Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113211544
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113211544.19

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou vo veci navrhovateľky: Q. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX W., proti osobe povinnej: L. W., nar. X.X.XXXX, bytom K.V. X, XXX XX H., B., v
konaní o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. P r i z n á v a L.. G. X., Š. X, W. náhradu
za tlmočné v rozsahu 100 %.

IV. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania došlým súdu dňa 14.5.2013 domáhala, aby súd
zaviazal osobu povinnú k povinnosti jej platiť výživné v sume 300 Eur mesačne od 14.5.2013 splatné
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s osobou povinnou
uzavrela dňa 19.12.1997 a v čase podania návrhu manželstvo trvalo. Uviedla, že je toho času bez
zamestnania, bola jej diagnostikovaná skleróza multiplex, kvôli ktorej musela zanechať živnostenskú

činnosť a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poukázala na to, že v čase podania návrhu,
bol zo strany osoby povinnej podaný návrh na rozvod ich manželstva dňa 12.3.2012. Svoje mesačné
náklady vyšpecifikovala na sumu 300 Eur, v ktorej sume sú zahrnuté náklady na bývanie, náklady na
stravu, nákup hygienických potrieb, MHD a náklady v súvislosti s jej ochorením.

2. K návrhu sa vyjadrila osoba povinná tak, že nesúhlasí s platením výživného na navrhovateľku,

poukázal na to, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené a podľa nemeckého
práva navrhovateľka ako jeho bývalá manželka nemá nárok na výživné.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu a zistil tento skutkový stav: rozsudkom Okresného súdu Ahlen (Nemecko) zo dňa
2.7.2013 značky 40F139/2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Rozsudok o rozvode

nadobudol právoplatnosť dňa 18.9.2013. Z listinných dôkazov doložených navrhovateľkou súd zistil,
že navrhovateľka bola v čase podania návrhu v zmysle rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice zo dňa 30.4.2013 č.k. KE2/ZIPS/ZAM/2013/45934 zaradená do evidencie uchádzačov
o zamestnanie od 30.4.2013 a bola poberateľkou dávok v sume 118,60 Eur. Navrhovateľke bola
diagnostikovaná skleróza multiplex a v čase rozhodnutia súdu bola v čiastočnom invalidnom dôchodku.
Nutnými výdajmi navrhovateľky je platba za bývanie v sume 110 Eur. Ostatné výdaje navrhovateľka

vyšpecifikovala na sumu 190 Eur a ktoré tvoria nákup stravy, nákup iných potrieb do domácnosti
(hygiena, drogistický tovar, ošatenie a pod.) a doplatok za lieky v súvislosti s jej ochorením. Z listinnýchdôkazovdoloženýchosoboupovinnousúdzistil,žeosobapovinnámámesačnýpríjem1.500Eur,výdaje
osoby povinnej sa mesačne pohybujú do 1.300 Eur.

4. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že bola nútená podať návrh na začatie konania o poskytnutie
manželského výživného z dôvodu, že v čase podania návrhu bola vydatá, vzhľadom na zistenú chorobu
bola nútená zanechať živnostenskú činnosť a zostala bez príjmu.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
a tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené

procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

7. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

8. Podľa § 36CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

9. Predmetom tohto konania je určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi (§ 71 ods. 1
Zákona o rodine, § 75 Zákona o rodine).

10. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Z citovaného § 71 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi

vychádza z čl. IV. Základných zásad Zákona o rodine, podľa ktorého všetci členovia rodiny majú
povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie
hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny a tiež z § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach, pričom sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné

prostredie. V neposlednom rade v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potreby rodiny
založeným manželstvom sú povinní sa starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Súd v zmysle citovaného ustanovenia určí rozsah vyživovacej povinnosti tak,
aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká s tým, že prihliadne aj na starostlivosť o
spoločnú domácnosť. Žiadúcim stavom je dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti, keď jej

úprava súdnym rozhodnutím neprichádza do úvahy. Návrh v prípade riadneho a dobrovoľného plnenia
vyživovacej povinnosti by súd musel zamietnuť. Zákon súdu umožňuje zasahovať do tohto vzťahu a
vecná legitimácia manželov by vznikla len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní
vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Ide o kogentné
ustanovenie, a preto jeho účinky nemožno vylúčiť.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase rozhodnutia súdu manželstvo
účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené. Nárok navrhovateľky na manželské výživného tak
vznikol za obdobie od podania návrhu t. j. od 14.5.2013 do 18.9.2013, t. j. do dňa, v ktorom nadobudlorozhodnutie o rozvode účastníkov konania právoplatnosť. Súd má ďalej za preukázané, že v období,
na ktoré navrhovateľka má nárok na manželské výživné, účastníci konania spolu nežili, nehospodárili,
neviedlispoločnúdomácnosť.NavrhovateľkažilanaSlovenskuvKošiciachaosobapovinnávNemecku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v období od 14.5.2013 do 18.9.2013 navrhovateľka bola
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a v tom čase poberala od Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach sumu 118,30 Eur. Osoba povinná v uvedenom období mal príjem cca 1.500
Eur mesačne, jeho nutné výdaje činili za uvedené obdobie sumu od 1.000 Eur do 1.300 Eur mesačne.

15. Zhodnotiac zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky nie je dôvodný. Súd má za to a vyplynulo to z vykonaného dokazovania, že nie je v
možnostiach a schopnostiach osoby povinnej prispievať titulom manželského výživného za obdobie
od 14.5.2013 do 18.9.2013 na výživu navrhovateľky z dôvodu, že osobe povinnej po odrátaní nutných
výdajov z jeho mesačného príjmu zostane suma, ktorá mu slúži na pokrytie jeho ďalších potrieb.

16. Súd na základe vyššie uvedeného návrh navrhovateľky zamietol.

17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

19. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinností pri ich uplatnení ako svedok.

20. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže ako súd svedočné priznať náhradu účelne a vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

21. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

22. Podľa § 258 ods. 3 CSP, náhrada podľa ods. 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však
do 10 dní, inak právo na náhradu podľa ods. 1, 2 zaniká.

23. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S

prihliadnutím na povahu a okolnosti vecí priberie súd tlmočníka.

24. Podľa § 155 ods. 2 CSP, ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich
predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám.

25. Podľa § 155 ods. 3 CSP, trovy tlmočenia podľa ods. 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa ods. 2 sa
použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

26. Podľa článku 6 základných princípov, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce
v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Jedným z atribútov uvedeného princípu je
aj právo každého konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Ak je to s prihliadnutím na povahu a
okolnosti vecí potrebné, súd priberie tlmočníka. Trovy za tlmočenie sú hradené štátom. V ustanovení §
258 CSP je upravená otázka, čo a v akej výške sa nahrádza oprávneným osobám.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.29. V prejednávanom prípade osoba povinná neovládal jazyk slovenský, je cudzím štátnym
príslušníkom, je občanom Nemecka. V tejto súvislosti súd v súlade § 155 CSP pribral tlmočníka L.. G. X..
Náklady, ktoré vznikli tlmočníkovi, a ktoré súdom ustanovený tlmočník súdu vyčíslil, predstavujú náklady

v súvislosti s jeho účasťou na dvoch pojednávaniach (14.2.2017 a 12.6.2017). O výške tejto náhrady
súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP a znalcovi - tlmočníkovi priznal náhradu za tlmočné v rozsahu
100 %, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku.

30. Súd zároveň rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s tlmočením (prekladom)
poukazujúc na § 155 ods. 3 CSP tak, že štát nemá na ich náhradu nárok.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).