Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216228475
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216228475.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú W.T. T.
nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa matky Mgr. A. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v I. na N. ul. č. X a Ing. U. T. nar. X.XX.XXXX
bývajúceho v I. na I. ul. č. XX t.č. v I. na X. ul. č. XX v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného

opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 8.12.2016 č.k. 14P 307/2016-17
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s mal. Júliou.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Domnieva
sa, že už len z dôvodu, že matka maloletej prerušila ich spolužitie a odsťahovala sa aj s ich dcérou
zo spoločnej domácnosti a odmieta mu odovzdať dcéru na styk, prípadne ho neustále podmieňovala
napríklad jej prítomnosťou, kedy neustále zasahuje do činností, ktoré práve s dcérou robia, neustále

ho diriguje a pred dcérou ponižuje, pričom väčšinou jej prítomnosť pri styku končí hádkami, po ktorých
je nútený odísť z jej domácnosti, je splnená podmienka naliehavosti predbežnej úpravy pomerov, ktorú
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Maloletá túto nepokojnú atmosféru plnú konfliktov vníma, čo
nevhodne pôsobí na jej vnútorné citové prežívanie, pričom neexistuje dôvod na to, aby nemohla s ním
stráviť dva dni bez prítomnosti matky. Od októbra 2016 už nie je dojčená a počas štvordňového pobytu
matky v nemocnici sa o dcéru náležite staral. Maloletá je na neho zvyknutá a on je schopný sa o ňu

plnohodnotne postarať. Situácia sa v týchto dňoch radikalizuje, keď sa po vianočných sviatkoch domáhal
stretnutia s dcérou, avšak matka mu styk odmietla, rovnako s ním odmieta komunikovať, neodpovedá na
SMS-ky a e-maily, nedvíha telefón. Ako dôkaz môže predložiť iba nahrávky z telefonických rozhovorov
zo 7.12. a 28.12.2016, ktoré sú veľmi stručné a je z nich evidentné, že komunikácia medzi nimi je
vážne narušená a matka odmieta umožňovať styk dcéry s ním. Je presvedčený, že v súčasnom období
vývoja maloletej, keď sa začína s jeho pomocou od matky postupne odpútavať, je pre jej zdravý vývoj

kľúčová rola otca, aby úspešne odpútanie od matky zvládla. Matka však svojím správaním spôsobuje, že
maloletá sa s ním nemôže plnohodnotne kontaktovať, čo je v priamom rozpore s jej najlepším záujmom.
Domnieva sa, že práve predbežným neupravením súčasných pomerov v ich rodine dôjde k situácii, že
budú práva a právom chránené záujmy ich dcéry vážne ohrozené v dôsledku nezrelého správania sa
matky, ktorá mu bráni v styku s dcérou, čím dôjde k odcudzeniu dcéry od neho a čo je v rozpore s
najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Rovnako dôjde k ohrozeniu samotného konania vo veci úpravy

práv a povinností k ich dcére do rozvodu, keďže nebude zabezpečený pravidelný kontakt medzi ním adcérou a tým konajúci súd nebude môcť objektívne posúdiť kvalitu vzťahov medzi nimi. Ďalej poukázal
na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/2005. K odvolaniu pripojil fotografie z leta 2016 a 2 CD nosiče.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný, pretože ním tvrdené skutočnosti
sa nezakladajú na pravde a v podstate nevie, aké skutočné pohnútky ho viedli k podaniu tohto návrhu.
Otcovi v styku s maloletou nebráni, práve naopak, nabádala otca, aby sa maloletej venoval, pretože jeho
záujem o ňu bol skôr vlažný. Spoločnú domácnosť opustila hlavne v záujme ich maloletej dcéry, nakoľko

otec ju nerešpektoval ani ako ženu ani ako matku. Všetok svoj voľný čas venoval záľubám a koníčkom.
Otec odmietal zmeniť svoj doterajší spôsob života s odôvodnením, že narodením dieťaťa sa mu predsa
život neskončil. Dokonca jej vyčítal, že sa dcére až príliš venuje. Tieto nezhody vyústili do vzájomných
hádok a nepochopenia. Uviedla, že sa pokladá za kontaktnú matku, ktorá v prvom rade hľadí na záujem
maloletej dcéry, ktorú kojila až do času, kým opäť neotehotnela, t.j. do jej 16 mesiacov. Maloletá tak ako
väčšina detí je na ňu citovo naviazaná, avšak vždy pokladala za nevyhnutné, aby mala vzťahovú väzbu

