Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813200287
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5813200287.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Mgr. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti
žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35

709 332, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom M. XXX,
XXX XX A., v konaní o zaplatenie 3.808,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-218 zo dňa 19. februára 2016
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-246 zo dňa 27. júna
2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-242 zo dňa 16.
júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-218 zo dňa 19. februára 2016 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-246 zo dňa 27. júna 2016 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-242 zo dňa 16. júna
2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému

trovy konania vo výške 2.827,86 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného: JUDr. Radko Petruňo,
advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, so sídlom Zvolen, Tehelná 189, číslo účtu IBAN: L
XXXX XXXX XXXX 7364 XXXX, BIC: J., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 788, ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka
zák. č. 40/1964 Zb.(ďalej aj len „ OZ"), § 796 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1, 2 OZ okresný súd žalobu zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou okresnému
súdu dňa 09.01.2013 žiadala, aby okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 7.616,15 Eur
s úrokom z omeškania s odôvodnením, že dňa 09.12.2010 nastala poistná udalosť, ktorá bola riadne
oznámená a zaevidovaná pod číslom 2090053789. Žalovaný škodu vyhodnotil ako totálnu. Odmietol
vyplatiť poistné plnenie i napriek tomu, že so žalobkyňou uzavrel dňa 29.4.2010 havarijnú poistku na
osobné motorové vozidlo zn. KIA Soul KNAJT811AA7156965. Žalobkyňa riadne plnila svoje povinnosti

vyplývajúce z poistnej zmluvy.

3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1Cb/29/2013-151 zo dňa 08.08.2014, proti ktorému
podala žalobkyňa odvolanie a odvolací súd uznesením sp. zn. 14Cob/316/2014 zo dňa 28.4.2015
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil na nové konanie. Okresný súd opätovne vypočul
účastníkov konania, poučil podľa § 120 ods. 4 OSP a vyžiadal od žalobcu Všeobecné poistné podmienky

pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08.4. Žalobkyňa po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie sumy 3 808,15 Eur s príslušenstvom, v ktorej
časti okresný súd konanie zastavil uznesením č. k. 1Cb/29/2013-79 zo dňa 09.12.2013 sa domáhala
zaplatenia sumy 3.808,08 Eur s príslušenstvom. Poukázala na uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným

č. 6890044181, ktorou bolo poistené vozidlo KIA Soul, VIN KNAJT811AA7156965 s 5 % spoluúčasťou,
dojednanou poistnou sumou 12.590 Eur a pre poistenie sa vzťahovali ustanovenia OZ a všeobecné
poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08.

5. Z vyjadrenia žalobkyne, žalovaného, svedkov a listín, ktoré sú súčasťou spisu, zo spisu Okresného

riaditeľstva PZ Dopravný inšpektorát Dolný Kubín ORP-P-752/DI-DK-2010 okresný „súd zistil, že dňa
09.12.2010 o 19.45 hod. došlo na ceste I/78 v km 18,750 medzi obcami Ťapešovo a Vavrečka k
dopravnej nehode zrážkou motorového vozidla zn. KIA Soul EČ: NO-787BE a motorového vozidla
zn. Škoda Superb MPZ: CZ EČ 3T32932. Navrhovateľka oznámila škodovú udalosť, ktorú odporca
zaevidoval pod číslom 2090053789 a listom zo dňa 16.12.2010 vyžiadal od navrhovateľky potrebné
listiny za účelom pokračovania v šetrení udalosti. Odporca dňa 17.01.2011 navrhovateľke oznámil, že

náklady na opravu vozidla presiahli 85 % všeobecnej hodnoty vozidla, preto v súlade so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08 (ďalej len VPP), článok
XI, plnenie poisťovateľa bod 5, sa táto škoda považuje za škodu totálnu a bude vybavená podľa bodu
XI, bod 6 VPP, podľa ktorého poisťovateľ poskytne všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti
zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Následne odporca listom zo dňa

21.2.2012 oznámil navrhovateľke ukončenie likvidácie škodovej udalosti ako i to, že škodová udalosť
sa odkladá bez poskytnutia poisteného plnenia, pretože ani šetrením polície sa nepodarilo preukázať a
ustáliť osobu, ktorá v čase vzniku dopravnej nehody viedla poistené motorové vozidlo a z toho vyplýva,
že ani nebolo preukázané, či táto osoba bola v čase vzniku dopravnej nehody držiteľom platného
vodičského oprávnenia na vedenie príslušného motorového vozidla. Poukázal na výluky z poistenia v

zmysle VPP, článok V, bod 3, podľa ktorého poisťovateľ neposkytne plnenie ak vodič poisteného vozidla
v čase škodovej udalosti nemal predpísané príslušné vodičské oprávnenie, mal zadržaný vodičský
preukaz, alebo mal uložený zákaz viesť motorové vozidlo."

