Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010882
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4316010882.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti odsúdenému N. G., pre zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného N. G. proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 10.02.2017, sp. zn. 4Nt/77/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
15.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného N. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 411 odsek 1 Trestného poriadku, § 9 odsek 3 zákona
číslo 475 /2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody preradil odsúdeného N. G. (ďalej len „odsúdený“)
na ďalší výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Komárno z 28.02.2013, sp. zn. 2T/46/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17.07.2013,

sp. zn. 1To/60/2013 z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z návrhu a hodnotenia riaditeľa ústavu bolo
preukázané, že odsúdený bol dňa 22.01.2012 dodaný do výkonu väzby príslušníkmi Policajného zboru
a to do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, kde dňa 17.07.2013

nastúpil aj výkon trestu odňatia slobody. Jeho správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej
úrovni, opakovane bolo zaznamenané nadväzovanie nedovolených kontaktov a nezachovávanie zásad
slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku. Pracovne nebol
zaradený. Disciplinárne odmenený nebol. Disciplinárne potrestaný bol sedem krát dňa 25.07.2012
pokarhaním za nezachovávanie zásad slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými
prichádza do kontaktu, dňa 17.10.2012 umiestnením do samoväzby na dobu 5 dní a 3 dní za

porušenie zákazu nadväzovať nedovolené kontakty s inými osobami, dňa 30.10.2012 umiestnením do
samoväzby na dobu 3 dní za porušenie zákazu nadväzovať nedovolené kontakty s inými osobami, dňa
10.04.2013 pokarhaním za porušenie zákazu nadväzovať nedovolené kontakty s inými osobami, dňa
29.4.2013 zákazom dvoch nákupov potravín, vecí osobnej povahy a iných vecí okrem základných a
ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu za nezachovávanie zásad
slušného správania a dňa 01.07.2013 umiestnením do samoväzby na dobu 3 dní za porušenie zákazu

nadväzovať nedovolené kontakty s inými osobami. Dňa 6.8.2013 bol za účelom výkonu trestu v ústave
so stredným stupňom stráženia premiestnený do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, kde bol umiestnený do
diferenciačnejskupiny„C“.Jehosprávanieavystupovanienebolovždynapožadovanejúrovni.Vjednom
prípade bol zaznamenaný nedostatok v dodržiavaní časového harmonogramu dňa, za to však nebol
potrestaný. Pracovne bol zaradený na pracovisku obuvníckeho charakteru. Nezapájal sa do činností pre
všeobecnýrozvojosobnostiodsúdeného.Disciplinárneodmenenýanipotrestanýnebol.Dňa15.10.2013

bol na základe vlastnej žiadosti premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS
Želiezovce a bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Stanovené ciele programu zaobchádzaniasa plnia čiastočne v oblastiach vzťahov s vonkajším prostredím a zaraďovania do práce, v ostatných
oblastiach sa neplnia, aktivita odsúdeného pri ich plnení nie je na požadovanej úrovni. V oblasti
edukácie je program zaobchádzania zameraný na dodržiavanie ústavného poriadku, plnenie povinností

a zapájanie do aktivít pedagogického pôsobenia zameraných na formovanie hodnotovej orientácie
formou individuálnych pohovorov, prednáškovej činnosti a besied s právnou tematikou. Odsúdený o
uvedené aktivity neprejavuje záujem. Je systematicky motivovaný k zvyšovaniu zodpovednosti za svoje
konanie a k zmene doterajšieho spôsobu života. V individuálnej práci sa s ním nepodarilo dosiahnuť
pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii, postoj k spáchanej trestnej činnosti nie je kritický. Správanie