aj s otcom. Ďalej uviedla, že po opustení spoločnej domácnosti si myslela, že otec pochopí, ako zúfalo
túži po harmonicky usporiadanej rodine, pričom otcovi umožňovala navštevovať maloletú takmer každý
deň a mal možnosť stráviť s ňou aj bez jej prítomnosti 2 -3 hodiny. Ak sa styk neuskutočnil, bolo to vždy
len z dôvodu na strane otca, preto absolútne nerozumie, prečo otec vo svojich podaniach tvrdí opak.
Požiadavkám otca sa snažila vyhovieť. Ak sa však vyhovieť nedalo, nastával konflikt. Otec nikdy vopred

nezavolal, či v daný deň príde a v akom čase, preto sa s ním snažila dohodnúť na nejakom režime, na
čo nereflektoval. Rovnako nerozumie tomu, prečo otec nástojil na tom, že chce byť s maloletou len bez
jej prítomnosti, dokonca ju nechcel ani informovať, kde sa s maloletou v čase styku bude nachádzať. Po
istom čase a po dohode s otcom v nádeji na zmenu sa vrátila do spoločnej domácnosti, avšak správanie
sa otca nenasvedčovalo tomu, že by chcel ich manželstvo dať do poriadku. Naopak, rozhodol sa odísť

pracovať do Nemecka napriek tomu, že už bola opäť tehotná a vzhľadom na svoje rizikové tehotenstvo
ho prosila, aby svoje rozhodnutie odísť prehodnotil. Podotkla, že začiatkom druhého tehotenstva bola
maximálne vyčerpaná s tým, že už pri prvom tehotenstve jej zistili vrodený trombofilný stav, čo môže
ohroziť aj dieťa. Z uvedeného dôvodu aj maloletá sa narodila predčasne v 36. týždni tehotenstva. Každý
deň si musí pichať injekcie na zriedenie krvi, a preto bolo pre ňu nepredstaviteľné, že otec odíde a

nebude jej pomáhať. Aj keď ju rozhodnutie otca odísť do zahraničia veľmi zranilo, maloletej nikdy o
otcovi nič zlé nehovorila. Práve naopak, umožňuje mu vídať dieťa cez rôzne internetové aplikácie a
pravidelne ho o dieťati informuje. Po príchode z Nemecka cez vianočné sviatky ich otec prišiel navštíviť
a trávil s nimi Vianoce, ako aj nasledujúce 3 dni. Navštívili tak jeho i jej rodinu. Preto bolo pre ňu
veľkým prekvapením, keď 29.1.2017 jej bola doručená súdna zásielka, z ktorej sa dozvedela o tomto

konaní. Podotkla, že otec momentálne nemá vlastnú domácnosť, nakoľko byt na I. ulici XX, v ktorom
predtým bývali, je v súčasnosti vo vlastníctve otcovho brata a jeho manželky. V čase, keď sa zdržiava na
Slovensku, býva u svojich rodičov v I.Š. C. A.. Otec síce deklaruje, že je starostlivý a svoju dcéru ľúbi,
avšak svoj nezodpovedný a nezrelý prístup manifestoval aj v čase, keď bola hospitalizovaná na začiatku
druhého tehotenstva a otec sa mal postarať o maloletú. Takmer všetok čas trávil s dcérou u svojich

rodičov a už tretí deň po jej hospitalizácii odišiel na futbalový zápas a následne sa vrátil v podnapitom
stave až okolo 19.30 hod., preto starostlivosť o maloletú musela zabezpečovať jej matka, a to aj počas
noci. Rovnako nerozumie, ako môže uvedomelý otec tvrdiť, že odpútanie 1,5-ročného dieťaťa od matky
patrí k jeho zdravému vývinu. Po odchode otca do Nemecka maloletá s ňou trávi 24 hodín denne, a
preto je pochopiteľné, že je na ňu naviazaná viac ako na otca. Uviedla, že otec jej svojím konaním

spôsobuje stresy a napätie, ktoré neprospievajú nielen jej, ale aj ich nenarodenému dieťaťu, o ktorom
sa z nepochopiteľných dôvodov vo svojich podaniach nezmieňuje. Zdôrazňuje, že otcovi nemieni brániť
v kontakte s dcérou a vždy, keď bude na Slovensku, mu styk s dcérou umožní. Otec by si však mal
uvedomiť, že svojím odchodom do Nemecka sa sám dobrovoľne vzdáva svojej pevnej rodičovskej role
a možno tiež odôvodnene predpokladať, že po mesiaci strávenom výhradne s matkou bude dieťa na

