Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116209125
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116209125.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: URBÁNI
& Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: D. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., občan SR, o zaplatenie 1010,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviistinuvovýške1010,91eurspolus úrokomzomeškaniavovýške

5,05% ročne z dlžnej sumy od 6.9.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.4.2016 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil
žalovanému zaplatiť sumu 1 010,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej

sumy od 6.9.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu č. P ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu,
ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo pridelené
účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Žalobca sa domáhal jednak zaplatenia ceny služieb v sume 740,54

eur a zároveň náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie Sony Xperia SP vo výške 270,37 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. ide o škodu, ktorú
žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a platiť za ne po dobu viazanosti a následne porušil svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas

cenu za poskytnuté služby. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 22.8.2014 oznámil žalovanému
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a za mobilné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou
pohľadávky. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod
11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t.j. od 6.9.2014. Vo vzťahu k poplatkom za služby žalobca uviedol, že žalovaný nezaplatil

riadne a včas cenu služieb za obdobie 2014/04-2014/05 v sume 740,54 eur.

3. Žalovaný zostal v konaní nečinný a k podanej žalobe sa nevyjadril.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávania na deň 8.6.2017. Súd pojednával za účasti právneho
zástupcu žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Z dôkazov, ktoré súdupredložili, je nepochybné, že samotná žalovaná špekulatívne získala telekomunikačné zariadenie a
následne prestala plniť svoje povinnosti tak ako sa zaviazala.

5. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam:

6. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 28.3.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. P a v ten

istý deň aj dodatok k tejto zmluve. Predmetom zmluvy v znení dodatku bolo poskytovanie služieb v
účastníckom programe Panter Pro 65 eur, pričom účastníci zmluvy sa dohodli tiež na predaji zariadenia
Sony Xperia SP za kúpnu cenu 1 eur, pričom žalovaný sa zaviazala využívať služby v zmysle zmluvy
a dodatku po dobu 24 mesiacov.

7. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytovaných služieb nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 24.4.2014 v sume 675,54 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 24.5.2014 v sume 65 eur.

8. Využívaním telekomunikačných služieb žalovanou vznikla žalobcovi podľa vyššie uvedených faktúr
celková pohľadávka v sume 740,54 eur ako nezaplatené mesačné poplatky za využitie predplatených

služieb, z ktorých žalovaný neuhradil sumu 740,54 eur v lehote splatnosti. Žalovanému žalobca zaslal
pokus o zmier zo dňa 22.8.2014 s rozpisom neuhradených faktúr a vyzval žalovaného na úhradu
dlžných faktúr za služby a nákladov na mimosúdne vymáhanie v celkovej sume 1 059,54 eur.

9. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

(ďalej len zákon): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb
je písomná;38a) to neplatí pre
predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona: Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

11. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona: Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

12. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a/, b/ zákona: Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

13. V konaní mal súd za nesporne preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy č. A7632041 a dodatku k nej, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby. V dôsledku
uvedeného vznikla žalovanému v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť
žalobcovi pohľadávku za neuhradené služby, pričom cena za služby bola žalovanému vyúčtovaná
nasledovnými faktúrami:

- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 24.4.2014 v sume 675,54 eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 24.5.2014 v sume 65 eur.

14. Spolu tak žalobca žalovanému za využitie komunikačných služieb vyúčtoval sumu 740,54 eur,

z ktorej žalovaný neuhradil ani čiastočne žiadnu sumu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaný uhradil sumu 740,54 eur uplatnenú titulom nezaplatenej ceny za služby využívané na základe
uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na ktorých úhradu je žalovaný povinný v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami priznal
žalobcovi sumu 740,54 eur vzhľadom na to, že dlh bol riadne a dostatočne preukázaný.

15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

18. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 5,05 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB 0,05 %
zvýšenú o 5 percentuálnych bodov), a to odo dňa 6.9.2014, ako dňa nasledujúceho po dni uvedenom v
pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (5.9.2014) až do zaplatenia, nakoľko v tomto čase už žalovaný
bol v omeškaní.

