Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Pc/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216700
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616216700.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa:

T. Y., W.. XX.X.XXXX, M. F. U. XXXX/XX, U. V. proti matke: X. Y., W.. XX.X.XXXX, F. Z. W. Q. XX,
právne zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou so sídlom Zimná 58, Spišská Nová Ves a
maloletému dieťaťu: U. Y., W.. X.XX.XXXX, F. Z. W. Q. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že T. Y., W. XX.X.XXXX n i e j e biologickým otcom maloletej U. Y., W. X.XX.XXXX
z matky X. Y., C. V., W. XX.X.XXXX.

II. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania voči matke maloletej v rozsahu 50 %.

III. Štát má nárok voči matke maloletej na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.10.2016 bol na tunajšom súde podaný návrh, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že nie
je otcom maloletej U. Y.Á., W. X.XX.XXXX. V návrhu uviedol, že s matkou maloletej uzavrel manželstvo
dňa X.X.XXXX. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
14P/79/2015-27 zo dňa 19.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2015. Na čas po rozvode
bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá U. bola zverená do osobnej starostlivosti matky

a on sa zaviazal prispievať na výživu maloletej U. sumou 100,- Eur mesačne. V mesiaci august 2016
sa od svojho známeho dozvedel, že matka maloletej mala v priebehu roka 2005 intímny pomer s iným
mužom. Uvedomil si, že U. sa narodila v H. XXXX a pri pohľade na ňu, začal mať pochybnosti o tom, že je
jej biologickým otcom. Z uvedeného dôvodu požiadal neštátne zdravotnícke zariadenie GHC GENETIC
SK, s.r.o., o vykonanie testu. Na základe inštrukcii odobral U. pri osobnom stretnutí vzorku slín, ktoré
osobne zaslal uvedenému zariadeniu. Dňa 20.10.2016 mu bola doručená správa o výsledkoch testu
DNA, z ktorej je zrejmé, že jeho otcovstvo k U. je vylúčené.

2. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že s matkou maloletej nežili v spoločnej domácnosti od Silvestra
2014, kedy sa matka aj s maloletou U. odsťahovali. Následne po rozvode manželstva začal mať
pochybnosti o tom, či som otcom maloletej U.. Tieto pochybnosti začal mať z dôvodu, že U. výzorom
nemá žiadne jeho črty a okrem toho v dedine sa dopočul, že počas trvania manželstva matka dieťaťa
mala aj iného muža. Z uvedených dôvodov oslovil zdravotnícke zariadenie za účelom vykonania testov
DNA. Osobne odobral výter slín z vnútorného líca maloletej U. ako aj jeho a obe skúmavky osobne

zaniesol do zariadenia, ktoré na základe týchto vzoriek mu zaslalo posudok. V roku 2005 pred
narodením maloletej U. jeho vzťah s jej matkou bol dobrý, žili manželským životom, vrátane intímneho
života.3. Matka maloletej U. uviedla, že čo sa týka odobratia vzoriek na test, ktorý dal urobiť navrhovateľ,
navrhovateľ bol navštíviť U. a po návrate jej U. ešte za prítomnosti navrhovateľa povedala, že ten jej
chcel urobiť výter z úst. Podľa slov U. tyčinkou, ktorú jej dal navrhovateľ, si potrela vnútornú časť líca

a túto vrátila navrhovateľovi. O tom, že tento výter potreboval za účelom vykonania testov DNA sa
dozvedela až z návrhu doručeného súdom. Tvrdila, že biologickým otcom maloletej U. je navrhovateľ.
Intímny pomer v roku 2005 nemala so žiadnym iným mužom. Počas trvania manželstva navrhovateľ
nikdy nevyslovil žiadne pochybnosti o tom, aby nebol otcom maloletej U..

