Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/74/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811202527
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8811202527.10

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: 1. K.. T. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. X, V. X. K..
T. V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/X, Q. proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody v sume 4.000
eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.3.2011
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4000,- eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca zomrel v priebehu súdneho konania, súd uznesením
zo dňa 23.3.2017 č.k. 4C/74/2011-275 rozhodol o pokračovaní konania s dedičmi pôvodného žalobcu.

3. Zároveň súd žalobcov v 1. a 2. rade vyzval, či trvajú na žalobe, ktorú podal ich právny predchodca.

4. Žalobca v 1. rade obratom podaním doručeným súdu dňa 12.4.2017 uviedol, že na podanej žalobe
netrvá a žiada konanie zastaviť.

5. Žalovaný v 2. rade sa osobne dostavil na tunajší súd dňa 5.6.2017 a uviedol, že na podanej žalobe
netrvá a berie žalobu v celom rozsahu späť.

6.Súdnáslednevyzvalžalovanéhonavyjadrenie,čisúhlasísospäťvzatímžalobyazastavenímkonania,
či v prípade úspechu žiada priznať náhradu trov konania a nech sa vyjadrí k prípadnej aplikácii
ustanovenia § 257 CSP a nepriznaniu náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v
danej veci.

7. Žalovaný listom zo dňa 19.6.2017 uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania

podľa § 145 ods. 1 CSP. Ďalej uviedol, že v zmysle práv a povinností Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky ako správcu majetku štátu, vyplývajúcich so zákona č. 278/1993 Z. z., Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, ako orgán konajúci v mene štátu v tomto konaní, trvá na uplatnenej náhrade trov
konania vo výške 776,86 eur, vyčíslených listom zo dňa 23.07.2014. Zároveň zastáva názor, že v tomto
konaní nie sú splnené podmienky, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP na
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Na základe uvedených skutočností žalovaný

žiada, aby súd uznesením konanie zastavil, a zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania.8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

9. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. V danej právnej veci žalobcovia zobrali žalobu späť v celom rozsahu, pričom žalovaný so späťvzatím
súhlasil, súd preto konanie zastavil.

12. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

13. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Z procesného hľadiska žalobcovia zavinili, že konanie bolo zastavené tým, že zobrali žalobu v celom

rozsahu späť. Žalovanému tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania.

15. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

18. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 ( teraz § 257 CSP )

nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania
v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

19. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov

konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 CSP ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M

Cdo 5/2006).

20. V predmetnej veci súd žalovanému vytvoril procesný priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k
použitiu ust. § 257 CSP v súlade s rozsudkom ESĽP Čepek proti Českej republike a nálezmi Ústavného
súdu ČR, Pl. ÚS 46/13 a sp.zn. I ÚS 1593/15. Žalovaný vo svojej reakcii vyslovil iba všeobecne

hodnotiaci názor, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

21. Súd v danom prípade prihliadal najmä na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní (Ústavný súd SR, I. ÚS 469/2013).

22. V danom prípad je nepochybné, že žalobcovia sa stali stranami sporu až po tom, čo pôvodný žalobca
- ich právny predchodca zomrel a súd rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcami ako dedičmi
pôvodného žalobcu. V tomto smere je teda zrejmé, že žalobcovia nevyvinuli žiadnu iniciatívu na začatiekonania a stranami sporu sa nestali na základe vlastnej vôle. Svoje právo disponovať žalobou následne
po vyzvaní súdom využili v tom smere, že nežiadali pokračovať v konaní a vzali žalobu v celom rozsahu
späť.

23. V súvislosti s hodnotením postoja žalobcov v konaní je preto súd povinný prihliadnuť na skutočnosť,
že títo hneď pri prvom úkone, ktorým sa mohli vyjadriť vo veci samej, žiadali konanie zastaviť. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia nenesú ani žiadnu vinu na vzniku trov žalovanému, nakoľko
tieto trovy vznikli v čase, keď stranou sporu na strane žalobcu bol ich právny predchodca. Uplatnenie

zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí ako neprimeraná
tvrdosť voči žalobcom ( pozri aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 5M Cdo/24/2011) a odstránenie tejto tvrdosti súd
považuje jednoznačne za dôvod hodný osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania strane
sporu, ktorá bola vo veci procesne plne úspešná.

24. Nakoľko pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade

trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať na pomery všetkých strán sporu a treba zohľadniť aj
dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka, súd prihliadol aj na
pomerynastranežalovaného.Nakoľkoidevdanomprípadeoštát,jemožnéjednoznačnevyhodnotiť,že
zníženie majetku žalovaného výnimočným nepriznaním náhrady trov v sume 776,86 eur, by nemohlo v
žiadnom prípade ohroziť existenciu tohto subjektu. V majetkovej sfére žalovaného nedôjde k značnému

úbytku a nepriznanie trov tejto strane v predmetnej veci bude mať zanedbateľný dopad na jeho celkovú
majetkovú situáciu. Na strane žalovaného tak neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mohla byť jeho
majetková sféra výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá.

25. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade s

poukazom na § 257 CSP nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.