Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216217656
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216217656.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom

Q.. M. X, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Rastislavom Posluchom so sídlom Jakubovo námestie
1, Bratislava proti odporkyni: N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.Á. XX, Bratislava, zastúpená advokátkou
JUDr. Anettou Klestincovou, so sídlom Mesačná 5, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania M. C., nar. X.X.XXXX a N. A., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - A. M., vo zväzku XX, ročník XXXX,

na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Maloletý Q. C., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
matke.

Otec je povinný platiť na výživu maloletého Q. výživné vo výške 500 Euro mesačne vždy k 15. dňu v
mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku.

Obaja rodičia budú maloletého Q. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Styk otca s maloletým Q. sa neupravuje.

Návrh na nariadenie výchovného opatrenia súd zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.11.2016 domáhal rozvodu manželstva
s odporkyňou z dôvodu, že manželstvo si minimálne od roku 2013, kedy sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval, neplní svoje funkcie, navrhovateľ stratil k manželke citový vzťah, manželstvo považuje za
vážne, trvalo a hlboko rozvrátené. Na čas po rozvode navrhoval maloleté dieťa narodené z manželstva
zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať starostlivosť
o syna vždy od pondelka párneho týždňa od 16.00 hod do pondelka nepárneho týždňa do 16:00 hod
a matka bude zabezpečovať starostlivosť o syna vždy od pondelka nepárneho týždňa od 16:00 hod

do pondelka párneho týždňa do 16:00 hod. Otec bude na maloletého Q. platiť výživné vo výške 500 €
mesačne, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.2/ Odporkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.03.2017 vyjadrila nesúhlas s rozvodom
manželstva, potvrdila, že manžel sa po hádke zo spoločnej domácnosti odsťahoval, nebolo to však v
roku 2013 ako vo svojom návrhu tvrdí ale až v roku 2015. I keď je odsťahovaný stále trávia spoločne

všetky dôležité udalosti života, oslavujú spoločné výročia, narodeniny a úspechy syna, spoločne chodia
na návštevy ku kamarátom, strávili spolu Silvestra 2015 a spolu boli aj na Vianoce. Síce s manželom
spolu intímne nežijú od roku 2013, avšak odporkyňa pracuje na sebe, snaží sa pochopiť manželove
potreby, robí všetko pre to aby znovu spolu žili ako rodina. Je presvedčená, že manželstvo má
nádej na záchranu a je ochotná urobiť všetko , čo je v jej silách. Poprela, že by rozvod manželstva

bol v záujme maloletého Q., ktorý odchod otca zo spoločnej domácnosti vníma veľmi negatívne. Otec
nevie komunikovať o citových a vývinových potrebách Q., o jeho výchove a tom, čo ho trápi, a to
nielen s matkou dieťaťa ale ani so synom. Týmto správaním otec dieťa zneisťuje a zbytočne trápi a
dieťaťu z tohto dôvodu hrozí ujma, spočívajúca v existencii nebezpečenstva negatívneho dopadu na
jeho psychiku, zdravie, emocionálny, psychosociálny vývin a všestranný rozvoj. V tejto oblasti by otec
potreboval psychologické poradenstvo, aby sa naučil vhodne správať k dieťaťu a aj k jeho matke, a

aby sa naučil rozpoznávať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Matka z uvedeného dôvodu navrhovala,
aby súd nariadil účastníkom konania ako aj maloletému Q. výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní 60 hodín v Centre poradensko- psychologických
služieb s cieľom:
- naučiť sa rozoznávať najlepší záujem dieťaťa

- naučiť sa rešpektovať práva dieťaťa
- naučiť sa oddeliť svoje záujmy a záujmy svojej rodiny od záujmov dieťaťa
- pochopiť negatívny vplyv svojho správania pre dieťa
- naučiť sa potláčať vonkajšie prejavy vlastných negatívnych emócií v prítomnosti dieťaťa
- osvojiť si a naučiť sa rešpektovaniu úlohy druhého rodiča pri výchove dieťaťa

- osvojiť si schopnosť vzájomne komunikovať v záujme spoločného dieťaťa.

Matka navrhovala syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou platiť na syna
výživné vo výške 1 000 € mesačne, styk otca s mal. Q. sa neurčí, obaja rodičia ho budú zastupovať a
spravovať jeho majetok.

3/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
3
27P/199/2016

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom zotrval na návrhu na rozvod manželstva. Tvrdil, že
manželstvo si prestalo plniť svoje funkcie v roku 2013, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval do
prenajatého bytu. Už od roku 2010 dochádzalo medzi manželmi k nezhodám z dôvodu nevery zo strany
oboch manželov. V marci 2013 prišla za ním manželka, že sa chce rozviesť, súhlasil s tým, začali riešiť
záležitosti ohľadne vyporiadania majetku. Následne manželka ukončila svoj mimomanželský vzťah,

čo manželovi oznámila s tým, že by chcela manželské spolužitie obnoviť. S jej návrhom však už v
tomto čase nesúhlasil pretože jeho city k nej ochladli, následne sa v júni 2013 zo spoločnej domácnosti
odsťahoval, prenajal si byt, o čom manželka vedela. V období, keď mala manželka priateľa, s ktorým
trávila väčšinu času, prenajal si navrhovateľ byt. Q. trávil s matkou a jej priateľom aj 2-3 dni v týždni,
zvyšok času bola odporkyňa so svojim pisateľom a navrhovateľ zabezpečoval starostlivosť o Q. na E..

