Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010008
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814010008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.06.2017, v
trestnej veci proti obž. O.. V. U. pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §
237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12T 4/2014 zo dňa 15.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obž. O.. V. U., nar. XX.XX.XXXX v C. nad H., trvale bytom C. nad H., N. ul. XXX/XX

podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryVranovnadTopľousp.zn.Pv107/13zodňa15.01.2014

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §
237 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

-tento, ako bývalý riaditeľ Základnej školy v obci N., okr. S. nad H. si v období mesiaca júl 2004 až
september 2009 sám, bez vedomia a súhlasu zriaďovateľa tejto školy, neoprávnene vyplácal osobný
príplatok, ktorý je nenárokovateľnou zložkou platu, čím porušil ustanovenie § 10 ods. 2 zák. č. 553/2003
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 3 ods. 3 a § 5 ods. 2 písm. f/ zák. č.

596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a týmto svojím konaním spôsobil Obci N., okr. S. nad H. ako zriaďovateľovi
Základnej školy obci N., okr, S. nad H. škodu vo výške 10.645,29 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. O.. V. U. vinným z prečinu porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- tento, ako bývalý riaditeľ Základnej školy v obci N., okr. S. nad H., si v období mesiaca júl 2004 až
jún 2009 sám, bez vedomia a súhlasu zriaďovateľa tejto školy, neoprávnene vyplácal osobný príplatok,
ktorý je nenárokovateľnou zložkou platu, čím porušil ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 3 ods. 3 a § 5 ods. 2 písm. f) zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a týmto svojím konaním spôsobil Obci N., okr. S. nad H. ako

zriaďovateľovi Základnej školy obci N., okr. S. nad H., škodu vo výške 10.645,29 Eur

Za to mu podľa § 237 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., pri zistení prevahy poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vo výmere 1 (jedného) roka a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať riadiacu funkciu v školstve po dobu
1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný O.. V. U. odvolanie. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozsudkom prvostupňového súdu nesúhlasí, okresný súd
v odôvodnení svojho rozsudku podľa neho vyhodnotil vykonané dôkazy v neprospech obžalovaného,
zistené pochybnosti vo vykonaných dôkazoch neodstránil a pre rozhodnutie vo veci nemal dostatok

dôkazov na závery uvedené v odôvodnení rozsudku o tom, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako
je uvedené v rozsudku. Podľa záverov okresného súdu obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú
výpovede A.. S. A., svedkov S. C. a M. V., v zhode s ktorými potom vyznievajú aj zodpovedajúce
početné listinné dôkazy. Obhajoba vyslovila názor, že v prvom rade bolo treba prihliadať na výpovede
svedkov M. V., I. B. a neexistujúce listinné dôkazy - platové dekréty, podpísané starostom obce, ktoré

mali byť uložené na obecnom úrade. Poukázal ďalej na výpoveď svedka M. V., ktorý ako štatutárny
zástupca zriaďovateľa školy vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že obžalovanému sa plat schvaľoval
na základe platového dekrétu s tým, že jedno vyhotovenie dostal riaditeľ školy, jedno účtovníčka
školy a jeden platový dekrét ostával na obecnom úrade. Tento platový dekrét musel byť opatrený
pečiatkou obce spolu s podpisom svedka ako starostu obce. Svedok V. potvrdil, že obžalovanému

podpisoval rozhodnutie o plate s účinnosťou k 1.9.2004 na sumu 24.150,- Sk a asi pravdepodobne
podpísal aj rozhodnutie na sumu 31.050,- Sk, pričom v oboch rozhodnutiach je zahrnutý osobný
príplatok. Na doplňujúcu otázku samosudkyne svedok V. na pojednávaní dňa 8.9.2014 uviedol aj to,
že osobný príplatok obžalovanému schvaľoval zriaďovateľ školy, t.j. on ako starosta obce. Pri určovaní
mzdových náležitostí vychádzal svedok V. z určitej metodiky, ku ktorej sa bližšie nevedel vyjadriť,

nevedel uviesť, či v tejto metodike bol zahrnutý aj osobný príplatok, príplatok za riadenie a príplatok
za nadčasy, obžalovanému však dal maximum podľa počtu žiakov. Uvedené vyjadrenia svedka V. sú v
rozpore s ďalšími vyjadreniami tohto svedka o tom, že obžalovaný nemal nárok na osobný príplatok a
obžalovanémuosobnýpríplatokneschválil.Zazávažnýnedostatokobžalobypovažovalaobhajobato,že
do trestného konania neboli predložené platové dekréty obžalovaného, ktoré podpisoval starosta obce

