Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213691
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116213691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: O.. D. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 169C/53/2016-39 zo dňa
01.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
806301814 z 22.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.10.2014
uvedená v bode 2. v znení „odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 112,- Eur
(ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 32 %, ktorá

sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie“, je neprijateľná.
III. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Svojerozhodnutieprávneodôvodnilsúdprvejinštancieust.§1ods.2,§2písm.a/ab/,§9ods.1,2,§11
ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,

ust.§ 3 ods.1, § 39, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1, 4 písm.t/, ods.5 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.3
a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Žalobkyňa nepochybne neuzatvárala úverovú zmluvu ako podnikateľka, ale ako fyzická osoba a ani
pri jej plnení nekonala v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52
ods. 4 OZ má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa. Možno tiež prijať záver, že ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť

o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.4. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

5. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

6. Súd prvej inštancie zastáva názor, že sporný poplatok - odplata nie je vylúčený zo súdnej kontroly

neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet
plnenia.Zahlavnýpredmetplneniavzmysleeurópskejjudikatúrysapovažujúpodmienky,ktoréupravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de
Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34).

7. Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy,

a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

8. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci
Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).

9. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na
skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie
podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je
dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei,

Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

10. Súd v danom prípade neskúmal spornú odplatu len z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale skúmal
jej charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z

VPPÚ pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti.
Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch
je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v
jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie

pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky
úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchnýkrajinskýsúdodmietolauzavrel,žeuvedenéčinnostivykonávabankavovlastnomekonomickom

záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva,
že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

11. Čo sa týka poplatku vo výške 112 eur je teda potrebné uviesť, že poplatok je špecifikovaný len
ako „odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov“.
Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom tento poplatok je len
skryto „maskovaný“ za ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítavanú podľa vzorca uvedeného vo

Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Poplatok je neúmerne vysoký a ako taký, je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).Takéto ustanovenie zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a naviac nevyjadruje skutočné náklady
úverovej spoločnosti s poskytnutím úveru.

12. Súd prvej inštancie v predmetnej veci konštatoval, že v konaní absentuje dôkaz, že žalobca
ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, keďže bol súčasťou spomínaných formulárových
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného. Žalovaný sa snaží „zahltiť“ spotrebiteľa
množstvom číselných údajov, pričom spotrebiteľ má len obmedzené možnosti si prepočítavať ročnúpercentuálnu mieru nákladov podľa zložitých vzorcov dodávateľa. Je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu,
ževzmluveuvedenáRPMNnemôžebyťnižšiaakoúrok,keďžetzv.RPMNjeekonomickyširšímpojmom
ako úroková sadzba a zahŕňa okrem iných nákladov aj úrokovú sadzbu.

13. Súd tiež považoval za nekalé konanie žalovaného, ktorým zmluvu o spotrebiteľskom úvere uvádza
hodnotu RPMN 32 %, za situácie keď je zmluva uzatváraná so žalobkyňou, s tým že úver, ktorý požaduje
zaplatí v splátkach, pričom v ten istý deň prakticky rovnaký čas žalovaný uzatvorí Dohodu o plnení v
splátkach,kdesavovzťahukvýškeúveruasume,ktorúmážalobkyňazaplatiťničnezmení,avšakjetam

uvedená RPMN 281,64 %. Ide o skutočnú sumu RPMN za podmienok že poskytnutý úver je zaplatený v
dvanástich splátkach. Súd mal za to, že takéto konanie žalovanej je neprípustné, smeruje k zavádzaniu
spotrebiteľa, v tom zmysle, že v samotnej zmluve je uvedená hodnota RPMN, ktorá je deväťnásobne
nižšia, pričom tak ako bolo uvedené, žalobca od začiatku mal záujem o splácaní úveru v splátkach,
žalovaný teda nemal žiadny dôvod vypočítavať RPMN z iných vstupných údajov, než sú tie uvedené v
dohode o plnení splátkach. Dôvod takéhoto konania žalovaného, je klamanie spotrebiteľa v tom zmysle,

