Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217203823
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217203823.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. K.
nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa matky X. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na H. ul. č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou
Tarhajovou so sídlom v Košiciach na Werferovej ul. č. 1 a Ing. K. K. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v H.

na Ľ. W.. Č.. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom v Košiciach na Štúrovej
ul. č. 20 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 21.4.2017 č.k. 23P
49/2017-45 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že matke ukladá povinnosť zdržať sa premiestnenia mal.
M. K., nar. XX.X.XXXX tým, že zmení jeho bydlisko (reálny obvyklý pobyt) do inej obce ako H. do

právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 23P 49/2007 a zakazuje matke
zmeniť bydlisko (reálny obvyklý pobyt) maloletého do inej obce ako H. do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 23P 49/2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matky zdržať sa premiestnenia mal. M. tak, že zmení

jeho bydlisko (reálny obvyklý pobyt) do inej obce ako H. do právoplatného skončenia konania vo veci
samej (sp.zn. 23P 49/2017) a zakáže matke zmeniť bydlisko (reálny obvyklý pobyt) mal. M. do inej obce
ako H.F. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 23P 49/2017.

2. Otec odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že vo veci samej sa domáha zmeny
starostlivosti o maloletého, a to zverením do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Z vyjadrenia matky k

jeho návrhu vyplýva, že sa chce so synom presťahovať do X. S., a to už začiatkom júla 2017, kde chce
žiť so svojím snúbencom. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že syn má z presťahovania obavu, a
to z nového školského kolektívu. Vyjadril presvedčenie, že v najlepšom záujme maloletého je, aby zostal
v H. v stabilnom prostredí, na ktoré je zvyknutý, kde má vybudované rodinné a kamarátske väzby, kde je
plne socializovaný, navštevuje školu a krúžky. Presťahovaním syna tiež dôjde k narušeniu ich kontaktov
a takéto svojvoľné rozhodnutie matky tiež značne skomplikuje prípadné zverenie dieťaťa do striedavej

starostlivosti. Z jej vyjadrenia k návrhu vyplýva, že so zverením maloletého do striedavej starostlivosti
nesúhlasí len z dôvodu, že v júli sa majú sťahovať do X. S.. Zdôraznil, že matka sa rozhodla presťahovať,
vytrhnúť syna z jeho sveta bez ohľadu na jeho práva, ako aj práva otca a najmä bez ohľadu na synove
obavy a jeho najlepší záujem. Tvrdenia matky uvedené v správe kolízneho opatrovníka, že syn sa ho
bojí, nie sú pravdivé a nevyplývajú ani z vyjadrenia syna pred kolíznym opatrovníkom. Je prinajmenšom
otázne, či za situácie, keď on s presťahovaním syna do X. S. nesúhlasí, nemá matka povinnosť, pokiaľ

nechce porušiť ustanovenia Zákona o rodine, žiadať súd o nahradenie jeho súhlasu podľa § 35 Zákona
o rodine. Úmysel matky presťahovať syna do X. S. je preukázaný, keďže to potvrdzuje samotná matka.Taktiež je nepochybné, že posúdenie, či takáto zmena bude v najlepšom záujme maloletého vyžaduje
dokazovanie vrátane znaleckého, ktorým by bola posúdená aj vhodnosť striedavej starostlivosti, ako aj
otázka skutočnej vôle maloletého. Z vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom nevyplýva nič

o jeho vzťahu k snúbencovi matky. Ide len o tvrdenie matky o kvalite tohto vzťahu. V záujme maloletého
je nepochybne potrebné preveriť, aký je medzi nimi vzťah, čo si vyžaduje tiež doplnenie dokazovania.
Vyjadril názor, že všetky uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu urýchleného zásahu súdu, ktorým by
sa zamedzilo presťahovaniu syna do X. S..

3. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP a § 360 CMP
a dospel k záveru, že otec neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania,
ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu
formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z návrhu vyplýva, že starostlivosť o maloletého je toho času
riadne zabezpečovaná matkou. Stretnutia otca s maloletým sa realizujú na základe dohody rodičov,
pričom styk je upravený rozhodnutím súdu. Napriek obavám otca z presťahovania sa maloletého mimo

obvyklý pobyt dieťaťa zdôraznil, že pre vydanie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase
vydaniauznesenia,niejemožnéhoviazaťnaneurčitéudalosti,čipodmienky,ktorébymohlivbudúcnosti
nastať. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť na dôležitých otázkach
týkajúcich sa výchovy dieťaťa, súd na návrh niektorého z nich o uvedenom rozhodne tak, aby to bolo
v najlepšom záujme dieťaťa. Keďže takéto rozhodnutie vyžaduje vykonanie dokazovania, prešetrenie

pomerov na strane oboch rodičov a dôsledné skúmanie vôle dieťaťa a zistenie skutočného stavu veci,
ktoré presahuje inštitút konania o neodkladnom opatrení, súd návrh otca zamietol, nakoľko nie je možné
v rámci konania o neodkladnom opatrení vykonávať chýbajúce dôkazy. Keďže neboli splnené zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do
pomerov účastníkov, nebolo preukázané ohrozenie záujmu maloletého, návrh otca ako nedôvodný

zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil
uznesenie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Domnieva sa, že akúkoľvek
pochybnosť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia preukázal s tým, že presťahovanie dieťaťa

do X. S. nie je možné označiť za udalosť neistú, nakoľko zámer matky je zjavný z jej vyjadrenia k
návrhu vo veci samej, ako aj správy kolízneho opatrovníka, z ktorej zároveň vyplývajú obavy syna z
presťahovania sa do iného mesta, čím teda preukázal, že jeho obavy sú opodstatnené. Zdôraznil, že
nie je možné čakať, kým budúca okolnosť nastane (presťahovanie maloletého), nakoľko navrhované
neodkladné opatrenie stratí význam. Matka pritom nepopiera, že hodlá takto konať a konkretizuje aj čas,

kedy sa chce odsťahovať (začiatkom júla). Z uvedeného dôvodu teda súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vec. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, že sa v danom prípade jedná o vec v zmysle § 35
Zákona o rodine, k uvedenému uvádza, že s presťahovaním maloletého nesúhlasí, pričom matka má
podať návrh v zmysle § 35 Zákona o rodine, ktorým by bol nahradený jeho súhlas s tým, že on takýto
návrh podať nemôže, nakoľko s presťahovaním syna nesúhlasí.