4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to
rozsudkom, sobášnym listom, rodným listom, posudkom, znaleckým posudkom a zistil tento skutkový
stav:

5. Manželstvo navrhovateľa a matky maloletej, ktoré bolo uzavreté dňa X.X.XXXX, bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14P/79/2015-27 zo dňa 19.11.2015, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.11.2015. Zároveň súd upravil rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode
k maloletej U., narodenej X.XX.XXXX tak, že schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletá bola
zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur
mesačne. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že návrh na rozvod manželstva podal navrhovateľ,
ktorý žiadal maloletú U. zveriť na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti.

6. Navrhovateľ predložil súdu posudok neštátneho zdravotníckeho zariadenia GHC GENETIC SK,
Bratislava zo dňa 19.10.2016, ktorý bol vyhotovený na základe jeho objednávky. Posudkom na základe
testovaných vzoriek navrhovateľa a maloletej U. bolo vylúčené otcovstvo navrhovateľa k maloletej U..
Matka maloletej sa testu nezúčastnila.

7. V konaní bol znalkyňou, ustanovenou súdom, vyhotovený znalecký posudok z odboru genetika,
odvetvie DNA analýza č. 9/2017. Podľa záveru posudku otcovstvo navrhovateľa k maloletej U. je
vylúčené, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 00,00 %.

8. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

9. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o

skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

10. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak
sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo

manžel nemá.

11. Dokazovaním mal súd preukázanie, že maloletá U. sa narodila počas trvania manželstva
navrhovateľa a jej matky. Preto zákonná domnienka otcovstva v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona
o rodine svedčí o tom, že za otca maloletej sa považuje navrhovateľ ako manžel matky. Navrhovateľ

podal návrh na zapretie otcovstva k maloletej na tunajšom súde dňa 28.10.2016. Súd sa v prvom
rade zaoberal tým, či návrh bol uplatnený včas v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine t.j. v lehote
do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom
dieťaťa. Z dokazovania je zrejmé, že manželstvo navrhovateľa a matky bolo rozvedené rozsudkom zo
dňa 19.11.2015. Ešte v priebehu rozvodového konania navrhovateľ nemal pochybnosti o jeho otcovstve

k maloletej, čo je zrejmé aj z jeho návrhu, ktorým žiadal zveriť maloletú U. do jeho osobnej starostlivosti.
Taktiež podľa vyjadrenia matky maloletej, navrhovateľ počas trvania ich manželstva nikdy nespochybnil
jeho otcovstvo k jej dcére U.. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ sa skutočnosti spochybňujúce jeho
otcovstvo k maloletej dozvedel najskôr po rozvode manželstva s matkou maloletej. Uvedené je zrejmé
aj z toho, že až takmer rok po rozvode jeho manželstva s matkou maloletej si dal vyhotoviť súkromný

posudok, ktorým bolo jeho otcovstvo vylúčené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že
návrh bol zo strany navrhovateľa podaný včas.12. Matka maloletej spochybnila posudok predložený navrhovateľom. Keďže tento posudok bol
vyhotovený len na základe vzoriek navrhovateľa a maloletej, bol súdom v konaní ustanovený znalec
z odboru genetiky, odvetvie analýzy DNA. Súdom ustanovený znalec vyhotovil znalecký posudok na

základe vzoriek DNA navrhovateľa, matky aj maloletej U.. Znaleckým dokazovaním bolo otcovstvo
navrhovateľa k maloletej jednoznačne vylúčené. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

14. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

15. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. V konaní mal navrhovateľ úspech a
súd má za to, že v danej veci je spravodlivé požadovať od matky náhradu trov konania a to vzhľadom na

predmet konania. Matku súd zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 50 % poukazujúc
na to, že návrh smeroval aj proti maloletému dieťaťu, od ktorého nie je spravodlivé náhradu trov konania
požadovať. Zároveň bola matka zaviazaná k náhrade trov štátu t.j. znalečného, ktoré bolo hradené zo
štátnychprostriedkov.Ovýšketrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmrozhodnutímponadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového

poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.