že celkové jeho ročné náklady sú oveľa nižšie. Teda aj tu súd videl nekalosť z konania žalovaného
a vychádzal z toho, že zmluva bola uvedená nesprávna výška RPMN, čo spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého strane,

ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto
neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej
v § 365 ods.1 písm.d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku tým, že súd prvej inštancie rozsudok
nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie,
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili
dňa 22.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 806301814, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu
vo výške 350,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- Eur.
Žalobkyňa bola pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej nie však nesprávne uvedenej RPMN.
Zákon č. 129/2010 Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z
uvedených prvkov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve je uvedené,
že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 672,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 22.10.2015
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 22.10.2015. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov
a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške
672,- Eur s termínom splatnosti dňa 22.10.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť
využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 22.10.2014 s predmetnou

Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v
nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 56,- Eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.11.2014. Tvrdenia
súdu sa absolútne nezhodujú s Rozsudkom Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15, z ktorého odvolateľ
citoval článok 10 ods.1, 2 a článok 23 Smernice č. 2008/48 ES z 23.04.2008 s tým, že ako sa tieto

články majú vykladať. Právny úkon je prejav slobodnej vôle smerujúci k vzniku, zmene, zániku práv a
povinností a to na základe prejavu navonok, teda v tomto prípade podpisom zmluvy o úvere a dohody
o plnení v splátkach. V prípade porušenia Dohody o splátkach sa dlh stáva splatným v zmysle zmluvy o
úvere, z čoho nevyvrátiteľne vyplýva, že spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Rovnako je v zmluve
o úvere jasne uvedené, že dlh sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak dňa 22.10.2015. Následne

poukázal žalovaný na znenie ust.§ 53 ods.6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
s tým, že nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a na § 1a ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 s tým, že
nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov.

V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806301814 zo dňa 22.10.2014 je odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 112,- Eur čo predstavuje RPMN vo výške 32,00 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ
zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej
ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16,49 %. Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením

a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenej priemernej ročnej RPMN. Je
teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovaný má za to, že žalobca na určenie zmluvy za bezúročný a bez
poplatkov nemá naliehavý právny záujem. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem v zmysle ust.§ 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Žalovaný poukázal na to

akobolaneplatnosťzmluvyospotrebiteľskomúvereriešenánaOkresnomsúdeSpišskáNováVes, ktorý
dňa 20.08.2015 žalobu zamietol, ide o vec sp.zn. 13C/424/2014 a je zverejnená na stránke Ministerstva
spravodlivosti. Rovnako bola posudzovaná rovnaká zmluva o spotrebiteľskom úvere Okresným súdom
Bratislava vo veci 52C/135/2014 zo dňa 25.05.2016. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň si uplatnil trovy konania (v odvolaní je nesprávny uvedený žalovaný ako žalobca).

16. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobkyni dňa 25.01.2017. Vyjadrenie
zo strany žalobkyne k odvolaniu podané nebolo.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.06.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto

skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných včase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa 22.10.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný právnej predchodkyni žalobcu úver
vo výške 350,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom celkovo v sume 322,- Eur, z čoho odplata

za poskytnutie úveru predstavovala 112,- Eur, teda celkovo 672,- Eur a to jednou splátkou. Túto sumu
mala zaplatiť do 22.10.2015. Hodnota RPMN bola v tejto zmluve uvedená vo výške 32 %, úrok vo výške
60 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 210,- Eur. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalobca
uhradil doposiaľ 168,- Eur. V ten istý deň bola podpísaná Dohoda o plnení v splátkach, kde však už bolo
uvedené, že celkovú čiastku vo výške 672,- Eur je dlžník povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po

56,- Eur, pričom RPMN bola už uvedená vo výške 281,64 %.

25. Právny predchodkyňa žalobkyne - jej matka zomrela 26.02.2015, pričom podľa dedičskej dohody
v osvedčení o dedičstve sp. zn. 26D/266/2015, D not 51/2015 zo dňa 26.03.2015 nadobudla aktuálna
žalobkyňa všetky aktíva v celosti a bola zároveň vyzvaná žalovanou na úhradu dlhu po poručiteľke -

svojej matke - vo výške 504,- Eur.

26. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným dňa 22.10.2014 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože

pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a právna predchodkyňa žalobcu vystupovala ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

27. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu,
ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch
(štandardná, formulárová) treba považovať aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53

ods. 1 OZ. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu ako aj podľa ustanovení
o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

28. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Odplata za poskytnutie úveru predstavovala 112,- Eur, úrok
celkom 322,- Eur, teda úver vo výške 350,- Eur mal byť zaplatený celkovo jednou splátkou 672,- Eur.
Túto sumu mala zaplatiť právna predchodkyňa žalobkyne do 22.10.2015. Hodnota RPMN bola v tejto
zmluve uvedená vo výške 32 %, úrok vo výške 60 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 210,-

Eur. Z prehľadu splátok vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne uhradila doposiaľ 168,- Eur. V ten
istý deň bola podpísaná dohoda o plnení v splátkach, kde však bolo uvedené, že celkovú čiastku vo
výške 672,- Eur je dlžník povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur, pričom RPMN bola už
uvedená vo výške 281,64 %.29. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný

je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka. Poplatok vo výške dosahujúcej takmer polovicu sumy poskytnutého úveru
nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

30. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 22.10.2014 uvedené v bode 2 v znení

„Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 112,- Eur (ďalej len odplata“), čo
predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 32 %, ktorá sa vypočítala v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie nepochybne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa,

oprávňuje dodávateľ na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej
v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná a
neplatná, tak ako to správne zistil súd prvej inštancie. Správne je i tvrdenie súdu prvej inštancie,
že ide o vadné ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom tento poplatok
je skryto „maskovaný“ za ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú podľa vzorca uvedeného

vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Správne súd prvej inštancie konštatuje, že sporný
poplatok - odplata nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet
plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy
a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid,

EÚ:C:2010:309, bod 34). Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je
základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

32. Správny je i záver súdu prvej inštancie, že pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
súd neskúma naliehavosť právneho záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho

predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

33. Odvolací súd súhlasí i s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď považoval za nekalé konanie
žalovaného, ktorým zmluvu o spotrebiteľskom úvere uvádza hodnotu RPMN 32 % za situácie, keď
je zmluva uzatváraná so žalovanou s tým, že úver, ktorý požaduje zaplatiť v splátkach, pričom v ten

istý deň prakticky v rovnaký čas žalovaný uzatvorí dohodu o plnení v splátkach, kde sa vo vzťahu k
výške úveru a sume, ktorú má žalobkyňa zaplatiť nič nezmení, avšak je tam uvedená RPMN 281,64
%. Ide o skutočnú sumu RPMN za podmienok, že poskytnutý úver je zaplatený v 12 splátkach. Údaj o
RPMN je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy. To, že žalovaný
uviedol inú hodnotu RPMN v samotnej zmluve o úvere a inú v dohode o splátkach uzatvorenej s právnou

predchodkyne žalobkyne v ten istý deň ako v zmluve o úvere, znemožnil spotrebiteľovi získať objektívne
informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Takýto postup žalovaného pôsobí
vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco, metúco. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že
dôvod takéhoto konania žalovaného je klamanie spotrebiteľa v tom zmysle, že celkové jeho ročné
náklady sú oveľa nižšie. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má

rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §
11 ods.1 písm.b/ a d/ zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája so sankciou v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, tak ako to správne zistil súd prvej inštancie. Záver súdu o vyhodnotení úveru
ako bezúročného a bez poplatkov je teda správny.

34. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania. Rozsudok súdu prvej inštancie predstavuje
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pričom na moment nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je
viazané až rozhodnutie o konkrétnej výške trov konania v zmysle ust.§ 262 ods.2 C.s.p. Napadnutý
výrok o trovách konania tak zodpovedá danému štádiu konania.35. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust.§ 387 ods.1
C.s.p.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Trovy konania žalobkyne
znáša neúspešný žalovaný. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie podľa ust.§ 262 ods.2 C.s.p.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.