Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116203587
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116203587.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G., V. XX, zast. Mgr.

Zuzana Jóžová Borecká, advokátka, so sídlom Nitra, Sládkovičova 7, proti plnoletému dieťaťu: V. R., nar.
X.X.XXXX,bytomC.,L.XXX/XX,ozrušenievyživovacejpovinnosti,sudkyňouMgr.IvanouHeinrichovou,
takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa: B. R., nar. XX.X.XXXX voči plnoletému dieťaťu:
V. R., nar. X.X.XXXX, ktorá bola naposledy určovaná rozsudkom Okresného súdu Košice, č.k.
27P/423/2010-39 zo dňa 23.3.2011 vo výške 90 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2015.

Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 9.2.2016 v konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod. sp.zn. 12C/299/2013 o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa domáhal zrušenia
vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa. Jeho vzájomný návrh bol na pojednávaní dňa 10.2.2016 vo
veci 12C/299/2013 vylúčený na samostatné konanie.

2.Súd vo veci v súlade s ustanovením § 31 CMP konal bez prítomnosti navrhovateľa a
plnoletého dieťaťa. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní k návrhu plnoletého dieťaťa
ohľadne prerušenia konania uviedla, že navrhovateľ s návrhom na prerušenie konania nesúhlasí,
ani žiadne mimosúdne rokovania medzi ním a plnoletým dieťaťom neprebiehajú. Ďalej uviedla, že
navrhovateľ trvá na písomne podanom návrhu. Plnoleté dieťa ukončilo štúdium v júni 2015. Je
dobrovoľne nezamestnaná. Nepreukázala, že by sa uchádzala o zamestnanie, alebo že je invalidná
dôchodkyňa. Matka plnoletej sfalšovala dôkaz o evidencii na úrade práce, zavádzala súd ohľadne

priznania invalidného dôchodku. Plnoletá môže požiadať o priznanie invalidného dôchodku tri roky
spätne.Absolventškolysapovažujezaschopnéhosámsaživiť,vprípadeplnoletejod1.9.2015.Plnoletá
sa mohla zaevidovať na úrade práce alebo mohla požiadať o priznanie invalidného dôchodku alebo
čiastočného invalidného dôchodku. Navrhovateľ má za to, že od 1.9.2015 je plnoletá schopná sama
sa živiť. Žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť od 1.9.2015. Čo sa týka spätného zrušenia vyživovacej
povinnosti poukazovala na rozhodnutie 4Co/345/2011 KS Trenčín zo dňa 20.10.2011 a rozh. ÚS sp. zn.
ÚS 473/2012-16 zo dňa 18.9.2012.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, zápisnicou z pojednávania zo dňa 10.2.2016 z konania 12C/299/2013,
správami zo Sociálnej poisťovne, správami z ÚPSVR Košice, záverečným vysvedčením, správou zneurologického vyšetrenia a zistil tento skutkový stav, ktorý je totožný z konania súčasne prebiehajúceho
naOkresnomsúdeNitrapod.sp.zn.12C/299/2013ozvýšenievýživnéhoakoajnasledovnýprávnystav :

X.V. R. je plnoletá, jej rodičia sú rozvedení. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Košice II.
sp.zn. 42C 385/05 zo dňa 23.10.2006, právoplatne dňa 23.12.2006, v tom čase maloletá navrhovateľka
ajejmaloletýbratN.R.,nar.X.XX.XXXXbolizverenídoosobnejstarostlivostimatkeaotecbolzaviazaný
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 2.500.-Sk mesačne a na mal. N. sumou 3.000.-Sk mesačne.
V tom čase mali rodičia dve vyživovacie povinnosti, priemerný mesačný zárobok matky bol 12.993.-Sk,

priemerný mesačný zárobok otca bol 19.373.-Sk.
RozsudkomOSKošiceII.č.k.27P37/2009-31zodňa5.6.2009,právoplatnéhodňa11.12.2009 vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8 CoP239/2009-45 zo dňa 25.11.2009 bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca na maloletého N. R. na sumu 115 eur mesačne od 1.2.2009. V tom čase
mala matka tri a navrhovateľ dve vyživovacie povinnosti, matka dosahovala priemerný mesačný zárobok
16.820.-Sk v čistom, otec dosahoval čistú mzdu za rok 2008 vo výške 97.239.-Sk.

Rozsudkom OS Košice II. č.k. 27P 423/2010-39 zo dňa 23.3.2011, právoplatného dňa 21.4.2011 bola
zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú navrhovateľku na sumu 90 eur mesačne od 1.11.2010.
V tom čase mala matka tri a otec dve vyživovacie povinnosti, matka dosahovala priemerný mesačný
zárobok 576,99 eura v čistom, otec dosahoval priemerný mesačný zárobok 506,75 eura v čistom.
Plnoletá navštevovala 9.ročník špeciálnej základnej školy.