a ktoré mali byť uložené na obecnom úrade. Jedine porovnaním týchto platových dekrétov podpísaných
starostom obce s oznámeniami o výške a zložení funkčného platu podpísaného obžalovaným by bolo
možné zistiť, či platové dekréty sa svojim obsahom odlišujú od oznámení podpísaných obžalovaným.
Poukázal ďalej na výpoveď svedkyne I. B., ekonómky školy, ktorá uviedla, že plat bol vyplácaný na
základe dokladu - platového dekrétu podpísaného starostom obce, ktoré boli uložené v spisovej agende

školy. Svedkyňa A.. S. A. uviedla, že pri preberaní funkcie riaditeľa školy od obžalovaného osobne
nekontrolovala osobný spis riaditeľa školy, spisy mala na starosti I. B. a po jej odchode spisy prevzala
k sebe. Svedok S. C. vykonával ako kontrolór obce kontrolu od 1.9.2012 do 20.10.2012, uviedol, že
chýbali rozhodnutia týkajúce sa rokov 2006, 2007 a 2009, nezisťoval však, kde sa tieto rozhodnutia
nachádzajú, vychádzal len z toho, čo mal k dispozícii, svedok M. V. mu mal povedať, že obžalovanému

podpísalmenovacídekrétainédokladynespomínal.Ďalejobžalovanýuviedol,žeboldofunkcieriaditeľa
školy menovaný od 1.7.2004, funkciu vykonával do 30.6.2009, po ukončení funkcie riaditeľa odovzdal
novej riaditeľke A.. A. všetku agendu a viac k tejto agende nemal prístup. V roku 2012, teda tri roky po
skončení funkcie riaditeľa školy obžalovaného, bola vykonaná kontrola, v rámci ktorej sa na obecnom
úrade nenašli listiny týkajúce sa obžalovaného a jeho platu, na základnej škole boli doklady uložené

neprehľadne, v úplne iných zakladačoch. Uviedol, že je nepochybné, že s dokladmi - mzdovými dekrétmi
bolo po odovzdaní funkcie riaditeľa neoprávnene manipulované. K výpovediam svedkov A.. S. A. a
M. V. uviedol, že tieto výpovede sú vo vzťahu k obžalovanému zaujaté z dôvodu narušenia osobných
vzťahov, pretože obžalovaný podal trestné oznámenie vo veci podaného projektu na Základnej školeN., do ktorého boli zapojené tak svedkyňa A., ako aj nevesta M. V., ktorá bola zástupkyňou riaditeľky
A.. A.. Navyše M. V. počas výkonu funkcie riaditeľa školy preradil nevestu M. V. do nižšej platovej triedy
ako nekvalifikovanú učiteľku. Obžalovaný ďalej namietal premlčanie trestnosti činu a trestného stíhania

vzhľadom na to, že mu bolo obžalobou kladené za vinu neoprávnené vyplácanie finančných prostriedkov
od r. 2004 do r. 2009, s ktorou námietkou premlčania sa okresný súd v dôvodoch rozsudku vôbec
nevysporiadal. Na základe vykonaného dokazovania preto, podľa názoru obhajoby, nemohol okresný
súd dospieť k záveru, že obžalovaný si sám bez vedomia a súhlasu zriaďovateľa školy neoprávnene
vyplácal osobný príplatok a týmto svojim konaním spôsobil obci N. ako zriaďovateľovi škodu vo výške

10.645,29 eur. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa

§ 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného O.. V. U. je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné, pre vydanie zákonného rozhodnutia vo veci však bolo nutné dopočuť
svedkaM.V.,pretokrajskýsúdvtomtosmeredoplnildokazovanieatohtosvedkanaverejnomzasadnutí
opätovne vypočul.

Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo
v posudzovanej veci bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že obžalovaný O.. V. U. vykonával od
1.7.2004 do 30.6.2009, teda po dobu piatich rokov funkciu riaditeľa Základnej školy v obci N., okr. S.
nad H..