a vystupovanie odsúdeného nie je na požadovanej úrovni. Hrubým spôsobom porušil zásady slušného
správania voči príslušníkom zboru, kedy sa na adresu príslušníka zboru vyjadroval vulgárne. Ústavný
poriadok porušil aj tým, že stratil preukaz odsúdeného, bol účastníkom fyzických konfliktov medzi
odsúdenými,porušilčasovýharmonogramdňa.Vočivýkonutrestujenegativistickynaladený,jehopostoj
k vlastnému reedukačnému procesu je apatický, orientuje sa len na uspokojovanie vlastných potrieb.
Voľný čas trávi pasívnym odpočinkom, sledovaním televíznych programov a hraním spoločenských

hier. Pracovne je zaradený na pracovisku obuvníckeho charakteru, kde má pracovnú morálku na
požadovanej úrovni. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním
čistoty ubytovacích priestorov sa spočiatku zapájal a bol aj dvakrát disciplinárne odmenený, postupne
jeho aktivita poklesla. Disciplinárne odmenený bol v dvoch prípadoch dňa 21.10.2014 a dňa 8.4.2014
pochvalami za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty

ubytovacích priestorov. Disciplinárne potrestaný bol v štyroch prípadoch a to dňa 26.3.2014 a dňa
25.01.2016 umiestnením do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 10 dní za fyzický
konflikt so spoluobvineným, resp. na 7 dní za nerešpektovanie časového harmonogramu dňa, dňa
19.5.2016 zákazom jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných
potrieb na korešpondenciu za porušenie povinnosti nosiť preukaz odsúdeného a jeho stratu ihneď

hlásiť príslušníkovi zboru a dňa 18.7.2016 celodenným umiestnením do uzavretého oddielu na dobu 14
dní za drzé správanie voči príslušníkom zboru. Od spísania hodnotenia sa odsúdený dopustil ďalších
previnení a bol disciplinárne potrestaný dňa 18.9.2016 umiestnením do uzavretého oddielu na dobu 7
dní za porušenie zákazu nechať sa tetovať, dňa 16.12.2016 umiestnením do uzavretého oddielu na
dobu 5 dní za nesplnenie pokynu príslušníka a dňa 04.01.2017 umiestnením do uzavretého oddielu

na dobu 7 dní za nesplnenie pokynu príslušníka zboru. Aj napriek početným intervenciám zo strany
väzenského personálu ústavu nedošlo u odsúdeného k pozitívnej zmene správania. Jeho postoj k
vlastnej resocializácii je ľahostajný, voči zaobchádzaniu je rezistentný. Výkon trestu v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia u menovaného neplní svoj účel. Napriek tomu, že v niektorých
oblastiach sa odsúdený snaží plniť si riadne svoje povinnosti spolupracuje len v tých oblastiach, ktoré

uzná za vhodné. K ostatným požiadavkám zo strany väzenského personálu sa stavia odmietavo, pričom
sa neustále dopúšťa rôznych porušení ústavného poriadku. Program zaobchádzania sa u odsúdeného
neplní. V minulosti sa opakovane dopúšťal páchania trestnej činnosti, čo poukazuje na nekritický postoj
k jej páchaniu. Riziko sociálneho zlyhania je vysoké a resocializačná prognóza je nepriaznivá. Na
základe týchto skutočností riaditeľ odporučil, aby bol preradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia. Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že mu boli uložené tresty za to, že
kričal pri okne, asi dvakrát za bitku, ale odsúdený si to vymyslel, že chcel niekoho znásilniť, čo nebola
pravda a tiež dal inému odsúdenému facku za to, že na neho klamal. Vychovávateľovi povedal, že s
trestami nesúhlasí, povedal aké ťahy sa robia, ale vychovávateľ s tým nič neurobil. Písomnú sťažnosť
nepodal, pretože nevedel, ako to má urobiť. Proti rozhodnutiu o uložení trestu sa nedovolal, lebo by