Od roku 2013 nežili už spolu intímne. Starostlivosť o syna zabezpečoval tak, že ho vyzdvihol v škôlke,
išiel s ním do miesta bydliska matky, kde sa mu venoval, niekedy tam aj prespal, inokedy sa vrátil do
svojho bytu. Od roku 2015 chodil syn už k nemu do domácnosti, od leta 2016 do marca 2017 bol v
striedavej starostlivosti oboch rodičov. Následne mu syn povedal, že mu to tak nevyhovuje, že by bol rád
keby mohol chodiť k otcovi tak, ako sa mu bude chcieť. V súčasnosti sa teda rodičia riadia Q. želaním,

niekedy je u otca nepretržite celý týždeň, inokedy iba kratší čas. Navrhovateľ nadviazal vo februári 2017
vzťah s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Q. ju pozná, majú spolu dobrý vzťah.

4/ Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, za
nepravdivé označila tvrdenie manžela, že sa v júni 2013 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Tvrdila,

že v jednej domácnosti žili spoločne až do leta 2015, vtedy mu začala vyčítať, že s ňou nekomunikuje,
položila mu otázku na čo s ňou ešte je. On to pochopil tak, že má odísť, zobral si nejaké veci a z bytu
odišiel. Potvrdila, že počas manželstva došlo k neverám z oboch strán. Odporkyňa nadviazala vzťah
s iným mužom už v roku 2013 pretože chcela manžela zaujať, chcela tým dosiahnuť, aby sa jej viacvenoval, už v tom čase s ňou veľmi málo komunikoval, preto mu povedala, že sa chce s ním rozviesť,
nemyslela to však vážne. Teraz si uvedomila, že to bola chyba, ktorú urobila z nerozvážnosti. Viackrát
navrhovala manželovi, aby išli spolu do poradne, on to však odmietal. Intímne spolu žili do roku 2013, od

leta 2015 už na žiadne spoločné dovolenky nechodili a manžel sa do spoločnej domácnosti viac nevrátil.

5/ Rodičia súhlasne navrhli, aby maloletý Q. bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej
starostlivosti matke, styk otca so synom upravený nebude, obaja rodičia budú Q. zastupovať a spravovať
jeho majetok. Otec navrhoval platiť na Q. výživné vo výške 500 € mesačne, matka navrhovala sumu

1 000 € mesačne.

6/ Z obsahu potvrdenia o príjme súd zistil, že otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Q. Y. Q..A..,
so sídlom I. G. X, K. jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 3 491,59 €, iný zdroj príjmu
nemá, nepodniká, okrem Q. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7/ Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, s prevádzkovou činnosťou reklamnej agentúry, za
zdaňovacie obdobie roku 2016 vykazovala z podnikateľskej činnosti príjmy vo výške 6 537 € a výdavky
vo výške 3 969 €. Zisk predstavoval 2 567,22 €, od decembra 2016 do mája 2017 bola práceneschopná,
mala problémy s chrbtom, hospitalizovaná nebola. V tomto období žila z nemocenských dávok a z
finančnej podpory manžela vo výške 950 €,

4

27P/199/2016

následne od apríla 2017 zo sumy 716 €. Manžel platí všetky poplatky spojené s užívaním bytu,

ona spláca spotrebiteľský úver v mesačnej splátke po 160 €, na kreditnej karte má dlh 1 100 €,
na kontokorentnom úvere má dlh 3 000 €. Q. je tretiak na Základnej škole U., kde matka platí
základné poplatky spojené s návštevou školy, obedy. Syn má oslabenú imunitu, je v dispenzárnej
starostlivosti ortopéda, pretože má problém s palcom na pravej ruke, ktorý nevie vystrieť ani zohnúť.
Okrem maloletého Q. iné vyživovacie povinnosti nemá.

8/ Kolízny opatrovník vykonal dňa 12.06.2017 sociálne šetrenie v domácnosti matky, v domácnosti otca
a vykonal aj pohovor s maloletým Q. v domácom prostredí. Q. uviedol, že s rozvodom rodičov je
uzrozumený. Otec má priateľku, je to už viac ako priateľka, pozná ju a má k nej dôveru. V minulosti
sa striedal u rodičov, takýto model mu však nevyhovoval, musel si prenášať veci a nevyhovoval mu ani

fixne stanovený čas zmeny domácnosti, nevyhovovalo mu ani to, že nemal jedno zázemie a nechcel
vystupovať ako vec, ktorá sa stále presúva. Jeho predstava je taká, že by bol zverený do starostlivosti
matke s tým, že by sa rozhodol sám, kedy a ako dlho by bol u otca. Domácnosti oboch rodičov sú
vhodné pre výchovu maloletého Q..