Súhlasiť je potrebné aj so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že zriaďovateľom Základnej školy v
N. je Obec N.. Podľa § 26 ods.1 zákona číslo 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov vedúcemu zamestnancovi,
ktorý je štatutárnym orgánom určí plat ten, kto ho do funkcie ustanovil. Obžalovanému ako riaditeľovi

školy mal plat určovať starosta obce N.. Podľa § 3 ods.3 zákona číslo 596/2003 Z. z. o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve zriaďovateľ má súčasne s vymenovaním riaditeľa dohodnúť podmienky
podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určiť mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu.
Obžalovaný ako riaditeľ školy mal zákonný nárok na platovú tarifu príslušnej platovej triedy, do ktorej
bol zaradený, ďalej mal nárok na zvýšenie platovej tarify a príplatok za riadenie, ktorý v súlade s ust.

§ 8 ods.2 zákona č. 553/2003 Z. z., ktorý obžalovanému mohol starosta obce priznať od 0% do 38%.
Nenárokovateľnými zložkami platu, o ktorých priznaní rozhodoval starosta obce sú osobný príplatok
podľa § 10 ods.1 zákona č. 553/2003 Z. z., ako aj odmenu podľa § 20 zákona č. 553/2003 Z. z.

V uvedenej trestnej veci bolo ďalej nesporne preukázané, aké konkrétne sumy boli obžalovanému z

titulu platu a napokon aj osobného príplatku vyplácané od 1.7.2004 do 30.6.2009, tieto skutočnosti
nespochybnil ani samotný obžalovaný.

Sporným však bolo, a to bolo aj predmetom obžaloby prokurátora, v súlade so zákonom, či obžalovaný
poberal osobný príplatok na základe rozhodnutia starostu obce N. ako zriaďovateľa školy, alebo si

osobný príplatok vyplácal sám, teda bez vedomia či bez rozhodnutia starostu obce, ktorým v tom čase
bol svedok M. V..

Taktiež je nesporné, že tak orgány činné v trestnom konaní, ani okresný súd nezabezpečili v priebehu
trestného konania do spisu platové dekréty či oznámenia o výške platu obžalovaného a tieto nepredložil

do konania ani obž. O.. U., z čoho tak orgány činné v trestnom konaní ako aj prvostupňový súd
vyvodili záver, že tieto neexistovali, resp. že ich nepodpísal starosta obce, svedok M. V., aj keď to, že
takéto dekréty boli vyhotovené a podpísané aj svedkom M. V. ako starostom obce tvrdil nielen samotný
obžalovaný O.. U., ale aj svedok M. V. a aj svedkyňa I. B..Obžalovaný O.. V. U. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným súdom uviedol, že o
jeho platových náležitostiach rozhodoval za zriaďovateľa školy, ktorým bola Obec N., ktorú v tom čase

zastupoval starosta obce M. V.. Jeho plat pozostával z tarifného platu, z príplatku za riadenie, ktoré
určoval starosta obce, pričom on poberal tento príplatok vo výške 38 % a poberal aj osobný príplatok,
ďalej poberal aj príplatok za nadčasy až do doby, kedy prišlo metodické usmernenie z ministerstva
školstva, kde bolo uvedené, že riaditeľom príplatok za nadčasy nepatrí. Poberal aj odmeny, o ktorých
rozhodovalstarostaobceatokukoncukalendárnehorokaaniekedyajkukoncuškolskéhoroka.Osobný

príplatok on poberal aj predtým, v čase keď vykonával funkciu zástupcu riaditeľa v tej istej základnej
škole. Osobný príplatok poberali riaditelia pred ním a aj po ňom. Oznámenie o výške a zložení platu bolo
podpísané starostom obce a aj ním ako riaditeľom školy. Po odovzdaní funkcie svojej nástupkyni A.. S.
A. tejtoodovzdal všetky doklady, vrátane dokladov o svojom plate. K otázke prečo mal k 1.9.2004 vydané
dve rozhodnutia o plate jedno na 24.150,- Sk a druhé na 31.050,- Sk uviedol, že jedno z nich mohlo
byť iba pracovnou verziou, v tom období reálne poberal iba jeden plat. Oznámenie o výške a zložení

funkčnéhoplaturobilaúčtovníčkaI.B.,starostaobcevydávalinérozhodnutiaatoplatobnýdekrét.Jeden
jeho osobný spis bol v škole a mal ho on (obžalovaný), druhý osobný spis mal starosta obce.