otca reagovať neisto a opatrne. Nemôže byť preto v záujme maloletej, aby si ju otec takmer po mesiaci
vzal a očakával, že bez problémov opustí istotu a bezpečie, ktoré malo s ňou.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že je zavádzajúce, až klamlivé, nakoľko voľnočasové
aktivity po narodení dcéry výrazne obmedzil a podieľal sa na rôznych činnostiach v domácnosti, ako

aj starostlivosti o dieťa, keď napríklad venčil manželkinho psa, chodil nakupovať, keď bol doma trávil
čas spoločne s rodinou, pripravoval vodu na kúpanie pre dcéru, snažil sa ju kúpať a chodiť s ňou na
prechádzky, avšak matka ho neustále sledovala, napomínala, pretože mala prehnanú obavu o maloletú
aj napriek tomu, že sa sťažovala na únavu, chcela sa všetkých aktivít, ktoré mohol zabezpečiť on,zúčastniť. Napriek všetkému bola atmosféra v domácnosti stále horšia a matka maloletej nebola s ničím
spokojná. Jeho v podstate od dieťaťa odstrkovala a preferovala v domácnosti prítomnosť svojej matky.
Zdôrazňuje, že matka sa do spoločnej domácnosti nevrátila z dôvodu usporiadania ich vzťahov, ale

z dôvodu rekonštrukcie jej bytu, s ktorou jej osobne pomáhal a aj ju čiastočne financoval. O kontakt
s dcérou bojoval niekoľko mesiacov pred tým, ako sa rozhodol prijať dočasnú pracovnú ponuku v
Nemecku.JehoodchoddoNemeckatedanespôsobilto,žesastretávasdcéroumenejčasto.Manželkei
navrhol,abysapresťahovalaknemudoNemecka,čovšakodmietla,pretožeuprednostňujestarostlivosť
jej matky o domácnosť, čo bolo z jeho pohľadu vždy patologické a opakovane prejavila neochotu obnoviť

ich spolužitie. S matkou maloletej sa vždy snažil dohodnúť na styku s maloletou počas jeho príchodu z
Nemecka, súhlasil aj s tým, aby dcéra u neho neprespávala s tým, že sa zdržiava v rodinnom dome jeho
rodičov, ktorí sú starými rodičmi maloletej a tiež sa chcú s maloletou kontaktovať, pričom maloletá sa v
ich domácnosti cíti dobre. Matka maloletej v styku s dcérou vždy bránila bez ohľadu na to, či pracoval
v Košiciach alebo v Nemecku. Uvedené vie preukázať mailovou korešpondenciou, ktorú pripája. Matka
vo vyjadrení uvádza, že mu nemieni brániť v styku s maloletou, avšak už pri prvej príležitosti vo februári

nemohol maloletú vziať ani na 2 hodiny na oslavu narodenín svojej matky a byť s ňou sám aspoň chvíľu.
Koncom januára 2017 mal možnosť stráviť s maloletou 5 hodín bez prítomnosti matky, počas víkendu od
10. do 13.2.2017 mu neumožnila žiaden kontakt bez jej prítomnosti a rovnako 3. až 6.3.2017 musel tráviť
čas s maloletou len v prítomnosti matky a opäť došlo k urážkam jeho osoby a rodiny. Podotkol, že každý
mesiac posiela manželke výživné nielen na dcéru, ale aj na manželku. V práci sa snažil, aby mu bolo

umožnené tráviť aspoň dvakrát víkend v mesiaci na Slovensku s tým, že v čase pôrodu a po pôrode bude
mať mesiac dovolenku, čím mu zamestnávateľ vyhovel a zohľadňuje jeho priority pri plánovaní zmennej
prevádzky. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 422/2016. Zároveň vzhľadom na plynutie
času aktualizoval petit v súlade s jeho možnosťami, ktoré mu v súčasnosti umožňuje zamestnávateľ. K
vyjadreniu pripojil prepis SMS-iek z 26.11.2016, e-mailovú komunikáciu z 24.1.2017.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP a
dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že otec neosvedčil naliehavosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov danej záujmom maloletého dieťaťa v súlade s jeho návrhom, pretože
oprávnený záujem účastníkov konania a ich práva, predovšetkým mal. W. neboli ku dňu rozhodovania
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) bezprostredne ohrozené. Z podaní oboch rodičov vyplýva, že

vzťahy medzi nimi sú narušené, odlišne hodnotia rovnaké situácie, vzájomne sa obviňujú, že matka
otcovi neumožňuje plnohodnotný styk s maloletou, trvá na svojej prítomnosti počas styku, prípadne
mu umožní styk bez jej prítomnosti len po obmedzený čas, matka naopak poukazuje na to, že otec
je nezrelý, nedokáže sa postarať o maloletú adekvátne jej potrebám poukazujúc na vek dieťaťa, ako
aj vzťahové preferencie dieťaťa z toho vyplývajúce a absenciu pravidelného kontaktu otca s dieťaťom

