Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/241/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315208957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315208957.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokát, so sídlom Martinčekova č. 13, Bratislava, proti povinnému: Z. M.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, E., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad

so sídlom Popradská 70, Bratislava, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, o vymoženie 990,17 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 5Er/400/2015-30 zo dňa 29. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekučného konania a v
časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku č. I. zastavil exekučné konanie, vo výroku č.
II. nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov a vo výroku č. III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekučného konania odôvodnil
právne § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 167 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny

poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016) a § 36 ods. 1 a 2 E.
p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku). Vecne
zdôvodnilpotrebouzastaveniaexekučnéhokonaniazdôvodunedostatkuprocesnejpodmienkykonania,
konkrétne prekážky veci rozhodnutej (res iudicata). Konaniu v prejednávanej veci predchádzalo konanie
na súde prvej inštancie vedené pod sp. zn. 10Er/73/2011 s rovnakými účastníkmi konania, predmetom
konaniaiexekučnýmtitulom,pričomvtomto(predošlom)konanídošlokzastaveniuexekúcieuznesením

súdu prvého stupňa č. k. 10Er/73/2011-85 zo dňa 21.8.2014. Rozhodnutie o trovách súdneho exekútora
bolo odôvodnené tým, že súdny exekútor si ich neuplatnil. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov
bolo potom odôvodnené len odkazom na § 251 ods. 4 a § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p..

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Domáhal sa ním, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznil, že v tejto fáze konania príslušný
exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd
môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo
žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Uviedol, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie
je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Vyjadril sa,

že z uvedených dôvodov udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata
pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnomzávere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanej exekúcie nie je vykonateľný. Argumentoval,
že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej

veci. Poukázal na ust. § 44 ods. 2, 4, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. II.ÚS
499/2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 23/2013-8. Argumentoval, že exekučný súd svojim

postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E. p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

4. Odvolacím súdom bolo zistené, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na súde prvej
inštancie exekučné konanie pod spisovou značkou 10Er/73/2011. Zároveň odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie v predmetnej veci uznesením č. k. 10Er/73/2011-85 zo dňa 21.8.2014 zastavil exekúciu,
ktorá bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 990,17 Eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti

Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., č. k WHB0110074 zo dňa 19.11.2010. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2014 v časti prvého výroku a dňa 26.9.2014 v časti druhého a tretieho
výroku.

5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia CSP.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Citované ustanovenie § 230 CSP vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie
jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu
veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata)
je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 161 CSP (pôvodne §

159 ods. 3 O. s. p.), ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí
konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.

10. Hoci E. p. neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho
vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver by

bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a E. p. (pôvodne § 251 ods. 4 Občiansky
súdny poriadok, ďalej len „O. s. p.“, účinný do 30. júna 2016).

11. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že E. p. upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36
ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s ustanovením § 9a E. p. (pôvodne § 251

ods. 4 O. s. p., účinný do 30. júna 2016), ktoré predpokladá tzv. subsidiárne použitie CSP (pôvodne O.
s. p.), teda jeho použitie v prípadoch, ak E. p. určité aspekty konania neupravuje.12. Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v E. p. výslovne upravená, je potrebné použiť
subsidiárne ustanovenia CSP, ale súčasne je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania.
V občianskom sporovom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne,

nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata.

13. V exekučnom konaní je pritom potrebné vo vzťahu k možnému meritórnemu či procesnému
charakteru rozhodnutiu rozlišovať tri spôsoby rozhodnutia, a to 1/ zastavenie exekučného konania, 2/
zamietnutie žiadosti a 3/ zastavenie exekúcie.

14. I. E. p. upravuje zastavenie „exekučného konania“ z dôvodov litispendencie (§ 36 ods. 3), späťvzatia
návrhu na začatie exekučného konania podaného pred poverením exekútora vykonaním exekúcie (§ 38
ods. 3), neodstránenia vád návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným (§ 40 ods. 2) a právoplatného
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia (§ 44 ods. 4). V zmysle vyššie uvedeného výkladu bolo možné
i zastavenie exekučného konania v zmysle § 251 ods. 4 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) v spojení

s iným ustanovením O. s. p., od 1. júla 2016 v zmysle § 9a E. p.. U všetkých týchto rozhodnutí ide o
rozhodnutia procesného charakteru.

15. II. V prípade zamietnutia žiadosti sa exekučný súd musí s celou vecou vyporiadať podľa § 44 E.
p., teda musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Preskúmaním týchto podkladov následne usúdi, či bude súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie udelené alebo nie. Ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne, pričom v takom prípade ide vždy o vecné rozhodnutie.