Svedkyňa A.. S. A. uviedla, že sa stala riaditeľkou po skončení funkčného obdobia obžalovaného od
1.7.2009, po nástupe do funkcie dostala od starostu obce M. V. menovací dekrét a platový dekrét, ktorý

sa označoval aj iným spôsobom a to ako oznámenie o výške a zložení platu a rozhodnutie o plate, podľa
ktorého ona mala nárok na platovú tarifu, zvýšenie platovej tarify podľa počtu odpracovaných rokov,
príplatok za riadenie vo výške od 0 do 38 % podľa počtu obyvateľov obce, ktoré platové náležitosti boli
povinné. Ako nenárokovateľnú zložku platu môže zriaďovateľ priznať riaditeľovi školy osobný príplatok
a odmeny. Do roku 2009 mala osobné spisy na starosti I. B.. Jej platobný dekrét v jednom vyhotovení

prevzala ekonómka školy, jeden prevzala ona a tretí bol založený do osobného spisu.

Z výpovede svedka S. C., hlavného kontrolóra obce N., vyplýva, že na základe uznesenia obecného
zastupiteľstva od 1.9.2012 do 30.10.2012 vykonal na Základnej škole v N. kontrolu, ktorá bola zameraná
na zistenie hospodárenia za obdobie od júla 2004 do septembra 2009. V súvislosti s predmetom

obžaloby zistil, že obžalovaný si sám vydal dve rozhodnutia o plate k 1.9.2004 jedno na sumu 24.150,-
Sk a druhé na sumu 31.050,- Sk, ďalej bolo vydané rozhodnutie k 1.9.2005 na sumu 29.920,- Sk a k
1.1.2008 na 34.480,- Sk, svoj osobný spis mal obžalovaný v rozpore so zákonom uložený v škole a
nie na obecnom úrade. Svedok nezisťoval, kde sa ďalšie doklady týkajúce sa platu obžalovaného v
čase výkonu funkcie riaditeľa školy nachádzajú. Ďalej svedok zistil, že obžalovanému boli neoprávnene

vyplatené aj odmeny a nadčasy ako aj osobné príplatky a to v roku 2004 vo výške 32.180,- Sk, v roku
2005 vo výške 30.816,- Sk, v roku 2006 vo výške 53.430,- Sk, v roku 2007 vo výške 80.579,- Sk, v
roku 2008 vo výške 75.584,- Sk, a v roku 2009 vo výške 1.596 eur. Svedok uviedol, že obžalovaný si
sám schválil a vyplácal odmeny, nadčasy, osobný a riadiaci príplatok za funkčné obdobie spolu vo výške
24.657,90 eur. V čase jeho kontroly boli doklady uložené neprehľadne a zistil aj iné nezrovnalosti pokiaľ

išlo o iných zamestnancov školy.

Keďže v uvedenej trestnej veci orgány činné v trestnom konaní, na ktorých v podstatnej miere je
dôkazné bremeno nezabezpečili do spisu platobné výmery obžalovaného, ktoré by potvrdili či vyvrátili
jeho tvrdenie o tom, že osobný príplatok poberal po schválení starostom obce, bol jedným z kľúčových

dôkazov v tejto trestnej veci výsluch svedka M. V., ktorý vykonával funkciu starostu obce N. v rokoch
1990-2010. Svedok M. V. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom uviedol, že obžalovanému
podpísal menovací dekrét a taktiež rozhodoval o jeho platových náležitostiach. Tu je treba uviesť, že
prvýkrát v prípravnom konaní vypovedal svedok V. k otázke platových náležitostí dňa 27.2.2013, teda
viac ako tri roky po tom, čo skončilo funkčné obdobie obžalovaného, pričom od prvého platobného

výmeru vystaveného obžalovanému uplynulo takmer deväť rokov. Pri prvom výsluchu svedok V. uviedol,
že on do riadenia školy obžalovanému nezasahoval, kontroly v škole vykonával kontrolór obce S. C., o
výsledkoch kontrol informoval obecné zastupiteľstvo, pričom neboli zistené žiadne vážnejšie nedostatky.
Rovnako svedok požiadal o vykonanie kontroly aj školský úrad v C. nad H., pričom ani táto kontrola
nezistila väčšie nedostatky. Pri opätovnom výsluchu v prípravnom konaní svedok V. dňa 7.5.2013 na