dostal viac. S návrhom na preradenie do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia
nesúhlasí, navrhol vypočuť svedkov - vychovávateľov, ktorí odsúdenému uložili disciplinárne tresty.
Svedok S. O. na verejnom zasadnutí uviedol, pracuje ako pedagóg ústavu a posudzuje správanie
odsúdeného podľa požiadaviek, ktoré sú na odsúdeného kladené, či odsúdený plní povinnosti, ktoré
sú mu uložené, dodržiava ústavný poriadok, zákazy, pokyny. Odsúdený bol niekoľkokrát potrestaný za

porušenie uložených povinností, ústavného poriadku a bolo vyhodnotené, že program zaobchádzania
neplní svoj účel, neplnia sa jeho ciele a preto bol spracovaný návrh na preradenie odsúdeného do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. On odsúdenému ukladal tresty za porušenie
časového harmonogramu, keď odsúdený po vyhlásení budíčku a nástupu na odchod na stravu spal
v posteli. Odsúdený sa k previneniu priznal, bolo to s ním prerokované a proti trestu sa nedovolal.

Z odpisu registra súd I. stupňa zistil, že odsúdený bol sedemkrát súdne trestaný a najmä za násilnú
trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 31.10.2013
sp.zn. 2T 1/2013 pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155
ods. 1 Trestného zákona a iné a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenierozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To 60/2013 zo dňa 17.7.2013. Z rozsudku Okresného súdu
Komárno sp.zn. 2T/46/2012 zo dňa 28.2.2013 bolo zistené, že bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona k § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné a podľa § 155

odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol
zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp.zn. 1T/43/2010 zo dňa 9.11.2010
a podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený samostatný trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Krajského

súduvNitresp.zn.1To/60/2013zodňa17.7.2013bolzrušenýrozsudokOkresnéhosúduKomárnosp.zn.
2T/46/2012 zo dňa 28.2.2013 vo výroku o treste týkajúcom sa odsúdeného a bol mu za trestné činy
v bode 1 podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov
a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 odsek 2 Tr.
zákona bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/43/2010 zo dňa
9.11.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. Za trestný čin v bode 2 mu bol podľa § 188 odsek
1 Trestného zákona uložený samostatný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a pre výkon trestu bol
zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí
súd zistil, že odsúdený opakovane porušuje ústavný poriadok, neplní príkazy príslušníkov, vyvoláva
konflikty s odsúdenými, porušuje časový harmonogram dňa, za čo bol celkom 14-krát disciplinárne

potrestaný. Disciplinárne odmenený bol dvakrát. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa neplnia,
resocializačná prognóza je nepriaznivá a všetky dostupné výchovné metódy sú neúčinné. Odsúdený
v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1 Trestného zákona vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia rozsudkom Okresného súdu Komárno pod sp.zn. 2T 46/2012 zo dňa 28.2.2013, ktorý

začal vykonávať dňa 20.8.2015 po vykonaní predchádzajúceho trestu a predpokladaný koniec trestu je
20.8.2021. U odsúdeného aj napriek intervenciám zo strany personálu tunajšieho ústavu na výkon trestu
nedošlo k pozitívnej zmene v jeho správaní a jeho postoj k vlastnej resocializácii je ľahostajný. Odsúdený
si je vedomý svojich previnení proti ústavnému poriadku, avšak tieto sa snaží bagatelizovať, alebo
prenášať zodpovednosť na iných. Tresty, ktoré mu boli uložené s ním boli prerokované, pričom odvolania

proti rozhodnutiam o ich uložení nepodal. Odsúdený je voči zaobchádzaniu rezistentný a výkon trestu v
ústave so stredným stupňom stráženia u neho neplní svoj účel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd
dospelkzáveru,ženávrhriaditeľaústavunazmenuspôsobuvýkonutrestuodňatiaslobodyodsúdeného
preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia bol podaný dôvodne a odsúdeného na ďalší výkon
trestu odňatia slobody preradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej lehote, podal sťažnosť odsúdený, ktorú neodôvodnil.

