Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201549
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816201549.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/
X, A. C. D., proti žalovaným 1/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, A., 2/ X. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/X, A., o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/48/2016 - 24 zo dňa 28.09.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou ( ďalej aj len „súd prvej inštancie“ ) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok voči
žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovaným,

povinným spoločne a nerozdielne, zaplatiť mu sumu 331,91 eura s 10 % úrokom z omeškania ročne od
23.01.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že 22.12.2008 požičal žalovaným 10 000 Sk, t.j.
331,94 eura a žalovaní mu požičané peniaze nevrátili. Dňa 04.11.2010 pritom spoločne a nerozdielne
dlh vo výške 331,94 eura uznali a zaviazali sa ho zaplatiť do 04.11.2012, splnenie tejto povinnosti má
im uložiť súd.
Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili, zhodne uviedli, že peniaze neobdržali, dostali

televízor a anglické zlato a vežu.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaní mali 22.12.2008 uzavrieť
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy žalovaným
požičiava sumu 10 000 Sk, t.j. 331,94 eura na dobu od 22.12.2008 do 22.01.2009. Žalovaný v 1/ rade
pred súdom uviedol, že podpis na dohode o uznaní je jeho, peniaze nedostali, dostali len tie veci, ktoré
uviedol vo vyjadrení k žalobe, t.j. televízor, zlato a vežu. Zlato a televízor vrátili, uviedol že nevedel že

podpísaním uznania uznáva nejakú finančnú sumu, nevedel aké právne následky na uznanie dlhu, o
predĺžení premlčacej lehoty poučený nebol. Uviedol taktiež, že so žalobcom sa dohodli na splátkach, že
mu bude dávať každý mesiac 20 eur. Zhodne vypovedala žalovaná v 2/ rade.
Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobcu v žalobe,
žalobca žalovaným namiesto peňazí odovzdal iné hnuteľné veci, údajne v hodnote 10 000 Sk, reálne
peniaze v zmysle zmluvy o pôžičke odovzdané neboli. Zmluva o pôžičke bola podľa súdu absolútne

neplatná, nie je možné aby sa žalobca na základe neplatného právneho úkonu domáhal vrátenia peňazí,
ktoré žalovaným vôbec neboli odovzdané. Medzi stranami sporu bola uzatvorená iná zmluva, no nebola
to zmluva o pôžičke. Keďže absolútne neplatná bola zmluva o pôžičke, nemôže byť ani platná následne
uzatvorená dohoda o uznaní dlhu, ktorý ani nevznikol. Konanie žalobcu bolo podľa súdu v rozpore s
dobrými mravmi, žalobca uzavrel so žalovanými zmluvy v snahe obísť zákon, uviesť ich do omylu a tak
sa na ich úkor obohatiť, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 36,
§ 39, § 657, § 658 ods. 1 a 2.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
( ďalej len „CSP“ ).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil len
výpovede žalovaných, jeho na pojednávaní nevypočul. Je pravdou, že žalovaní obdržali hnuteľné veci
na základe kúpnej zmluvy z toho istého dňa, ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke, žalovaní prišli za nim
že majú záujem odkúpiť od neho nejaké veci, keďže nemali peniaze v hotovosti a na splátky nepristúpil,

dohodli sa na uzavretí zmluvy o pôžičke s tým, že peniaze použijú hneď na vyplatenie vecí. K odvolaniu
priložil kúpnu zmluvu, na ktorú poukázal v odvolaní, ako aj mimosúdnu dohodu, ktorú s ním žalovaní vo
veci, ktorá bola predmetom konania uzavreli dňa 27.05.2016.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSPpreskúmalnapadnutérozhodnutie,skonanímktorémupredchádzalovzmyslezásadvyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel
k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a
právanaspravodlivýprocesje,abysúdvovecinaskutkovýstavaplikovalplatnýaúčinnýprávnypredpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov
v zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu
ochranu ( sp. zn. II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04 ), pričom rozhodnutie

všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých jej žalované a vysporiadať sa s
tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné ( III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03 ).

6. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na konštatovaní toho, že žalobca žalovaným
nepožičal sumu, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke, t.j. predmet zmluvy žalovaným odovzdaný nebol.

Ako uviedol, k tomuto záveru dospel z výsledkov vykonaného dokazovania. Z dôkazných prostriedkov,
ktoré vykonal vyplýva, že k tomuto svojmu záveru dospel z výsluchov žalovaných. Zmluvu o pôžičke
mal tak za absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho za neplatný právny úkon mal aj následne
uzatvorenú dohodu o uznaní dlhu.
Je možné súhlasiť s názorom žalobcu o absencii dôkazných prostriedkov k záveru, ku ktorému súd prvej

inštancie dospel, osobitne za situácie, keď žalobca k tvrdeniam žalovaných vypočutý ako strana sporu
nebol. Žalovaní zmluvu o pôžičke podpísali, ich podpisy sú overené a podpis zmluvy o pôžičke, z obsahu
ktorej vyplýva že žalovanú sumu prevzali, nespochybnili. Žalovaní taktiež nespochybnili svoje podpisy
na dohode o uznaní dlhu. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím
inštitútom, ktorý má tak následok hmotnoprávny, ako aj procesnoprávny. Podľa hmotného práva je

následkom predovšetkým prerušenie plynúcej premlčacej doby, vznik novej. V oblasti procesného práva
sa uznaním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu v čase jeho uznania. Uznaním
dlhu sa dôkazné bremeno prenáša na dlžníka, čo znamená, že veriteľ nie je povinný dokazovať
pred súdom svoje tvrdenia o existencii dlhu v okamihu jeho uznania, je to dlžník, na ktorom je
dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh v čase, keď k uznaniu došlo, neexistoval, pričom toto svoje tvrdenie

musí preukázať. Z rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa procesným dôsledkom uznania dlhu
žalovaných nezaoberal, resp. za relevantné mal len tvrdenia žalovaných bez akýchkoľvek dôkazných
prostriedkov. Je tak zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na hypotetických skutočnostiach, čím je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľným. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa stranám sporu bráni v
možnosti uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. V sporovom konaní musí však súd poskytovať

materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho
procesu ( čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky ), súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre
ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

7. V priebehu ďalšieho konania sa súd prvej inštancie vysporiada so všetkými odvolacím súdom
uvedenými výhradami, dôkazy ktoré boli alebo budú mu stranami sporu predložené alebo označené na
preukázanie svojich tvrdení opätovne vyhodnotí a vo veci rozhodne.8. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku
na náhradu trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP ).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.