otázku vyšetrovateľa, kto obžalovanému určil osobný príplatok, odpovedal, že sa k tomu nevie vyjadriť,
je to v menovacom dekréte. Na otázku, či podpisoval mzdové náležitosti obžalovanému svedok M.
V. uviedol, že podpisoval aj ročnú odmenu. A. výsluchu v prípravnom konaní dňa 27.6.2013 svedok
uviedol, že dekréty o plate obžalovaného sa musia nachádzať aj v archíve obce a rovnako aj v archíveškoly. Pri výsluchu dňa 21.10.2013 svedok uviedol, že určite v roku 2004 on podpisoval rozhodnutie
o plate obžalovaného, svedok žiadal, aby podľa taríf dostal obžalovaný najvyššie sumy. Z výsluchu
nie je zrejmé, žeby svedok, ktorému boli vyšetrovateľom predložené platové dekréty na dve rôzne

sumy vyhotovené na jedno obdobie (k 1.9.2004) bola položená otázka, či niektorý z týchto dekrétov
podpísal, táto otázka bola napokon svedkovi V. položená až na hlavnom pojednávaní na okresnom
súde. Svedok potvrdil, že obžalovanému podpisoval koncoročné odmeny ku koncu kalendárneho
roka a školského roka. Zároveň svedok až na tomto svojom výsluchu uviedol, že osobný príplatok
obžalovanému nepriznal. Oznámenie o plate riaditeľa školy boli vyhotovené v troch exemplároch, jeden

ostal na obecnom úrade, jeden sa zakladal do osobného spisu riaditeľa v škole a jeden bol odovzdávaný
obžalovanému. Na hlavnom pojednávaní na okresnom súde svedok M. V. uviedol, že obžalovaný nemal
nárok na osobný príplatok. Na otázku sudkyne, či obžalovanému podpísal svedok rozhodnutie o plate
s účinnosťou od 1.9.2004 na sumu 24.150,- Sk alebo na sumu 31.050,- Sk svedok uviedol, že určite
obžalovanému podpísal rozhodnutie na sumu 24.150,- Sk a pravdepodobne podpísal aj rozhodnutie
na sumu 31.050,- Sk, na nasledujúcu otázku sudkyne, že v oboch prípadoch boli do platu zahrnuté

aj osobné príplatky svedok odpovedal, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na ďalšiu otázku sudkyne, aké
presné zložky platu obžalovanému schválil on ako starosta obce svedok uviedol, že si to nepamätá
presne, ale išli podľa metodiky, myslel si, že osobný príplatok neschválil. O tom, že by si platové
dekréty podpisoval sám obžalovaný, svedok nemal vedomosť. Príplatok za riadenie bol obžalovanému
schválený v maximálnej možnej výške. Dekréty vyhotovovala na základe dohovoru s obžalovaným I.

B.. Na otázku obžalovaného, či má svedok vedomosť o tom, že aj predchodkyňa obžalovaného ako
aj jeho nástupkyňa vo funkcii riaditeľa školy mali priznaný osobný príplatok svedok uviedol, že o tom
nemal vedomosť. Neposkytnutie osobného príplatku svedok písomne obžalovanému nezdôvodňoval.
Na verejnom zasadnutí pred krajským súdom svedok po poukázaní na rozpory v jeho výpovediach,
ktoré rozpory neboli ani vyšetrovateľom, ani prokurátorom, ani obhajcom, ani prvostupňovým súdom

odstraňované, svedok uviedol, že on si presne nepamätá, aký plat dostával obžalovaný, presne to
bolo uvedené v dokladoch, ktoré boli v škole a na obecnom úrade a ktoré mal aj obžalovaný. Na
otázku, či je možné, že obžalovaný nedostal osobný príplatok a jeho nástupkyňa vo funkcii A.. A.
osobný príplatok dostala, pričom súd poukázal na konkrétnu sumu, ktorá bola totožná u obžalovaného
aj u jeho nástupkyne vo funkcii, svedok uviedol, že pokiaľ dostala nástupkyňa obžalovaného osobný

príplatok, potom tento patril aj obžalovanému ako predchádzajúcemu riaditeľovi. Pri rozhodovaní o plate
riaditeľaškolypostupovalpodľametodickéhousmerneniaakonzultovalajsmiestnymškolskýmúradom.
Oznámenie oplateboloodovzdávanéajriaditeľoviškoly.Rozhodnutieoplatevyhotovovalapracovníčka
obecného úradu a bolo opatrené jeho podpisom a pečiatkou obce.

