Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116208392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116208392.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
M. O., G.. XX.X.XXXX, K. J. XXXX/X, Ž.lina, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mestická,
Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanej: Q. R., P..
O., G.. XX.X.XXXX, K. J. XXXX/X, XXX XX Ž., o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej k bytu Č.. XXX G. X. O., K. XX, Z. V.

A. Č. XXXX G. J. F. Č.. X Z. Ž. a určuje, že výlučným nájomcom bytu a členom družstva je žalobca.

Žalovaná je p o v i n n á vypratať byt č. XXX G. X.O., K. XX, Z. V. A. Č. XXXX G. J. F. Č.. X Z. Ž.
do 15 dní od zabezpečenia prístrešia.

Súd p r i z n á v ažalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.4.2016 v zmysle jej zmeny pripustenej
uznesením súdu č.k. 7C/85/2016-44 zo dňa 2.3.2017 domáhal zrušenia práva spoločného nájmu
sporových strán k družstevnému bytu označenému vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/21/98, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.2.1998. Počas trvania manželstva nadobudli spoločné právo nájmu manželov k predmetnému bytu
a to na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.12.1993 s OSBD v Žiline. Predmetný byt bol
žalobcovi daný do užívania nájomnou zmluvou zo dňa 17.12.1993 v tom čase spolu s manželkou Q. -

žalovanou. Už v rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým bolo manželstvo sporových strán rozvedené
je uvedené, že žalovaná opustila v roku 1996 spoločnú domácnosť žalobcom. Od toho času, t.j. vyše
20 rokov žalobca nemá žiadnu vedomosť o pobyte žalovanej. Žalovaná je v súčasnosti vydatá, má dve
deti a zrejme žije mimo územia SR. Od roku 1996 žalovaná v predmetnom byte nebola, nepodieľala sa
na nákladoch spojených s užívaním bytu, všetky náklady spojené s nájmom a užívaním bytu v celom
rozsahu po celú túto dobu hradí žalobca. Vzhľadom na to, že žalovaná si založila novú rodinu, má

dve deti, je zrejmé, že na predmetný byt nie je bytovo odkázaná a má zabezpečené trvalé bývanie
inde. Žalobca však nemá vedomosť o jej aktuálnom pobyte ani adrese. Žalovaná sa počas celej
doby 20-tich rokov bývania v predmetnom byte nedomáhala. Žalobca zároveň navrhol, aby súd vzal
do úvahy skutočnosť, že súčasná situácia žalobcovi spôsobuje stav právnej neistoty, pretože hoci
žalovaná opustila spoločnú domácnosť, prenajímateľ OSBD Žilina mu odmieta previesť predmetný byt
do výlučného vlastníctva. Všetky uvedené skutočnosti žalobca považuje za dôvody hodné osobitného

zreteľa podľa ust. § 712a ods. 8 Obč. zák. a žiadal aby súd pri rozhodovaní o bytovej náhrade žalovanej
priznal právo na prístrešie.3. Žalovaná má v evidencii obyvateľstva evidovaný trvalý pobyt na adrese J. XXXX/X, Ž., z ktorej adresy
sa zásielky súdu vrátili s oznámením, že na uvedenej adrese je neznáma. Súd po vykonanom šetrení

nezistil skutočný pobyt žalovanej, preto bola žaloba žalovanej doručená zverejnením oznámenia na
úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

5.Na pojednávanie dňa 19.6.2017 sa žalovaná nedostavila. Zásielka s predvolaním na pojednávanie
bola žalovanej doručovaná na adresu, ktorú má vedenú v evidencii obyvateľov a bola doručená
spôsobom v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej.

6. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a jej skutkovom odôvodnení.

7. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, a to rozsudok OS Žilina, č.k.
18C/21/98-13 zo dňa 13.2.1998, Nájomná zmluva zo dňa 17.12.1990, Vyjadrenie OSBD zo dňa
14.3.2016súdzistilskutkovýstavtak,akohovosvojejžalobepopisovalžalobcaaktorýsúdnepovažoval
za sporný.