6.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúduviedol,že„PodľačlánkuXI,bodu15Všeobecných

poistných podmienok VPP HAV 08, poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie, ak došlo k vzniku
poistnej udalosti pri riadení poisteného vozidla, ktoré vodič viedol pod vplyvom alkoholu alebo iných
návykových látok alebo ak vodič nezotrval na mieste nehody, alebo odmietol podrobiť sa dychovej
skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určenie či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou
látkou."

7. Z listín - z poistnej zmluvy číslo 6890044181, z oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel,
z oznámení žalovaného žalobkyni o výsledku šetrenia škodovej udalosti, zo spisu č. p. ORP-P-/DI-
DK-2010 bolo nesporne preukázané, že motorové vozidlo KIA Soul, VIN KNAJT811AA715965 bolo
poistené od 29.4.2010 od 00:00 hod. do 01.05.2012, na poistnú sumu 12.590 Eur, pre ktoré poistenie

okrem ustanovení Občianskeho zákonníka platili Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie
motorových vozidiel VPP HAV 08. Poistnou zmluvou bola dojednaná 5% spoluúčasť. Žalobkyňa
vyplnením tlačiva o oznámení škody z poistenia motorových vozidiel dňa 22.12.2010 oznámila, že
vozidlo v čase vzniku škodovej udalosti dňa 9.12.2010 viedol T. V.. Zo spisu č. p. ORP-P-/DI-DK-2010
okresný súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Dolnom Kubíne dňa

9.11.2011 rozhodol o uložení veci týkajúcej sa dopravnej nehody zo dňa 9.12.2010 v čase 19:45 hod., ku
ktorejdošlonacesteI/78vkm18,750medziobcamiŤapešovoaVavrečkaatotak,žedoposiaľnezistený
vodič osobného motorového vozidla zn. Kia Soul EČ NO-787BE, keď sa nachádzal v rovnom úseku
cesty za križovatkou na Námestovo, tak z presne nezistených príčin prešiel s vozidlom do protismeru a
došlo k zrážke s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb MPZ CZ EČ 3T32932,

ktoré v tom čase viedol C. S.. K zraneniu osôb nedošlo a u vodiča motorového vozidla Škoda Superb
nebolzistenýalkohol.VovozidleKiaSoul sanachádzalT.V.,ktorýsaodmietolpodrobiťdychovejskúške
s tým, že vozidlo neriadil. Z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok
spáchala konkrétna osoba, bola vec podľa § 60 ods. 3 písm. b) zák. č. 372/90 Z. z. odložená.

8. Okresný „súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil, že motorové vozidlo
v deň nehody viedol manžel navrhovateľky z obce Babin do Námestova. Pri ceste späť nastala poistná
udalosť - dopravná nehoda. Manžel navrhovateľky tvrdil, že vozidlo neviedol, že meno vodiča nepozná.
Žiaden dôkaz o tom, kto motorové vozidlo viedol nepredložil, pritom svedkovia, ktorí boli v priebehujednej minúty pri havarovanom osobnom motorovom vozidle, nevideli z vozidla vychádzať žiadnu inú
osobu len manžela navrhovateľky, ktorý vychádzal zadnými dverami. Svedkovia potvrdili, že sa manžel
navrhovateľky javil ako pod vplyvom alkoholu a on sám potvrdil, že bol v bare, kde pil. V čase nehody

bol sneh, v ktorom podľa výpovedi svedkov bolo dobre vidieť stopy po šmyku vozidla, takže by bolo
dobre vidieť aj stopy odchádzajúcej osoby. Svedkovia však žiadne stopy nevideli a v okolí nehody
hľadali vodiča, pretože osoba - manžel navrhovateľky tvrdil, že tam vodič bol." Žalobkyňa v hlásení
škodovej udalosti zo dňa 22.12.2010 uviedla, že osobou, ktorá motorové vozidlo viedla bol T. V., jej
manžel, ktorému odovzdala kľúče od motorového vozidla. Svedok T. V. v podaní vysvetlenia k dopravnej

nehode dňa 10.12.2010 o 1:30 hod. sa k nehode odmietol vyjadriť a odmietol čokoľvek podpísať. Až
dňa 01.02.2011, t. j. potom ako žalobyňa už v hlásení o škodovej „udalosti ho označila za vodiča, pri
podaní vysvetlenia si spomenul na všetky podrobnosti nehody i na to, že vozidlo požičal R. J., ktorý ho
viedol v čase nehody, ktorý však z miesta nehody odišiel. R. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred
podaním hlásenia o škodovej udalosti navrhovateľkou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že navrhovateľka uviedla meno vodiča svojho manžela po takmer dvoch týždňoch od vzniku škodovej

udalosti, kedy už bola oboznámená so všetkými okolnosťami jej vzniku i s tým, kto motorové vozidlo v
čase nehody šoféroval."