Svedok A.. S. S. uviedol, že bol do funkcie zástupcu riaditeľa školy menovaný v roku 2004 súčasne s
obžalovaným, o náležitosti platu riaditeľa školy sa on nezaujímal.

V súvislosti so skutkom obžaloby bola vypočutá j svedkyňa I. B., mzdová účtovníčka na Základnej škole
v N. od 1.1.2004 do 1.9.2012. Kontrolu na základnej škole vykonal kontrolór obce až po jej odchode zo

školy. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný sa so starostom obce M. V. dohodol na plate, dohodol sa s ním
aj na osobnom príplatku. A. obžalovanému vyplácala na základe listu- dokumentu, ktorý vytvoril starosta
obce. Osobný príplatok obžalovaného sa zvýšil oproti tomu, čo dostával obžalovaný ako zástupca
riaditeľa na základe dokumentu, ktorý jej dal starosta obce. Pripustila, že k 1.9.2004 mal obžalovaný
vystavené dva platové dekréty na rôzne sumy, mohlo sa stať, že starosta zmenil niečo na plate a platný

bol ten dekrét, ktorý je uvedený na výplatnej páske obžalovaného.

Súčasťou spisu sú aj mzdové listy obžalovaného za roky 2004 až 2009, z ktorých plynie, v akej
výške poberal obžalovaný plat, pričom je zrejmá aj výška osobného príplatku, ktorý bol obžalovanému
vyplatený v tom ktorom mesiaci.

Súčasťou spisu sú aj štyri oznámenia o výške a zložení funkčného platu a to s účinnosťou od 1.9.2004
na sumu 31.050,- Sk, ďalšie s rovnakou účinnosťou na sumu 24.150,- Sk, s účinnosťou od 1.9.2005
na sumu 29.920,- Sk a napokon oznámenie s účinnosťou od 1.1.2008 na sumu 34.480,- Sk, pričom
všetky štyri oznámenia majú v záhlaví uvedenú Základnú školu N. a sú podpísané len obžalovaným

ako riaditeľom školy, pričom pozostávajú z tarifného platu, zvýšenia platovej tarify, osobného príplatku
a príplatku za riadenie.Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj menovací dekrét zo dňa 30.6.2009, ktorým bola od 1.6.2009
menovaná za riaditeľku Základnej školy N. A.. S. A.. Zároveň je v spise aj oznámenie o výške a zložení
funkčného platu, ktoré je obsahovo a štruktúrou totožné ako oznámenie o plate obžalovaného, kde v

záhlavíjeuvedenáZákladnáškolavN.,ktoráoznámenieoplatedoručilasvedkyniA..S.A.akoriaditeľke
školy, podpísané je riaditeľkou školy A.. S. A., a až pod podpisom riaditeľky školy je pečiatka obce a
podpis zrejme starostu obce. Porovnaním oznámenia o výške a zložení funkčného platu riaditeľky A.. A.
účinného od 1.7.2009 ( nachádzajúcom sa na č. l. 117 spisu) teda od jej nástupu do funkcie s oznámením
o plate obžalovaného, ktorý vykonával funkciu riaditeľa školy do 30.6.2009 ( č.l. 151 spisu) krajský súd

zistil,žepoobsahovejstránkesútietoštylizovanétak,žeZákladnáškolaoznamujejejriaditeľovi,akýplat
má priznaný, čo evokuje, že si tieto píše sám riaditeľ školy, pri oznámení novej riaditeľky je po podpisom
riaditeľky navyše pečiatka obce a podpis zrejme starostu obce, keďže meno pri pečiatke obce nie je
uvedené. Porovnaní týchto oznámení o plate krajský súd zistil, že obaja riaditelia teda tak obžalovaný
ako aj jeho nástupkyňa A.. A. mali priznaný rovnaký osobný príplatok vo výške 266 eur. Rozdiel v ich
platoch bol teda minimálny, 30 eur.

Trestného činu porušovania porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
ods. 1, ods.2 písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému spôsobí malú škodu tým, že
poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú
právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok

a spôsobí mu väčšiu škodu.

