Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223548
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116223548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01
Bratislava, proti žalovanej: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. G. U. XX, XXX XX C., o zaplatenie 1
070,20 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 929,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 360 € od 19.05.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 21.11.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1070,20 €
spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch ako aj úrokoch z omeškania. Žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že dňa 11.05.2014 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Obsahom úverovej zmluvy

bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5
000 €.
1.1. Podľa bodu 3.1 časti II. úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou
financovania nákupu tovaru alebo služieb alebo výberom finančných prostriedkov v hotovosti.
1.2. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné
prostriedky v celkovej výške 922,94 € tak, že sumu 900 € čerpal prevodom peňažných prostriedkov
na vlastný účet a suma 22,94 € predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s

úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny.
1.3. Žalovaný sa svoj záväzok zaviazal splácať riadne a včas formou dohodnutých pravidelných
mesačných splátok. Do dňa podania žaloby však žalovaný z dlžnej sumy nevrátil nič.
1.4. Keďže žalovaný svoj záväzok platiť splátky neplnil riadne a včas, žalobca postupom podľa bodu
4.1 časti III. úverovej zmluvy pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný má voči
žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1070,20
€ pozostávajúce z dlžnej úverovej istiny vo výške 922,94 €, dlžných úrokov z úveru vo výške 117,93

€, dlžného poistného z úveru vo výške 29,33 €. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi z
dlžnej úverovej istiny úroky vo výške 27,48 % ročne, a zároveň z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo
výške 5,05 % ročne.2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm.b) C.s.p. - Súd na prejednanie

sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd z nasledujúceho:

4.1. Dňa 11.05.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere a zároveň v časti II. aj zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty. Podľa zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere parametre poskytnutého úveru boli
nasledujúce:
- výška úverového rámca 5 000 €,
- aktuálna výška úverového rámca 600 €,

- výška mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €,
- splatnosť mesačnej splátky 10-ty deň v mesiaci,
- poplatok za správu revolvingového úveru podľa sadzobníka poplatkov,
- výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne,
- RPMN 46,36 %,

- splatnosť prvej mesačnej splátky 10-ty deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru,
- zvolený súbor poistenia - štandardný súbor poistenia,
- poplatok za poistenie 4,99 €,
- priemerná hodnota RPMN vo výške 25,37 %,

- dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN.
Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.

4.2. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 25.05.2015 (č.l. 20)
vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Ku dňu

18.05.2015 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu a tento pozostáva z úverovej istiny vo
výške 922,94 € a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 147,26 €.
4.3. Žalobca súdu ďalej predložil platobnú históriu revolvingového úveru (č. l. 18), z ktorej vyplýva, že
dlžná čiastka k 18.05.2015 predstavuje výšku 1070,20 € a je zložená z istiny vo výške 922,94 €, úrokov,
poistného a ostatných 147,26 € a nákladov 0 €. Zároveň je z tejto listiny zrejmé, že celkom uhradená

suma zo strany žalovaného predstavovala výšku 0 €.
4.4. Žalobca tiež súdu predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov (č. l. 19) v celkovej
výške 900 €.

5. Listom zo dňa 31.01.2017 (č. l. 25) vyzval súd žalobcu, aby tento

- preukázal, že pred zosplatnením úveru sa postupovalo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
teda že žalovanému bola doručená tzv. upozorňujúca výzva,
- súdu zaslal všetky doklady, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
- uviedol, na základe čoho bola žalovanému vyplatená suma 900 €, keď aktuálny úverový rámec bol
600 €.

6. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.02.2017 (č. l. 27), ktorým
však požiadavky súdu nesplnil. Žalobca opätovne uviedol, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom
ako veriteľom a dlžníkom ako žalovaným a zároveň uviedol výšku celkom dlžnej sumy a jej zložiek.
Zároveň v súvislosti s overením bonity žalovaného poukázal na to, že schopnosť klienta splácať úver

žalobca posudzuje na základe informácii o žiadateľovi a finančnej situácii uvádzaných pri žiadosti o
úver. Ohľadne ostatných úverov dlžníka sa veriteľ dotazuje do úverového registra SOLUS. Už v tejto
časti odôvodnenia súd zdôrazňuje, že žiadne doklady skúmanie bonity žalovaného preukazujúce mu ani
na základe výzvy žalobcom predložené neboli. Žalobca zároveň v prílohe predložil upozorňujúce výzvy
žalovanému, ktoré mal zasielať v súlade s § 53 ods. 9 OZ.