V súčasnosti plnoleté dieťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, plnoletým bratom N. R., nar.
X.XX.XXXX, ktorý študuje na Masarykovej univerzite v Brne, na Právnickej fakulte, starou matkou N.
L., ktorá je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok vo výške 173,50 eura a vdovský dôchodok vo výške
249,30 eura, partnerom matky navrhovateľky C. M., ktorý je invalidný dôchodca a poberá čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 139,40 eura a úrazovú rentu podľa vyjadrenia svedkyne 150 -200 eura raz

za tri mesiace, na ktorú mu vznikol nárok 1.1.2001, za obdobie od 1.3.2013-31.5.2013 mu bola vyplatená
suma 25.102 Kč, za obdobie od 1.6.2014 do 31.8.2014 mu bola vyplatená suma 24.438 Kč, za obdobie
od 1.12.2014 do 28.2.2015 mu bola vyplatená suma 24.797 Kč, a maloletým súrodencom M. L. M.,
nar. X.X.XXXX.
Matka plnoletého dieťaťa je zamestnaná, jej príjem za rok 2013 bol v čistom 7.354,68 eura, čo je

priemerne mesačne 612,89 eura, za rok 2014 - 7.726,47 eura, čo je priemerne mesačne 643,87 eura,
za rok 2015 - 7.655,97 eura, čo je priemerne mesačne 637,99 eura, plus podľa jej vyjadrenia má príjem
aj z podnikania vo výške 200 - 300 eur mesačne. Živnostenské oprávnenie jej vzniklo od 3.1.2013.
Daňové priznanie za rok 2013 nepodala. Má tri vyživovacie povinnosti. Výdavky matky navrhovateľky
sú nasledovné: 50 eur splátka pôžičky 1.000 eur z Tatra banky, 260 eura mesačne splátky úveru vo

výške 12.000 eura z Tatra banky, 100 eur nájom za syna N. v Brne - 70 eur, výdavky na cestovné pre
N. - 50 eur, strava v Brne a doma - 250 eur, školský poplatok - 200 eur, oblečenie - 70 eur, mobil - 20
eur, voľno-časové aktivity - 30 eur, 170 eur platí nájomné za byt, 113,52 eura SIPO, internet 15 eur,
mobil 20 eur. Za rok 2014 podala daňové priznanie, v ktorom uviedla príjmy zo živnosti 14.019,72 eura,
výdavky zo živnosti 14.704,79 eura a teda základ dane - strata 685,07 eura. Do Sociálnej poisťovne

odviedla za 12/2014 platbu 133,42 eura a od 1.1.2015 platí 136,57 eura, jedná sa o sociálne poistenie
na živnosť. Spláca pôžičku 163,95 eura + úroky 88,01 eura. Má výdavky s maloletým M. L. asi 100 -
120 eur mesačne.
Plnoleté dieťa študovalo na Spojenej škole v Košiciach, štúdium ukončila 30.6.2015. Navrhovateľka
nemá žiaden príjem, invalidný dôchodok, ani žiadny iný dôchodok nepoberá, žiadosť o priznanie

invalidného dôchodku si ani nepodala, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nikdy nebola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Potvrdenie, ktoré predložila matka plnoletej, že je
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2.9.2015 nepretržite nebolo vydané úradom práce,
hlavička na potvrdení je nesprávna, detašované pracovisko v tom čase neexistovalo, chýba pečiatka
úradu. Vo svojom návrhu na zvýšenie výživného uviedla výdavky mesačne: na MHD 15 eur, strava 150

eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby a kozmetika 30 eur, mobil 10 eur, na spoločenské a kultúrne
vyžitie 30 eur, vitamíny 15 eur, okuliare 100 eur ročne.
Navrhovateľ žije sám, býva v podnájme, v garsónke, za podnájom platí mesačne 245 eur, v čom sú
zahrnuté aj zálohové platby za energie a poplatky súvisiace s užívaním bytu, jeho čistá mzda za
rok 2013 bola 6.011,10 eura, čo je priemerne mesačne 500,92 eura, za rok 2014 - 6.039,32 eura, čo

je priemerne mesačne 503,27 eura, za rok 2015 - 6.055,84 eura, čo je priemerne mesačne 504,65
eura. Podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa za roky 2012, 2013 nemal vyplatené cestovné náhrady,
pretože pri prepravách, na ktoré bol nasadzovaný, mal ubytovanie a stravu zabezpečenú a hradenú vždy
objednávateľom predmetnej dopravy. Z e-mailovej komunikácie jeho zamestnávateľa vyplýva, že šoférimajú pri zahraničných pracovných cestách stravu a ubytovanie zabezpečené. V jeho pracovnej zmluve
je uvedená mzda 630,68 eura a pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú. Jeho zamestnávateľ
potvrdil, že nakoľko navrhovateľ neovláda cudzie jazyky, vykonáva 90 % jázd v rámci SR, v nutných

prípadoch vykonáva aj zájazdy do zahraničia, pričom ubytovanie a diéty sú v réžii objednávateľa. Má
dve vyživovacie povinnosti. Z jeho výpisu z účtu vyplýva, že platí poistku 38,57 eura a mobil okolo 30
eur mesačne a inkaso, realizuje výbery z účtu v marci 2014 - 307 eur, v marci 2015 - 300 eur, v januári
2016 - 300 eur.
Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod. sp.zn. 10C/299/2013 konanie ohľadne zvýšenia výživného