Súdprvéhostupňadospelkzáveru,žeobžalovanýneoprávnenebezsúhlasuzriaďovateľa,tedastarostu
obce poberal osobný príplatok, pritom poukázal na výpoveď svedka M. V., ktorý uviedol, že on osobný
príplatok obžalovanému neschválil, na druhej strane však okresný súd citoval výpoveď toho istého

svedka, ktorý potvrdil, že podpisoval rozhodnutie o plate obžalovaného k 1.9.2004, pričom pripustil,
že mohol podpísať oba dekréty na rôzne sumy, pritom oba dekréty priznávali obžalovanému O.. U.
aj osobný príplatok. Prvostupňový súd pritom nevysvetlil, z akých dôvodov uveril výpovedi svedka V.,
že osobný príplatok obžalovanému neschválil, keď tento svedok sám pripustil, že on podpísal platový
dekrét, ktorým bol obžalovanému osobný príplatok priznaný. Prvostupňový súd nehodnotil ani výpoveď

svedkyne I. B., ktorá vyhotovovala výplatné pásky, mzdové listy a ktorá uviedla, že plat obžalovaného
bol určovaný v prípade nenárokovateľných zložiek podľa rozhodnutia starostu obce. Prvostupňový súd
ďalej dôvodil, že rozhodnutia o plate, ktoré sú v spise nie sú podpísané starostom obce ani pečiatkou
obce a boli podpísané len obžalovaným a riaditeľ školy si nemôže sám sebe podpisovať oznámenie o
výške a zložení funkčného platu. Keďže neboli nájdené doklady podpísané starostom obce a svedok V..k

uviedol, že on osobný príplatok obžalovanému nepodpísal, dospel okresný súd k záveru, že obžalovaný
si osobný príplatok priznal sám.

S týmto záverom súdu prvého stupňa sa však nie je možné stotožniť.

Skutočnosť, že pri kontrole vykonávanej kontrolórom obce S. C. od 1.9.2012 do 30.10.2012 neboli v
základnej škole nájdené príslušné doklady svedčiace o tom, že o plate obžalovaného rozhodol starosta
obce bez ďalšieho nepreukazujú, že tieto neexistovali.

Celá obžaloba prokurátora a aj rozsudok prvostupňového súdu sú pritom postavené na tom, že tieto

doklady starosta obce nevyhotovil a to aj napriek tomu, že samotný svedok M. V. nevypovedal k
tejto otázke tak jednoznačne, ako to konštatuje prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Svedok M. v
priebehu celého trestného konania tvrdil, že on platové dekréty obžalovanému podpísal.

Pri kontrole vykonanej kontrolórom obce S. C. po viac ako troch rokoch od skončenia funkcie

obžalovaného boli nájdené rozhodnutia, podľa ktorých si obžalovaný sám podpisoval plat a to k 1.9.2004
boli nájdené dve rozhodnutia na sumu 24.150,- Sk a na sumu 31.050,- Sk na to isté obdobie, pričom tieto
platové dekréty neboli podpísané starostom obce. Starosta obce však pripustil, že oba tieto doklady on
aj podpísal, že mohlo ísť o pracovné verzie, pričom v oboch prípadoch bola súčasťou platového dekrétu
aj položka osobný príplatok, teda samotný svedok M. V. pripustil na hlavnom pojednávaní na okresnom

súde, že osobný príplatok mohol obžalovanému priznať.

Skutočnosť, že kontrolór obce nenašiel pri kontrole doklady o plate obžalovaného, ktoré by boli v súlade
s mzdovými listami obžalovaného ešte neznamená, že tieto neexistovali, resp. že si ich podpisovalobžalovaný sám. Neboli nájdené ani len doklady, ktoré by svedčili i opaku, teda že starosta obce priznal
plat obžalovanému v inej výške.