Krajský súd, ktorému bola predložená sťažnosť odsúdeného dňa 06.06.2017, ako súd nadriadený, na
základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal podľa § 192 odsek písmeno a/,

b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať
sťažnosť, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej krajskému súdu z citovaného ustanovenia, preskúmal
postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti riaditeľa ústavu o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia

slobodyanezistilvkonanípredchádzajúcomnapadnutémuuzneseniuporušeniepríslušnýchustanovení
Trestného poriadku.

Podľa § 9 odsek 3 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon o výkone
trestu“) ak odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý

zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže mu súd zmeniť
spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia.
Súd I. stupňa správne, zákonu zodpovedajúcim spôsobom a opodstatnene rozhodol o preradení
odsúdeného na ďalší výkon trestu odňatia slobody z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, pretože aj podľa názoru krajského

súdu boli splnené podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 9 odsek 3 zákona o výkone trestu.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že odsúdený počas celého výkonu trestu
odňatia slobody opakovane a sústavne porušuje ústavný poriadok, za čo je neustále disciplinárnepostihovaný a skutočnosť, že v dvoch prípadoch bol disciplinárne odmenený je vo vzťahu k opakovanosti
postihnutia odsúdeného za disciplinárne previnenia irelevantná.
Je preto možné konštatovať, že výkon trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia

u odsúdeného neplní svoj účel a je na mieste záver, že vzhľadom na správanie sa odsúdeného, bude
jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s prísnejším, t.j. s maximálnym
stupňom stráženia. Práve opakovanosť porušovania ústavného poriadku odsúdeným, o čom svedčia
uložené disciplinárne potrestania, v priebehu pomerne dlhého časového obdobia, priebežne počas
celého výkonu trestu odňatia slobody, je splnením materiálnej podmienky ustanovenia § 9 odsek 3

zákona o výkone trestu na preradenie odsúdeného do ústavu s vyšším stupňom stráženia. Správne súd
I. stupňa pri konštatovaní svojho záveru vychádzal aj z hodnotenia riaditeľa ústavu, kde si odsúdený
vykonáva trest odňatia slobody. Vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí nebola preukázaná
nedôvodnosť ukladania disciplinárnych potrestaní odsúdenému zo strany ústavu na výkon trestu.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá ustanoveniu § -u 176 odsek 2 Trestného poriadku,

keď sa súd I. stupňa dôsledne vysporiadal so splnením materiálnych podmienok ustanovenia § 9 odsek
3 zákona o výkone trestu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, aké právne úvahy viedli súd
I. stupňa k záveru o splnení podmienok ustanovenia § 9 odsek 3 zákona o výkone trestu a krajský súd
vzhľadom na vecne správne a zákonne úvahy súdu I. stupňa odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia.

Pokiaľ ide o požiadavku odsúdeného, aby súd zabezpečil oznámenie jeho obhajkyni o podaní
sťažnosti odsúdeným, krajský súd udáva, že nie je úlohou a povinnosťou súdu upovedomovať obhajcu
odsúdeného o úkonoch, ktoré vykonal odsúdený vrátane podania opravného prostriedku. Je vecou
obhajcu odsúdeného, aby si tento v rámci plnenia povinnosti obhajcu vo vzťahu k odsúdenému, ako

k svojmu klientovi zabezpečil všetky informácie potrebné na dôsledné vykonávanie povinnosti obhajcu.
Pokiaľ ide o tvrdenie odsúdeného v podanej sťažnosti, že podanú sťažnosť odôvodní po obdržaní
uznesenia okresného súdu, krajský súd udáva, že odsúdenému bolo písomné vyhotovenie napadnutého
uznesenia doručené dňom 14.03.2017, týmto istým dňom boli doručené dôvody napadnutého uznesenia
aj obhajkyni odsúdeného a preto krajský súd zistil, že tak odsúdený ako aj obhajkyňa odsúdeného mali

dostatočný čas na odôvodnenie sťažnosti odsúdeného.

Krajský súd je preto toho názoru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je vecne správne a zákonné a sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.