5. Odvolací súd postupom podľa § 329 ods. 1 vety druhej CSP umožnil matke a kolíznemu opatrovníkovi
vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k odvolaniu otca.

6. Matka vo vyjadrení uviedla, že sa so záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Ako už uviedla aj vo

svojom vyjadrení k návrhu vo veci samej, začiatkom júla 2017 sa spoločne so synom sťahuje za svojím
snúbencomdoX.S.,sktorýmvtomtokalendárnomrokuplánujeuzavrieťajmanželstvo.Vtejtosúvislosti
považuje za prirodzené a nevyhnutné zdieľať so svojím partnerom spoločnú domácnosť samozrejme
spolu aj s maloletým synom, ktorý jej bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti. Má za
to, že uvedené v žiadnom prípade nemožno považovať za nebezpečenstvo bezprostredne hroziace

maloletému, ktoré by odôvodňovalo zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Zdôraznila,
že aj po presťahovaní bude mať maloletý rovnako vhodné podmienky pre svoj vývin, učenie, oddych
aj zábavu. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s dieťaťom, toto sa doposiaľ realizovalo na základe ich
vzájomnej dohody a má za to, že nič nebráni tomu, aby sa pri ich pozitívnej komunikácii v tom i naďalej
pokračovalo. Pokiaľ otec poukazuje na ust. § 35 Zákona o rodine, má za to, že v zmysle citovaného

ustanovenia za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností sa okrem iného
považuje „vysťahovanie maloletého do cudziny“, k čomu však v danom prípade nedôjde.

7. Kolízny opatrovník sa nevyjadril.8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP
a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia v súlade s návrhom otca, nakoľko bola osvedčená naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, ktorá vyplýva z preukázaného svojvoľného

rozhodovania matky v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to zmeny obvyklého
pobytu dieťaťa z H. do X. S., ktorú mieni uskutočniť v júli 2017, pričom z jej podaní vyplýva jej
presvedčenie, že v dôsledku zverenia maloletého dieťaťa do jej výchovy je oprávnená rozhodovať vo
všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa samostatne.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine) a rodičovské
práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne ak bol jeden z rodičov
pozbavený rodičovských práv a povinností alebo mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností

obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3, § 38 Zákona o rodine). Zverením maloletého dieťaťa do
starostlivosti jedného z rodičov rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča ostávajú v nezmenenom
rozsahu zachované. O bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktorými je potrebné rozumieť
záležitosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, sú oprávnení rozhodovať
obaja rodičia samostatne. Na druhej strane podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia

byť vždy schválené oboma rodičmi. Podstatnou vecou je potrebné rozumieť nielen to, čo objektívne
v právnom živote dieťaťa sa javí podstatné (napríklad zastúpenie), ale aj to, čo je podstatné jednak
pre rodiča a najmä pre dieťa. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje len demonštratívny výpočet
podstatných záležitostí maloletého dieťaťa, preto súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku,
ako uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo podstatnú,

týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci môže alebo
nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa.

14. Zmena bydliska dieťaťa a jeho presťahovanie do X. S. vzdialeného 169 km od súčasného bydliska
dieťaťa, kde má dieťa vybudované všetky podstatné väzby, je zjavne potrebné posudzovať ako

podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, o ktorej majú rozhodnúť obaja rodičia a v prípade, ak
k ich dohode nedôjde, môže ktorýkoľvek z rodičov navrhnúť, aby rozhodol súd s tým, že v prípade
prebiehajúceho konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nie je nevyhnutné iniciovať
osobitné konanie o nezhode rodičov, práve naopak, pokiaľ nezhoda rodičov vznikla v súvislosti s už
prebiehajúcim konaním, je účelné, aby súd rozhodol v jednom konaní komplexne o všetkom, čo sa

týka maloletého dieťaťa a výkonu rodičovských práv a povinností, preto postačuje, ak rodičia návrh na
rozhodnutie o ich nezhode v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa podajú i v rámci tohto
konania. Ďalej je potrebné uviesť, že zmena bydliska si v tomto prípade vyžaduje i zmenu školy, ktorú
má maloletý navštevovať, nepochybne i zmenu mimoškolských aktivít a zároveň zásadným spôsobom
vplývainadoposiaľupravenýstykdieťaťasotcom,ktorýsarealizovalajpočaspracovnéhotýždňa,preto

jepotrebnénáležitezistiť,čitakátozmenapomerovjevzáujmemaloletéhodieťaťaačiplánovanázmena
pomerov matky je alebo nie je dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, prípadne
či vyžaduje zmenu rozhodnutia o úprave styku. Svojvoľným presťahovaním maloletého na základe
jednostrannéhorozhodnutiamatkybymohlodôjsťkohrozeniuzáujmovmaloletéhodieťaťa,ktorýzáujemnie je možné stotožňovať s individuálnymi predstavami rodičov o realizácii výkonu svojich rodičovských
práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu, preto odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov dieťaťa, a to jeho ponechaním v doterajšom prirodzenom prostredí v H.

do právoplatného skončenia konania vo veci samej a z uvedeného dôvodu zmenil napadnuté uznesenie
a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).