpravy pomerov, a nie návrhom vo veci samej, za situácie,
že sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu

považovať za takú okolnosť, ktorá by mala byť posudzovaná v neprospech spätného určenia počiatku
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, teda v konečnom dôsledku v neprospech maloletých detí,
tak ako správne skonštatoval súd prvej inštancie. I keď jednoznačným účelom ustanovenia § 77 ods. 1
Zákona o rodine v súvislosti s preukázaním podmienok hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie
výživného bolo zamedzenie špekulácii a zneužívania možností priznať výživné na maloleté dieťa spätne,

požiadavku matky na spätné priznanie výživného nemožno vyhodnotiť za špekulatívnu, keď v komplexe
konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom X. je potrebné nesporne konštatovať
existenciu požiadavky matky na plnenie si vyživovacej povinnosti otca, a to ešte pred obdobím 10. 04.
2015, i keď vo forme neúplného podania. Z hľadiska konštatovania skutočnosti, že matka si uplatnila
nárok na výživné na maloleté deti, nemožno v takejto forme konania (s možnosťou jeho začatia i

bez návrhu) podľa názoru odvolacieho súdu považovať za určujúce to, že sa tak dialo formou návrhu
matky na nariadenie predbežného opatrenia. Potom, zhodne so súdom prvej inštancie, odvolací súd
konštatuje, že matka preukázala existenciu podmienok pre spätné určenie vyživovacej povinnosti otca,
tak ako ustálil súd prvej inštancie od 10. 04. 2015. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v otázke
počiatku zročného výživného otca dostatočne odôvodnil, keď z jeho rozhodnutia je zrozumiteľným

a dostatočným spôsobom zrejmé, akými skutkovými a právnymi závermi sa pri rozhodovaní riadil,
preto jeho rozhodnutie, vzhľadom na námietku otca v podanom odvolaní, odvolací súd nepovažuje
za nepreskúmateľné. Rovnako nemožno súhlasiť s odvolateľom ani v tom, že takto určený počiatok
vyživovacej povinnosti otca je krajne nespravodlivý, odôvodniac ho argumentáciou o dobrovoľnom
plnení si vyživovacej povinnosti, keď z obsahu spisu je nesporné, že otec si začal plniť vyživovaciu

povinnosť, napriek existencii jeho zákonnej povinnosti vyživovať deti, až v mesiaci jún 2015. Rovnako
argumentácia otca, že za dôvody hodné osobitného zreteľa nie je možno považovať zdravotný stav
matky, nie je namieste, keď okolnosť zdravotného stavu matky súd prvej inštancie ako dôvod hodný
osobitného zreteľa v napadnutom rozhodnutí nezohľadňoval. Vzhľadom na správne určený počiatok
plneniasivyživovacejpovinnostiotcapotomsúdprvejinštanciesprávneurčilivýškuzročnéhovýživného

otca na každé z maloletých detí. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa počiatku zročného výživného otca v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Vo vzťahu k otcom v odvolaní namietaným splátkam zročného výživného určeným súdom

prvej inštancie vo výške 50 eur mesačne na každé dieťa, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto
časti je odvolanie otca dôvodné, čo viedlo odvolací súd k zmene rozhodnutia v zmysle ustanovenia §
388 CSP tak, že sumu 819,39 eura na každé dieťa povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 25 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou vmesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. I keď súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ktorý bol z hľadiska možností a schopností otca
plniť si vyživovaciu povinnosť totožný so stavom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a

povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, z hľadiska výšky splátok zročného výživného
otca na každé dieťa vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdom prvej
inštancie určené splátky zročného výživného vo výške 50 eur na každé dieťa, pri súčasnom plnení
si vyživovacej povinnosti otca na každé dieťa vo výške 100 eur mesačne, nezohľadňujú zárobkové
možnosti a schopnosti otca, keď pri otcovom príjme vo výške v priemere 500 eur mesačne, nie je v jeho

schopnostiach na výživu oboch detí mesačne poukazovať sumu 300 eur (100 eur x 2 bežné výživné a
50 x 2 zameškané výživné). Zohľadňujúc potom vyššie uvedené, súd za primerané splátky zročného
výživného, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, považoval splátky vo výške 25 eur mesačne
na každé dieťa, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia splátok zročného
výživného v súlade s § 388 CSP zmenil.

15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).