V prvom rade krajský súd dopočul svedka M. V., ktorý uviedol, že si presne nepamätá, čo konkrétne bolo
obžalovanému vyplácané a toto uvedený svedok vypovedal aj pri svojich prvých výsluchoch. Nikdy tento
svedok neuviedol, aby vôbec nerozhodol o plate obžalovaného, naopak svedok pripustil, že podpísal k
1.9.2004 rozhodnutie o plate, ktorého súčasťou bol aj osobný príplatok. Skutočnosť, že orgány činné
v trestnom konaní ako nositelia dôkaznej povinnosti nezabezpečili doklady podpísané starostom obce

ako osobou oprávnenou priznať plat obžalovanému ako riaditeľovi školy ešte neznamená, že takýto
doklad nebol vystavený. Navyše svedok V. na verejnom zasadnutí potvrdil, že pokiaľ preukázateľne
priznal osobný príplatok nástupkyni obžalovaného vo funkcii riaditeľa školy, potom takýto príplatok bol
priznaný aj obžalovanému. Aj napriek tomu, že svedok M. V. už pred okresným súdom pripustil, že
podpísal obžalovanému rozhodnutie o plate, ktorým priznal aj osobný príplatok a to počnúc od 1.9.2004,
prvostupňový súd dospel k záveru, že obžalovanému osobný príplatok nebol starostom obce M. V.

priznaný.

Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že za danej dôkaznej situácie bolo namieste aplikovať jednu zo
základných zásad trestného konania : v pochybnostiach v prospech obžalovaného, nepreukázaná vina
sa rovná preukázanej nevine. Vychádzal z toho, že rovnakú štruktúru malo oznámenie o plate nielen u

obžalovaného ale aj u jeho nástupkyne vo funkcii s tým, že jeho formulácia evokuje, že si sám riaditeľ
priznáva plat, pritom v prípade nástupkyne obžalovaného nikto nespochybňoval, že o plate rozhodol
starosta obce, pritom jediným rozdielom bol len podpis starostu a pečiatka obce, hlavička oznámenia
pritom bola rovnaká. Napokon nová riaditeľka Základnej školy v N., ktorá vykonáva funkciu od 1.7.2009
mala identický osobný príplatok ako obžalovaný, pritom svedok M. V. na otázku, či priznával rozdielne

platy riaditeľom uviedol, že im priznal platy rovnaké, vylúčil aby ak priznal osobný príplatok svedkyni
A.. A. ako novej riaditeľke, aby jej priznal niečo, čo nepriznal obžalovanému. K výpovedi svedka M. V.
krajský súd poznamenáva, že pre značný odstup času nebolo možné ani od svedka požadovať, aby
presne uviedol, čo priznal obžalovanému, aké konkrétne položky, či konkrétne sumy, pritom tento svedok
pri svojich prvotných výpovediach opakovane uviedol, že plat obžalovanému určil podľa metodiky a určil

mu ho v najväčšej možnej výmere, ktorú zákon pripúšťa. Už v prípravnom konaní bolo pritom zrejmé,
že plat obžalovaného a jeho nástupkyne bol takmer identický. Je pravdou, že neboli nájdené ani v
škole ani na obecnom úrade a ani obžalovaný nepredložil doklady, ktorými mu bol určený plat, ktorý by
bol podpísaný starostom obce, avšak to neznamená, že také doklady neexistovali, keď o tom, že tieto
existovali vypovedal obžalovaný, svedkyňa I. B., ale predovšetkým samotný starosta obce N. uviedol,

že vydal také rozhodnutia.

Za takejto situácie potom, keďže po vykonaní všetkých dôkazov nebolo jednoznačne preukázané,
že by si obžalovaný vyplácal osobný príplatok bez súhlasu zriaďovateľa, práve naopak zriaďovateľ
na krajskom súde vyhlásil, že plat nástupkyne obžalovaného pozostával z rovnakých položiek ako u

obžalovaného, v zmysle zásady in dubio pro reo zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a
obžalovaného v súlade s ust. § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, keďže nebolo preukázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Krajský súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú už v konaní pred okresným súdom vzniesla

obhajoby. Premlčacia lehota v danom prípade je päťročná (§ 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., § 237 ods. 2 Tr.
zák.). Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje v súlade s ust. § 87 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vznesením
obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide. Premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy
bol trestný čin dokonaný. Pri trestných činoch pokračujúcich, trvácich a hromadných začína plynúť
premlčacia doba od okamihu, kedy bol trestný čin dokončený, pri trestnom čine pokračovacom teda

od okamihu dokončenia posledného čiastkového útoku. V danom prípade päťročná premlčacia lehota
plynula od 30.6.2009 a bola prerušená vznesením obvinenia obžalovanému O.. U. dňa 28.3.2013, teda
trestné stíhanie nebolo premlčané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.