Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609202897
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3609202897.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany proti povinnému: OBUV
HADES, s.r.o., naposledy so sídlom Partizánske, Februárová 159, IČO: 35 928 620, t.č. vymazaný z
obchodného registra, o vymoženie sumy 735,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 5Er/298/2009-35 zo dňa 15. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. súdnemu
exekútorovi Mgr. Petrovi Gabrižovi priznal náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a výrokom III.
rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom z 18.08.2009 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému za účelom vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné
rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1510567909-GC04/09 z 25.05.2009. Súd udelil poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Gabrižovi (ďalej len "súdny exekútor"). Súdny
exekútor doručil súdu dňa 25.01.2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z obchodného registra
súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38CbR/110/2013-17 zo dňa 27.05.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 24.06.2015, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z
obchodného registra k 18.07.2015 (právny dôvod výmazu - § 8a ods. 1 písm. c/ zákona č. 530/2003
Z. z.).

3. Súd po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, výpisom z
obchodného registra, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, exekúciu podľa
§ 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ EP zastavil. O nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora
súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému, pretože
exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O výške
náhrady trov exekúcie súdneho exekútora bude rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší

súdny úradník samostatným uznesením. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného
rozhodolsúdvzmysle §256ods.1CSPacontrario(spoukazomna§9aods.1EPvplatnomznení)tak,
že účastníci nemajú právo na náhradu trov exekučného konania. Rozhodol tak preto, že vzhľadom na
oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavanie žiaden z účastníkov konania nezavinil
skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že podľa výpisu z

obchodného registra bol povinný dňa 18.07.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný
dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod prezastavenie exekučného konania (nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie), nakoľko
podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Strata tejto

spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a
následne zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata
spôsobilosti byť účastníkom konania, čo konštatuje aj súd v napadnutom uznesení a nie zrušenie
spoločnosti bez likvidácie a z toho vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby

dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie (uznesenie
bolo vydané dňa 15.02.2017). Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie ex offo
vymazaný z obchodného registra, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Má za to, že
uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade
mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na

ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ustanovenia § 196 a § 197 ods.1 Exekučného
poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti,
náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady
predstavuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. V prípade straty spôsobilosti povinného byť
účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1

Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Len
výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku
a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený v

danom prípade nemohol pri dôvodne podanom návrhu na vykonanie exekúcie dňa 18.08.2009 ani pri
náležitej opatrnosti predpokladať, že bude povinný dňa 18.07.2015 vymazaný z obchodného registra.
Oprávnený ani procesne nezapríčinil zastavenie konania. V prípade, ak došlo k zániku povinného
výmazom z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi. Ustanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje

aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd SR vo
svojom uznesení Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Na základe uvedeného
navrhoval, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako nezákonné zrušil.
5. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
6. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie iba vo výroku o zastavení exekúcie a o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť uznesenia a výrok o

nepriznaní nároku na náhradu trov exekúcie oprávnenému a povinnému zostal právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti

procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné

aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha
veci nevylučuje.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak súd
rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto

prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
13. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie

nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do
dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c/ CSP z dôvodu, že
odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za
situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
14. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o

trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania
účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ

neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).
16. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné 5konania v každej

situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že

trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,

súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady

neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357
písm. m/ CSP.
17. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti

rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
"Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

18. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku vspojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c/ CSP odmietnuť aj v tejto časti.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).