Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/86/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216208768
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216208768.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: Slovenská obchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32,
IČO: 17331927, proti žalovanému: G. L. Y., C. C. G. R., N. XXXX/XX, IČO: 44 808 330, zastúpený
JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vodná 6, v konaní o 780,- eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.3.2017, č.k. 35Cb/63/2016-78 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti
uznesenia vec postupuje Slovenskej obchodnej inšpekcií, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 8.4.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 780,- eur s príslušenstvom, z titulu regresného peňažného nároku podľa
zákona č. 128/2002 Z.z. (ďalej len ,,zákon“). Žalobu odôvodnil tým, že peňažná pohľadávka vznikla
ako zákonom stanovená peňažná regresná povinnosť kontrolovanej osoby voči štátu zastúpenému
orgánom kontroly, v súvislosti s vykonanou kontrolou prevádzkarne žalovaného, zameranej na zaistenie,
či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné a v správnej
kvalite. Dňa 13.11.2014 inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie odobrali v intenciách
§ 5 ods. 6 písm. d) zákona, v prevádzkarni Rozličný tovar, N. XX, R., prevádzkovanej žalovaným,
na verifikáciu bezpečnosti a kvality 4 kusy vzorky 180L LAMPADAS, EAN: 8585030040650, pričom
Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š.p. bolo zistené, že skúšaná vzorka nevyhovela. Vzhľadom
na vyššie uvedené vznikla kontrolovanej osobe (žalovanému) v zmysle ust. § 7 ods. 4 zákona č.
128/2002 Z.z. povinnosť uhradiť žalobcovi náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality
a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných
predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu.
3. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa ust. § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.5. Podľa ust. § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
6. Podľa ust. § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
7. Podľa ust. § 10 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.
8. Pretože danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok, musí súd jej
splnenie skúmať vždy ex offo, v každom štádiu konania a na každom stupni.
9. Pre posúdenie povahy právneho vzťahu strán sporu z hľadiska právomoci súdu na prejednanie
a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové
hľadisko, teda povaha práv a povinností strán, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, ktoré kritérium
je určujúcim pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takéhoto právneho vzťahu,
ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3, 4 CSP.
10. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca uplatnil proti žalovanému nárok, ktorého hmotnoprávny základ
je daný § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon
je predpisom verejného práva, upravujúcim štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovanie služieb
spotrebiteľom na vnútornom trhu, pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného
trhu, ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona ako aj spoluprácu Slovenskej obchodnej
inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami.
11. Slovenská obchodná inšpekcia je správnym orgánom na úseku kontroly vnútorného trhu. V
prejednávanej veci Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave, vznikli v súvislosti s postupom podľa zákona č. 128/2002 Z.z. náklady
na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov žalovaného vo výške 780,- eur.
12. V zmysle ust. § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. (v znení v čase vykonávania kontroly) kontrolovaná
osoba je povinná uhradiť náklady skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná
bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám právnych predpisov.
13. Náklady skúšok podľa § 7 ods. 4 vyššie citovaného zákonného ustanovenia majú súvislosť s
kontrolou vykonávanou Slovenskou obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu, teda činnosťou
správneho orgánu v oblasti verejného práva. Predstavujú teda trovy dokazovania v správnom konaní,
ktoré má povinnosť uhradiť kontrolovaná osoba (žalovaný) v prípade, ak sa preukázalo na základe
vykonaných skúšok, že ním predávaný výrobok nevyhovoval požiadavkám právnych predpisov na
bezpečnosť alebo kvalitu. Rozhodovanie o trovách, ktoré vznikli správnemu orgánu v súvislosti s
jeho postupom v konaní v oblasti verejnej správy, nie je rozhodovaním vo veciach, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Na rozhodovanie o
nich preto nie je daná právomoc súdu v zmysle ustanovenia § 3, 4 C.s.p.
14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepatrí do právomoci súdu zaoberať sa rozhodovaním o trovách,
ktoré vznikli správnemu orgánu v súvislosti s jeho postupom v oblasti verejného práva. Pretože v zmysle
§ 31 ods. 2 v spojení s § 47 ods. 2 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ktorý vzhľadom na nedostatok
inej právnej úpravy sa použije aj v konaní podľa zákona č. 128/2002 Z.z.) o trovách správneho konania
rozhoduje správny orgán, ktorý inak rozhoduje vo veci, je v prejednávanej veci orgánom, do právomoci
ktorého vec patrí, Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej inšpekcie so sídlom
v Bratislave ako správny orgán prvého stupňa, ktorému bude vec postúpená po právoplatnosti tohto
uznesenia.