8. Manželstvo sporových strán, ktoré bolo uzatvorené dňa 7.10.1989 bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 18C/21/98-13 zo dňa 13.2.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.1998.
Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že vo vzťahu medzi sporovými stranami dochádzalo k
obojstrannému citovému odcudzeniu sa, čo vyvrcholilo v roku 1996, kedy žalovaná nadviazala známosť
s iným mužom. V tom čase opustila aj spoločnú domácnosť, presťahovala sa k svojej mame, ale bývala

aj u svojho priateľa a do spoločnej domácnosti prichádza len sporadicky.

9. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Obvodným stavebným bytovým družstvom Žilina ako
prenajímateľom a žalobcom ako členom družstva dňa 17.12.1993 súd zistil, že OSBD v Žiline
prenecháva členovi družstva - žalobcovi s manželkou - žalovanou do užívania predmetný byt a to na

základe dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom zo dňa 8.12.1993.

10. Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina listom zo dňa 14.3.2016 odpovedalo na žiadosť žalobcu o
odkúpenie bytu do jeho výlučného vlastníctva a v uvedenej odpovedi uviedli, že žalobcovi vznikol spolu
s jeho vtedajšou manželkou Q. spoločný nájom bytu. Počas manželstva boli teda uvedení manželia

spoločnými členmi družstva a zároveň spoločnými nájomcami uvedeného družstevného bytu. V prípade,
že má záujem byť výlučným nájomcom uvedeného bytu, je potrebné pre zánik spoločného nájmu
družstevného bytu manželmi uzatvoriť dohodu rozvedených manželov - spoločných členov družstva,
alebo je potrebné právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu.

11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.

12. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

14. Podľa § 703 ods. 2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo

manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

15. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

16.Podľa§705ods.2,II.vetaOZ,vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodne
súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich, o zrušení tohto práva, ako aj o tom,kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve.

17. Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

18. Podľa § 712a ods. 8, veta I. OZ, ak ide o prípade podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety, môže súd ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie.

19. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkové stavu mal súd za preukázané, že počas
trvaniamanželstvasasporovéstranystalispoločnýminájomcamipredmetnéhodružstevnéhobytu,ktorý
získali za trvania manželstva a po zániku manželstva rozvodom (právoplatným 26.2.1998) medzi nimi
nebola uzatvorená dohoda o zrušení práva spoločného nájmu k predmetnému družstevnému bytu a o
tom, kto bude ďalej nájomcom bytu ako člen družstva. Taktiež v konaní nebolo sporným, že už počas

trvania manželstva žalovaná odišla zo spoločnej domácnosti a od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva sa v predmetnom byte vôbec nezdržiava a všetky náklady spojené s užívaním bytu hradí
žalobca, ktorý v byte býva. Na tieto skutočnosti súd prihliadol pri rozhodovaní o tom, komu zo sporových
strán predmetný byt má byť určený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri aplikácii ust. § 705
ods. 2, Veta II. OZ, ktoré upravuje riešenie vzťahov po právoplatnom rozvode manželstva súd rozhodol

tak, že zrušil spoločný nájom sporových strán k predmetnému družstevnému bytu a zároveň určil, že
žalobca bude ako člen družstva ďalej nájomcom predmetného bytu, čím zároveň zanikne i spoločné
členstvo rozvedených manželov v družstve.

20. Pri určení bytovej náhrady súd aplikoval ust. § 712a ods. 8, Veta I. OZ. V prípade, že dôjde

k zrušeniu práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, má rozvedený manžel ktorý prestáva byť
právoplatnosťou súdneho rozhodnutia nájomcom tohto bytu, zásadne právo na náhradný byt. Súd
však môže ak sú pre to dôvody osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorý medzi stranami
nebol sporný súd dospel k záveru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre

priznanie bytovej náhrady vo forme prístrešia. Žalovaná sa od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva od 26.2.1998, t.j. takmer 19 a pol roka v byte nezdržiava, nebýva, neplatí úhrady spojené
s užívaním bytu. Počas celej tejto doby sa ani nedomáhala bývania v predmetnom byte a je možné
dôvodne predpokladať, že má zabezpečenú inú možnosť trvalého bývania okrem predmetného bytu.
Súd preto rozhodol o povinnosti žalovanej vypratať predmetný byt do 15 dní po zabezpečení prístrešia.

21. O nároku o náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal proti neúspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).