16. V prípade prekážky rozhodnutej veci pritom nejde o posúdenie vyššie uvedených listín, pretože súd
mal preukázané, že tieto skutočnosti už boli posudzované v inom konaní, ktoré je právoplatne skončené,
teda je tu prekážka rozhodnutej veci, kedy vec treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a to v
zmysle 9a E. p., s použitím § 160 ods. 2 a § 230 CSP (pôvodne § 251 ods. 4, § 104 ods. 1, § 159 ods.
3 O. s. p., účinného do 30. júna 2016) a o žiadosti o udelenie poverenia už nerozhodovať, ale obdobne

ako je to u prekážky litispendencie, rozhodnúť procesným uznesením o zastavení exekučného konania
(zasadnutie občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave z 2. decembra 2014).

17. III. V exekučnom konaní však môže dôjsť k zastaveniu exekúcie (t. j. štádium konania po udelení
poverenia)ajzdôvodovhmotnoprávnych,ktorémožnostavaťnarovnakúúroveňakozamietnutienávrhu

v základnom sporovom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekúcie prekážku veci
právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený
navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh
na vykonanie exekúcie podal znovu. V tejto súvislosti bude dôležité posúdiť, ktorý dôvod zastavenia
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a prípadne aj ods. 2 E. p. exekučný súd použije.

18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že konaniu v prejednávanej veci predchádzalo už
právoplatne skončené konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10Er/73/2011 a že dôvodom
zastavenia exekúcie v tejto predchádzajúcej veci bolo zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v
podobe rozhodcovskej doložky majúcej založiť právomoc rozhodcovského súdu. Preto šlo jednoznačne

o vecné rozhodnutie zakladajúce prekážku veci rozhodnutej. Exekučný súd totiž skúmal hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne,
aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz
právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné
rozhodnutie (ktorým sa konanie končí), ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad

vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v
základnom sporovom konaní), ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.

19. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o exekučné konanie týkajúce sa totožných účastníkov
a totožného exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti

bola exekúcia právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje
prekážka res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 161
ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek za konania a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 161 ods.
2 CSP.20. Procesné podmienky už pojmovo naznačujú, že podmieňujú svojím splnením možnosť účastníkov
konania uplatňovať svoje právo na súdnu ochranu. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky (týkajúcej sa práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), na
ktorú oprávnený poukazuje, sa neposkytuje súdna ochrana opätovnému hoci riadne uplatnenému právu
účastníka konania, ak o veci už raz bolo právoplatne rozhodnuté (prekážka res iudicata). Z uvedeného
záveru nemôžu byť vyňaté ani exekučné konania, pretože podstatou uvedenej procesnej podmienky (v
danom konaní) je zabrániť duplicitnému (prípadne viacnásobnému), opakovanému prieskumu rozporu

exekučného titulu so zákonom (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), zahrňujúceho aj hmotné
právo. Preto ak v exekučnom konaní vedenom pred súdom prvej inštancie sp.zn. 10Er/73/2011
bolo právoplatne rozhodnuté o rozpore rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., č. k. WHB0110074 zo dňa 19.11.2010 so
zákonom (nespôsobilý exekučný titul), bolo tým právne záväzne rozhodnuté o neexistencii práva
oprávneného na vedenie exekúcie proti povinnému, na základe totožného exekučného titulu.

21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zastavenia exekučného konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22.Podľa§202ods.2O.s.p.(účinnýdo30.júna2016)odvolanieneboloprípustnéani(okreminýchtam

uvedených prípadov) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným
zákonom je na základe poznámky č. 31 k citovanému ustanoveniu O. s. p. práve E. p.), ak tento osobitný
zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje
a opätovne rozhodne sudca.

24. Ak potom rozhodnutie v prejednávanej veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v čase

rozhodovania odvolacieho súdu preto neexistovalo rozhodnutie o trovách exekúcie súdneho exekútora,
ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať a posúdenie tejto otázky a
opätovné rozhodnutie o nej bude prináležať sudcovi súdu prvej inštancie, keďže zákon (E. p.) odvolanie
proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nepripúšťal (pri podaní včasného odvolania oprávnenej osoby
spôsobilo aplikáciu § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p., účinného do 30. júna 2016 aj v prejednávanej veci).

25. Z dôvodu, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 251 ods. 4 v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), pričom v tomto prípade nerozhodoval
o trovách exekúcie, odvolaním bol napadnutý i tento závislý výrok. Keďže opravný prostriedok proti
výroku o náhrade trov konania bol podaný zo strany oprávneného a postavenie oprávneného ako

odvolateľa sa nemohlo zmeniť v jeho neprospech, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
aj v časti náhrady trov konania účastníkov.

26. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne

žiadne trovy nevznikli (nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady) a o náhrade trov konania súdneho
exekútora (nie o trovách exekúcie, pretože poverenie na vykonanie exekúcie vydané nebolo) bude
rozhodovať súd prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, že povinnej sa nepriznáva náhrada trov
odvolacieho konania (§ 9a ods. 1 E. p., § 396 ods. 1 CSP, § 262 a § 256 CSP). Pretože došlo ex offo k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia v časti trov exekúcie súdneho exekútora, o trovách konania súdneho

exekútora na súde prvej inštancie a na odvolacom súde rozhodne súd prvej inštancie.

27. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).