15. Zároveň súd podľa ust. § 10 CSP rozhodol o zastavení konania a postúpení veci orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.16. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
17. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu priznal žalovanému, nakoľko podaním žaloby na súd,
ktorý nemá právomoc konať, žalobca zavinil zastavenie konania.
20. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.
21. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym názorom prezentovaným v týchto
rozhodnutiach a postúpením veci na správne konanie. Vychádza z nesprávneho výkladu § 7 ods. 4 zák.
č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon“),
jeho vzťahu k § 12 zákona a kvalifikácie nákladov skúšky ako trovy správneho konania podľa § 31 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len SP). Nesúhlasí tiež s posúdením vzťahu účastníkov sporu
pri vzniku tejto povinnosti ako verejnoprávny.
22. Z dôvodu dvojakého právneho výkladu § 7 zákona o kvalifikáciu a príslušnosť konať v spore o
povinnosti znášať náklady skúšky kontrovanou osobou, bolo toto ustanovenie s účinnosťou od 1.3.2012
doplnené o odsek 5, ktorý aplikáciu správneho poriadku na konanie o právnych vzťahoch upravených
v jeho odsekoch 1 až 4 vylúčil. Tvorca zákona, ako orgán zodpovedný za tento úsek štátnej správy,
tým nespochybniteľne potvrdil, ktorý z týchto výkladov pokladá za autentický. Súd sa v napadnutom
uznesení s touto skutočnosťou nevysporiadal.
23. Pri povinnostiach uložených podľa ods. 2 a ods. 3 zákon ukladá kontrolovanej osobe na základe
výzvyorgánukontroly(iústnej)niečoosobnekonať,zdržaťsaalebostrpieťkonanie.Jejneuposlúchnutie
sa kvalifikuje ako marenie, rušenie alebo sťažovanie výkonu kontroly. Zákon v § 9 ods. 2 oprávňuje
orgán kontroly bez osobitného konania o tejto povinnosti vynútiť si jej splnenie ukladaním poriadkových
pokút, a to i opakovane. Súdy sa pri konaniach o zákonnosti takýchto rozhodnutí s takýmto právnym
výkladom stotožňujú.
24. Zistením, že výrobok pri skúške nevyhovel, vzniká podľa ods. 4 kontrolovanej osobe peňažná
regresná povinnosť voči orgánu kontroly. Tým sa štátom vykonané plnenie skúšobni stalo plnením z
dôvodu, ktorý zanikol. U kontrolovanej osoby sa to prejavilo ako vznik bezdôvodného obohatenia vo
výške tohto plnenia. Tieto právne dôsledky vznikajú naplnením dikcie tohto odseku, čo je deklarované
obsahom protokolu o skúške ako všeobecne záväznej verejnej listine. Nevydaním tejto pohľadávky
štátu vzniká medzi účastníkmi peňažný spor. Zákon neposkytuje orgánu kontroly špeciálny nástroj na
vynútenie si splnenia tejto povinnosti. Podľa právnych zásad sa na špeciálne neupravený právny vzťah
uplatní všeobecný predpis, ktorým je pri peňažných sporoch CSP.
25. Vzťah, ktorý takto medzi orgánom kontroly a kontrolovanou osobou vznikol definuje § 489
Občianskehozákonníkaakoobčianskoprávnyvzťahveriteľaadlžníka.Jehoobsahomjenajednejstrane
povinnosť dlžníka splniť zákonom uloženú peňažnú regresnú povinnosť určenú § 7 ods. 4 zákona a
takto získané bezdôvodné obohatenie v súlade s § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať tomu na
úkor koho bolo získané, a na druhej strane právo veriteľa požadovať od dlžníka refundáciu nákladov
skúšky v sume, ktorú uhradil skúšobni.
26. Slovenská obchodná inšpekcia, ako správca takto vzniknutej pohľadávky štátu si splnenie tejto
regresnej povinnosti v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu u kontrolovanej
osoby uplatnila vystavením faktúry v sume akú skúšobni uhradila. Po jej neuhradení riadne a včas, si
tento nárok uplatnila žalobou na príslušnom orgáne.27. Žalobca žiada odvolací súd, aby pri právnom posúdení veci akceptoval prezentovaný výklad, ktorý
bol potvrdený ako autentický doplnením § 7 zákona o odsek 5. Navrhuje, aby napadnuté uznesenie
zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal ho, aby o veci rozhodol podľa § 3 CSP.
28. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť a zároveň zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.
29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
31. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:
32. Náklady na vzorky sú nákladmi žalobcu v správnom konaní (náklady dokazovania) a tieto náklady
má žalobca právo uplatniť v správnom konaní.
33. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol správne a preto odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
34. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.