9/ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť

svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
vždy na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

10/ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že
manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, neposkytujú si pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom
by vychovávali svoje maloleté dieťa. Napriek tomu, že odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasilabola to práve ona, ktorá sa pričinila k rozpadu manželstva, keď ešte v roku 2013 nadviazala vzťah s iným
mužom. Jej postoj k manželstvu bol ľahkovážny a tento nemôže v súčasnosti ospravedlňovať tým, že
vzťahsinýmmužomnadviazalapreto,abyvzbudilamanželovupozornosť.Odporkyňa ježenouvzrelom

veku preto si musela byť vedomá následkov, ktoré jej nevera môže spôsobiť, osobitne, ak manželovi
oznámila, že sa s ním chce rozviesť. Ak teraz po 4 rokoch navrhuje nariadiť výchovné opatrenie vo forme
psychologickej intervencie, súd je toho názoru, že ak sa po tak dlhom období od jej mimomanželskej
známosti vzťahy medzi manželmi nevyvinuli k lepšiemu, ale práve naopak, keď v roku 2015 navrhovateľ
definitívne opustil spoločnú

5
27P/199/2016
domácnosť a následne vo februári 2017 nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou už žije v
spoločnej domácnosti, súd považuje ich vzťah za hlboko a trvalo rozvrátený. Návrh na nariadenie
výchovného opatrenia preto súd zamietol. Snaha o urovnanie manželských nezhôd musí byť na
oboch partneroch a ak navrhovateľ odmieta spolužitie s odporkyňou, musí súd konštatovať, že ani

psychologickou intervenciou nebude možné citové ochladenie, nedôveru a sklamanie, ktorú spôsobila
práve navrhovateľa, urovnať. To, že v konečnom dôsledku nadviazal i navrhovateľ známosť s inou
ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti nasvedčuje len tomu , že situáciu v manželstve nebude
už možné zvrátiť. Okrem toho je aj syn účastníkov so situáciou v rodine uzrozumený, pozná priateľku
svojho otca, s ktorou dobre vychádza, u otca prespáva aj dlhšie obdobie a neprekáža mu otcova

priateľka.
11/ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmäurčí,komu maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak

budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča,súdneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Akjemaloleté

dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd
6

27P/199/2016

dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávnehoosobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

12/ Otázka zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nebola v tomto prípade
sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje

množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o
maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať
psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov,
rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita

prostredia. Súd konštatuje, že maloletý Adam býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá
zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. K osobnej starostlivosti matky neboli žiadne výhrady. Otca
navštevuje podľa vlastného rozhodnutia, pričom u otca zotrvá aj viac dní. Sám sa vyjadril tak, že mu
nevyhovuje model striedavej osobnej starostlivosti za fixného stanovenia času, ktorý musí stráviť s tým-
ktorým rodičom. Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na skutočnosť, že so zverením Q. do osobnej

starostlivosti matky súhlasil aj otec, pričom matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie
zdravého fyzického a psychického vývinu syna, súd rozhodol, tak, že zveril maloletého Adama do
osobnej starostlivosti matke.
13/ O zastupovaní a správe majetku dieťaťa súd rozhodol tak, že zastupovať a spravovať majetok
Adama budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi

účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže
rozhodovaťkaždýrodičsamostatne,vinýchpodstatnýchveciachsúrodičiapovinnísadohodnúť.Správa
majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a
toto právo patrí obom rodičom.

14/ Pri stanovení výšky výživného otcovi súd vychádzal z možnosti, schopnosti a majetkových
pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletého a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Je nepochybné, že Q. vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie,
nákup hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu vznikajú
aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Súd pri

určení výšky výživného prihliadal na aktuálnu situáciu otca, ohľadom ktorej mal preukázané, že jeho
príjem predstavuje 3491 €, na vek dieťaťa ako aj na zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Uvedený princíp však neznamená, že výživné na dieťa nemôže slúžiť súčasne na
kompenzáciu prípadnej rozdielnej životnej úrovne rodičov. Q. je zatiaľ žiakom prvého stupňa základnej
školy, kde sa platia bežné sumy na školskú družinu, obedy, školské potreby, výlety. Z mimoškolských

aktivít navštevuje tanečný krúžok (25 € mesačne), výtvarný krúžok (16 € mesačne) hru na akordeón
(15,33 € mesačne), okrem ďalších bežných
7
27P/199/2016
výdajov na stravu, ošatenie, hygienické potreby, lieky, iné mimoriadne výdaje so starostlivosťou o Q.

rodičia nevynakladajú. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odôvodnených potrieb dieťaťa
ako i dĺžky pobytu syna v domácnosti otca, kedy tento finančne zabezpečuje základné potreby svojho
syna, súd dospel súd k záveru, že výživné vo výške 500 € mesačne je primerané a postačujúce. Súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej

domácnosti,pretoženeprestávaanijedenzrodičovajnaďalejniesťosobnúzodpovednosťzavšestranný
vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané
na svojich rodičov, z čoho teda vyplýva, že aj samotná matka je povinná sa finančne podieľať na
starostlivosti o svojho syna. Vo zvyšnej časti súd návrh matky v časti o určenie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
8
27P/199/2016

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods. 1 CMP).