9. Okresný „Súd vychádzajúc zo všetkých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľkou uvedené údaje
v hlásení o dopravnej nehody o osobe vodiča sú správne. U vodiča nebolo možné overiť, či je alebo

nie je pod vplyvom alkoholu, pretože sa odmietol podrobiť skúške na zistenie, či nie je pod vplyvom
alkoholu alebo iných omamných látok. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že nie je limitovaný výškou
krátenia poisteného plnenia a nezistil dôvod na zníženie poistného plnenia inak, ako ho znížil odporca,
teda na nulu."

10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi priznal
ich náhradu vo výške „2 827,86 Eur, ktorých výšku vyčíslil podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
(ďalej len vyhláška) za úkony prevzatie a príprava dňa 27.5.2013, odpor proti platobnému rozkazu dňa
5.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 9.12.2014 vo výške 237,34 Eur za jeden úkon vypočítanej podľa §
10, ods. 2 vyhlášky z hodnoty sporu 7 616,15 Eur + režijný paušál ku každému úkonu podľa § 16, ods.

3 vyhlášky vo výške 7,81 Eur. Odmena právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 30.6.2014,
8.8.2014, 8.1.2016, 19.2.2016 a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky vypočítaná z predmetu sporu 3
808,08 Eur vo výške 141,09 Eur (predmet sporu znížená o 50% po zastavení konania v časti o
zaplatenie sumy 3 808,80 Eur po späťvzatí návrhu) + režijný paušál za každý úkon vykonaný v roku
2014 vo výške 8,04 Eur a v roku 2016 vo výške 8,58 Eur. Nepriznal odmenu za úkon zo dňa 18.12.2013

písomné podanie - predloženie dôkazov, pretože ide o nehospodárny úkon. Návrh dôkazov mohol byť
predložený spolu s podaným odporom proti platobnému rozkazu." „Cestovné a náhrada za stratu času
podľa § 15 a 17 vyhlášky a zák. č 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, § 1, písm. b/ opatrenia
MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách, za cestu vykonanú dňa 9.12.2013 na trase Zvolen - Námestovo a späť 240

km osobným motorovým vozidlom Škoda FABIA EČ ZV 151 BL vo výške 171,48 Eur (240 km x 0,183
koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km =43,92 Eur + 240 x 1,46 Eur/liter pohonných hmôt/
100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na 100 km = 23,48 Eur + 8 polhodín straty času x 13,01 =
104,08), za cestu vykonanú dňa 30.6.2014 vo výške 175,56 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia
motorového vozidla na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,52 Eur/liter pohonných hmôt/100 x 6,7 priemerná

spotreba pohonných hmôt na 100 km = 24.44 Eur + 8 polhodín straty času x 13,40 = 107,20 Eur), za
cestu vykonanú dňa 8.8.2014 vo výške 175,08 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového
vozidla na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,49 Eur/liter pohonných hmôt/ 100 x 6,7 priemerná spotreba
pohonných hmôt na 100 km = 23,96 Eur + 8 polhodín straty času x 13,40 = 107,20 Eur), za cestu
vykonanú dňa 8.1.2016 vo výške 177,29 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla

na 1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,18 Eur/liter pohonných hmôt/ 100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných
hmôt na 100 km = 18,97 Eur + 8 polhodín straty času x 14,30 = 114,40 Eur), za cestu vykonanú dňa
19.2.2016 vo výške 175,08 Eur (240 km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na 1 km =
43,92 Eur + 240 x 1,12 Eur/liter pohonných hmôt/ 100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných hmôt na
100 km = 18,01Eur + 8 polhodín straty času x 14,30 = 114,40 Eur)."

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.12. Žalobkyňa proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie, s tým, že uviedla, že „Jedná sa o v
poradí druhý rozsudok v predmetnej veci, kedy predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Námestovo
č.k. lCb/29/2013 zo dňa 08.08.2014 (v ďalšom len „predchádzajúci Rozsudok" bol zrušený uznesením