19.Ďalejsižalobca uplatňovalsumu270,37eurspoluspríslušnýmúrokomzomeškaniatitulomnáhrady
škody. Žalobca vyčíslil náhradu škody nasledovne:
- rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného zariadenia Sony Xperia SP (310 eur) a akciovou cenou,
za ktorú bolo zariadenie žalovanej predané (1 eur), pričom škoda bola určená na sumu 270,37 eur.

20. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z., Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.21. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu dohodnutej
viazanosti z uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku. Takto skutkovo

vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti
podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou, zavinenie. Súd je toho názoru, že žalovaný porušil povinnosť dohodnutú v zmluve
spočívajúci v nezotrvanie v zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu, ktorú žalovaný nepochybne

porušil. V zásade rozhodujúcou/ určujúcou podmienkou, za ktorej žalobca odpredal (podmienil odpredaj)
telekomunikačných zariadení za 1 euro bolo práve (čl. 2.3 Dodatkov k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb) zotrvanie žalovaného v zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu/období, nakoľko počas
neho mohol žalobca (vzhľadom na výšku dohodnutých mesačných platieb) legitímne očakávať určitý
objem finančných prostriedkov (z hľadiska návratnosti ceny telekomunikačného zariadenia + náklady +
podnikateľský zisk) od žalovaného (minimálne 24 mesiacov x 65 eur), a to práve vzhľadom na výhodu

mu poskytnutú. Dohodnutá kúpna cena bola súčasťou komplexu celého obsahu práv a povinností
obidvoch zmluvných strán. Z čoho vyplýva, že porušením povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dohodnuté obdobie totiž u žalobcu nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, ako mohol
očakávať pri pravidelnom slede udalostí (t.j. pri zotrvaní v zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu),
pričom zásadnou súčasťou komplexu týchto zmluvných dojednaní bolo i poskytnutie telekomunikačného

zariadenia za akciovú cenu a to (len) za podmienky zotrvania v zmluvnom vzťahu v dohodnutom
rozsahu. Nadväzne platí, že škodou je aj ušlý zisk (§ 442 OZ ), ktorý predstavuje práve stratu majetkového prínosu, ktorý mal nastať pri pravidelnom
behu veci. Súd preto dospel k záveru o naplnení všetkých podmienok (porušenie povinnosti, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie minimálne v podobe

prezumovanej nedbanlivosti) vzniku nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho priznal žalobcovi nároku
na náhradu škody. Pokiaľ ide o konkrétnu priznanú výšku (270,37 eur), vychádzal zo zmluvných
dojednaní (článok 1.2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb), kde žalovaný podpisom na
zmluve potvrdil, že si je vedomí, že bežná cena zariadení bez zľavy, za ktorú podnik zo svojho majetku
zariadenia predáva, je v prípade zariadenia Sony Xperia SP 310 eur. Súd vychádzal z tvrdenej predajnej

ceny telekomunikačného zariadenia, za ktorú si mohol toto zariadenie žalovaný priamo od žalobcu kúpiť
a za ktorú ho reálne získal z dôvodu uvedených v zmluvách a dodatkoch k zmluvám. Žalobca si uplatnil
škodu len vo výške 270,37 eur, keď zohľadnil dobu trvania zmluvného záväzku t.j. obdobie marec 2014,
za ktoré žalovaný zaplatil cenu vyfaktúrovanú žalobcom. Súd teda vychádzal z toho, že keďže rozdiel
medzi cenou mobilného zariadenia a cenou za ktorú ho žalovaný získal je 309 eur, čo po rozpočítaná na

24 mesiacov doby viazanosti predstavuje na jeden mesiac 12,875 eur, potom súd priznal škodu vo výške
270,37 eur ako súčin počtu mesiacov, po ktorých žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu a sumy 12,875
eur t.j. 21 x 12,875 eur. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z tejto sumy v zmysle § 517 ods.
2 OZ v spojení s 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 5,05 % ročne (ako úrokovú sadzbu
ECB 0,15 % zvýšenú o 5 percentuálnych bodov), a to odo dňa 6.9.2014, ako dňa nasledujúceho po

dni uvedenom v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (5.9.2014) až do zaplatenia.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24.Žalobcabolvdanomprípadevcelomrozsahuúspešný,nakoľkosúdžalobežalobcuvcelomrozsahu
vyhovel, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.