6.1. Súd konštatuje, že skutočne mu boli predložené zo strany žalobcu:
- výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá mala byť podaná dňa 02.01.2015,
- výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá mala byť podaná dňa 15.01.2015,
- výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru, ktorá mala byť podaná dňa 02.02.2015,- výzva pred podaním súdnej žaloby podaná dňa 13.02.2015.
Súd však zdôrazňuje, že doručenie týchto výziev podľa § 45 ods. 1 OZ súdu preukázané nebolo, teda
ich zaslanie súdu nemá právnu relevanciu, naviac ich súd považuje za nedôveryhodné, pretože všetky

majú dátum vyhotovenia 08.12.2016, pričom mali byť zasielané v roku 2015. To len dokazuje to, že
takúto výzvu nie je problémom vyrobiť aj dodatočne, a preto je potrebné trvať na preukazovaní doručenia
takýchto výziev klientom za účelom preukázania ich pravdivosti.

7. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.
Podľa § 2 ods.2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.-Veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
7.1. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo

efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda

vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne
zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
7.2. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosťalebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
7.3. Na výzvu súdu, ktorou tento požadoval zaslanie dokladov, na základe ktorých sa overovala bonita

žalovaného, žalobca nereagoval.
7.4. KS v PO vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 uviedol: „Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,
členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na

základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi
povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu
túto povinnosť zachovať.
V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy

osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého

obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v

zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto

zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)
Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže
plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, odvolací
súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu

veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a
to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovaného spotrebiteľa
splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na
prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému

zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby
a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty
základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013).
V priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len
formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom

žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom
na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý
uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri
uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou
praxouazvyklosťamipriposkytovaníúverov.Takétojehokonanieniejemožnéhodnotiťinakakokonanie

priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013).
Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.

To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené.
Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené
vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi,
ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi
vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale

o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto
agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom
musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa
z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické
až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny

spor, exekúciu, navyšovanie zadĺženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové
vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku-
prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov
personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.
OdvolacísúdnepovažovalzapotrebnépredložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruohľadommožnosti
použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava explicitne

neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom trhu.
Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len spôsob
splatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice odradiť
veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu.
7.5. Je teda zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval, preto súd dospel k záveru,

že žalovaný
- bol ďalej povinný splácať úver v splátkach,
- bol povinný vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky,
- k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo.

8. Čo sa týka priznaného plnenia, z predložených listín je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 900
€ a vrátená bola suma 0 €. Je teda zrejmé, vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru, že úver je bez
úrokov a bez poplatkov, že dlžná suma predstavuje výšku 929,33 €, pozostávajúcu z istiny vo výške 900
€ a poistného vo výške 29,33 €.
8.1. Pri určení dlžnej sumy vychádzal súd z toho, že v rámci zmluvných podmienok mali byť platené

splátky vo výške 45 € (vychádzajúc zo zmluvou dohodnutého úverového rámca 600 €) v čase od októbra
do decembra 2014 v počte 3, čo je spolu 135 €. Následne počas roka 2015 mali byť platené splátky
vo výške 45 €, čo predstavuje výšku 540 € (12 x 45 €) a následne v januári až máji 2016 splátky vo
výške 45 €, čo je spolu 225 €.
8.2. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd vychádzal z § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka

(Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.) ako aj z § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (Výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.).
8.3. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 19.05.2015, pričom v tomto čase boli dlžné splátky
10-12/2014 a 1-5/2015 spolu v sume 360€, čiže z tejto sumy boli priznané úroky z omeškania. Výška
úrokovej sadzby je 5,05 %, keďže ku dňu 19.05.2015 bola výška základnej sadzby ECB 0,05% ročne.

9. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných
k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje
ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité
pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal

uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud
dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např.
úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru
úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.
9.1. Žalobca celkom požadoval zaplatenie sumy 1070,20 € + 531,57 € (27,48 % ročne zo sumy 922,94
€ od 19.05.2015 do dňa rozhodnutia súdu 22.06.2017) + 113,27 € (úroky z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 1070,20 € od 19.05.2015 do 22.06.2017). Žalobca celkovo požadoval zaplatenie sumy
1715,04 € a priznaná mu bola suma 1027,69 (929,33 € + 98,36 € ako úroky z omeškania 5,05% ročne
z 929,33 € od 19.05.2015 do 22.06.2017).
9.2. Úspech žalobcu - 60%, úspech žalovaného - 40%, čistý úspech žalobcu a jeho nárok na náhradu
trov konania - 20%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.