v dôsledku jeho práce v zahraničí. Napokon matka tvrdí, že styk otcovi s dieťaťom umožnila vždy,
pokiaľ bol na území Slovenska a aj do budúcnosti mu tento styk mieni umožňovať. V podstate má
výhrady voči otcom požadovanej dĺžke styku od piatku do nedele. Odvolací súd zdôrazňuje, že nezhoda
rodičov len o rozsahu styku nad rámec jeho súčasnej realizácie nie je dôvodom pre okamžitú ingerenciu
súdu do pomerov účastníkov formou nariadenia neodkladného opatrenia bez toho, aby boli aspoň v

minimálnej miere zistené aktuálne potreby dieťaťa a jeho schopnosť byť odlúčené od bazálnej vzťahovej
osoby, ktorou je v tomto veku dieťaťa matka a po akú maximálne možnú dobu, aby nedošlo k ohrozeniu
zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého dieťaťa. Odvolací súd nespochybňuje právo otca
na pravidelný styk so svojím dieťaťom ani právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k biologickej rodine,
v tomto prípade k otcovi, avšak výkon rodičovských práv nie je možné zamieňať so subjektívnymi

predstavami rodičov (otca) o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnym posúdením veci, pri posudzovaní ktorého súd
prioritneprihliadanapotrebymaloletéhodieťaťa,apokiaľideoúpravustyku,musízohľadniťvekdieťaťa,
jeho zdravotný stav, citové a vývinové potreby, vo vyššom veku i školskú dochádzku a mimoškolskúčinnosť a podobne. Z psychologického hľadiska je potrebné pripomenúť, že deti v útlom veku potrebujú
predovšetkým pravidelný a častejší kontakt s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, a to počas
kratšíchčasovýchúsekov,toznamenánajvhodnejšieniekoľkokrátvtýždnipočasniekoľkýchhodín,ktorý

sa s pribúdajúcim vekom dieťaťa a jeho vývinom mení, a to aj v súvislosti so školskou dochádzkou a
mimoškolskou činnosťou, kedy je vhodné, aby druhý rodič participoval na starostlivosti o dieťa počas
dlhšieho časového obdobia a v menšej frekvencii tak, aby dieťa mohlo plnohodnotne stráviť voľný čas
s oboma rodičmi v rovnakom rozsahu, čomu zodpovedá i štandardná úprava styku rodiča s dieťaťom.

8. V tomto prejednávanom prípade je zrejmé, že dieťa vo veku 2 rokov a s prihliadnutím na osobitosti
rodinných vzťahov, keď dieťa je vo výlučnej starostlivosti matky minimálne od novembra 2016 so
sporadickými návštevami otca v dôsledku odchodu do zahraničia, zjavne nemôže byť v súlade s
fyzickými a psychickými potrebami dieťaťa odlúčenie od matky v takom rozsahu, ako navrhuje otec
dieťaťa. Napokon príchody otca na Slovensko podľa petitu jeho návrhu, prípadne vyjadrenia doručeného
konajúcemu súdu 16.3.2017 nevykazujú pravidelnosť, ktorá by umožňovala súdu rozhodnúť o úprave

styku do budúcna, keďže autoritatívna úprava styku nariadená súdom musí spĺňať požiadavku jasnosti,
určitosti a teda aj vykonateľnosti rozhodnutia, preto by otec mal v prvom rade stabilizovať svoje možnosti
príchodunaSlovensko,nakoľkozhľadiskahospodárnostikonaniaarozhodovaniasúdu niejeefektívne,
aby súd rozhodoval o jeho styku s dieťaťom každé tri mesiace podľa toho, ako mu zamestnávateľ udelí
pracovné voľno, o to viac by to platilo v prípadnom konaní vo veci samej. Pre úplnosť odvolací súd

dodáva, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca
a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený
pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri
starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch,
aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohu matky, ktorá

zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca
s dieťaťom. Vzhľadom na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie
nevykonáva, pričom pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vo vzťahu k posúdeniu
vhodnej formy výkonu rodičovských práv a povinností je nevyhnutné dokazovanie vykonať a keďže z
obsahu spisu nevyplýva, že vo veci samej je vedené konanie, v ktorom by bolo možné dokazovanie

vykonať, odvolací súd poučuje účastníkov konania o možnosti podať samostatný návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu.

9. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu

stotožnil s jeho odôvodnením.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).