na plnoletého N. R., ktorý svojim návrhom žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 115
eur na sumu 300 eur mesačne, svoj návrh odôvodnil tým, že študuje na Masarykovej univerzite v Brne,
Právnická fakulta, jeho návrh bol zamietnutý, Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Zo spisu OS Košice II. sp. zn. 14C 1/2007 súd zistil, že rozsudkom č.k. 14C/1/2007-190 zo dňa
5.12.2011, právoplatného dňa 31.5.2013 bolo vyporiadané BSM tak, že do výlučného vlastníctva matky

plnoletého dieťaťa bol prikázaný byt č. 14 na 4. poschodí obytného domu súp.č. XXX, na L. ulici XX
v C. postavený na parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2 a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
vo veľkosti 2921/100.000 v hodnote 55.900 eur a bola jej uložená povinnosť vyplatiť navrhovateľovi
na vyrovnanie jeho podielu sumu 25.959 eur. Nárok na náhradu nákladov súvisiacich s bývaním za

obdobie od 24.12.2006 bol vylúčený na samostatné konanie. Uvedená suma na vyrovnanie podielu
bola navrhovateľovi vyplatená, podľa vyjadrenia túto sumu plánuje použiť na zabezpečenie si vlastného
bývania, nakoľko býva v podnájme.

5.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

7.Tým, že plnoleté dieťa ukončilo svoje štúdium na strednej škole a v ďalšom štúdiu nepokračuje,
nadobudlo schopnosť samé sa živiť a preto súd postupoval v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanoveniaazrušilvyživovaciupovinnosťnavrhovateľakplnoletémudieťaťuod1.9.2015,kedyplnoletá
ukončila štúdium ako vyplýva zo záverečného vysvedčenia zo dňa 30.6.2015 vydaného Praktickou

školou v Košiciach, kde ukončila tretí ročník praktickej školy zacvičená na vykonávanie jednoduchých
praktických činností, so zameraním na domáce práce a údržba domácností. Tým, že dieťa nadobudlo
plnoletosť a ukončilo svoje štúdium, je schopné samé sa živiť, pričom vznik schopnosti samostatne
sa živiť sa chápe aj ako vznik nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade
ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenie sa na trhu práce, v tomto zmysle ide skôr o potenciálne

nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V súčasnosti nie je daný zákonný dôvod na to, aby
navrhovateľ prispieval na výživu plnoletého dieťaťa a jeho vyživovacia povinnosť tak bola zrušená,
pričom tu súd poukazuje na nepochopiteľný postoj plnoletého dieťaťa, resp. jej matky práve s poukazom
na správy zo Sociálnej poisťovne a úradu práce, z ktorých vyplýva, že plnoletá nebola nikdy v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberá invalidný dôchodok, dokonca o jeho priznanie ani

nepožiadala, hoci podľa správy Sociálnej poisťovne vzhľadom na jej zdravotný stav by mala nárok
na invalidný dôchodok, je pravda, že bude musieť doplatiť poistné na dôchodkové poistenie, to však
bude závisieť od dátumu vzniku invalidity a Sociálna poisťovňa odporučila podať žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku, nakoľko až následne bude možné určiť, či by na účely vzniku nároku na invalidný
dôchodok musela dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Na spísanie žiadosti je potrebný

preukaz totožnosti, doklad o ukončení štúdia, tlačivo - vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom a
súdu nie je jasné, prečo plnoleté dieťa spolu s matkou podľa vyššie uvedeného nepostupovali, prečo
zavádzali súd, keď tvrdili, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola podaná, prečo predložili
sfalšované potvrdenie z úradu práce ohľadne evidencie plnoletej.

8.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa: B. R., nar.
XX.X.XXXX voči plnoletému dieťaťu : V. R., nar. X.X.XXXX, ktorá bola naposledy určovaná rozsudkom
Okresného súdu Košice, č.k. 27P/423/2010-39 zo dňa 23.3.2011 vo výške 90 eur mesačne počnúcdňom 1.9.2015, teda spätne od zmeny pomerov, pretože súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na
plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku
alebo ďalšie trvanie dávok, bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy,

ak ide o výživné pre maloleté deti. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť na plnoleté
dieťa len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej
povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním
návrhu. Naopak, z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP vyplýva, že k zmene súdneho
rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť, na rozdiel

od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné
pre maloleté deti, vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery (okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie vyživovacej povinnosti).

9.Podľa § 98 CMP, ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.

10.Plnoleté dieťa doručilo súdu dňa 2.6.2017 návrh na prerušenie konania, jej návrh na prerušenie
konania súd zamietol, nakoľko sa nejedná o zhodný návrh oboch účastníkov konania, ale len jedného z
nich,navyšenavrhovateľsnímnesúhlasil,aninepotvrdilexistenciumimosúdnychrokovaníanavyšesúd
nevidel žiadny dôvod na to, aby konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletému
dieťaťu prerušoval.

11.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.