Krajského súdu v Žiline 14Cb/316/2014 z 28.04.2015 (v ďalšom len „Uznesenie") a to z dôvodu, že
nemohol byť vykonaný prieskum dôvodov, ktoré viedli prvostupňový súd k jeho záverom a tiež z dôvodu,
že bolo rozhodnuté predčasne v situácii, pričom sa súd nevysporiadal s dôvodmi navrhovateľkou
uplatnenýchnárokov."RozsudokOkresnéhosúduNámestovoč.k.lCb/29/2013zodňa19.februára2016
namietala z dôvodu v § 205 ods. 2 písm. d) OSP. Okresný súd vykonal v zmysle Uznesenia opätovné

pojednávanie, pričom prijal opätovne zhodný skutkový záver ako v predchádzajúcom Rozsudku, a to
že T. V. bol vodičom poisteného motorového vozidla v čase vzniku škodovej udalosti, a že tým, že sa
odmietol podrobiť dychovej skúške naplnil dôvod na nepriznanie náhrady škodovej udalosti v zmysle
článku XI. bodu 15 VPP HAV08 poistných podmienok žalovanej poisťovne. Okresný súd prijal zhodný
skutkový záver, ako v predchádzajúcom Rozsudku, v ktorom bolo uvedené: „Dokazovaním bolo zistené,
že iná osoba ako T. V. v motorovom vodidle, ktorého náhradu škody uplatňovala navrhovateľka, sa

nenachádzal.", pričom v Rozsudku je tento skutkový záver uvedený ako: „Súd vychádzajúc zo všetkých
dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľkou uvedené údaje o hlásení o dopravnej nehody o osobe
vodiča sú správne. U vodiča nebolo možné overiť, či je, alebo nie je pod vplyvom alkoholu, pretože sa
odmietol podrobiť skúške na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu, alebo iných omamných látok." Z
tohto nového hodnotenia, nebolo možné podľa žalobcu „zistiť, čo sú všetky dôkazy, a tiež ako sa súd

vysporiadal so skutočnosťou, že nikto nevedel uviesť vodiča vozidla, T. V. preukázateľne vystupoval zo
zadných dverí a samotná navrhovateľka v konaní na súde opakovane uviedla, že bola prinútená uviesť
osobu vodiča do hlásenia o škodovej udalosti na pobočke poisťovne, pretože jej bolo povedané, že ak
ju neuvedie, nebude jej podanie prevzaté. Za daného stavu nemožno hovoriť o tom, že sa v konaní
preukázalo, že vodičom bol T. V., a to aj po zohľadnení argumentácie navrhovateľky, ktorú táto uviedla

v predchádzajúcom odvolaní ako aj v samotnom konaní, že existuje reálna možnosť skutkového deja,
pri ktorom vodič vozidla mohol bezprostredne po nehode ujsť z miesta nehody, a tento vodič nebol T.
V.." Okresný súd postavil svoje, podľa žalobkyne, nesprávne skutkové zistenie na oznámení žalobkyne,
v ktorom uviedla do hlásenia poistnej udalosti, že vodičom bol T. V., pričom však žalobkyňa v konaní
na okresnom súde opakovane uviedla, že nebola prítomná pri nehode, nevedela sa vyjadriť k tomu,

kto vozidlo viedol, a osobu T. V. uviedla z dôvodu, že na ňu bol pri vypisovaní oznámenia v poisťovni
vyvíjaný nátlak, že pokiaľ neuvedie osobu vodiča vozidla, nebude jej oznámenie škodovej udalosti prijaté
a zároveň podľa jej vedomia bol T. V. vodičom pri odchode z domu, pričom žalobkyňa nemohla vedieť,
kto bol vodičom v čase vzniku nehody. „Súd zrejme (z odôvodnenia to nie je zrejmé) postavil svoje vyššie
uvedené nesprávne skutkové zistenie aj na výpovedi svedka (nie je možné zistiť ktorého), ktorý mal

vidieť priebeh nehody v jej závere, ktorý mal jednoznačne vylúčiť možnosť, že by vo vozidle bola iná
osoba ako T. V.. Pokiaľ tým súd myslel svedka I., ktorý zastavil po cca 50 metroch ako bol svedkom
nehody a následne pribehol k vozidlu, je potrebné poukázať, že sa jedná o zistenie, ktoré je potrebné
podrobiť dôkladnému hodnoteniu dôkazov spolu s ostatnými dôkazmi v zmysle § 132 Osp. Pokiaľ by súd
starostlivo zvažoval všetky súvislosti, určite by sa zaoberal vyhodnotením skutočností, že sa jednalo o

škodovú udalosť, ktorá sa stala ako vyplýva zo záznamu o uložení veci OR PZ z 9.10.2011 v čase 19:45
v decembri (štvrtok večer) pričom v čase nehody husto snežilo. Je možné urobiť vysoko pravdepodobný
záver o existencii tmy a nízkej viditeľnosti. Určitý čas potrebný na zastavenie, vystúpenie a prebehnutie
k vozidlu počas hustého sneženia môže v zimný večer počas hustého sneženia predstavovať relevantný
čas,ktorýmôžeposkytnúťdostatokčasuosobevodičanatoabyvystúpilazvozidlaaušla."Záversvedka

o skutočnosti, že sa zaboril do snehu asi 4 cm a určite by videl stopy, ktoré by zanechala odchádzajúca
osoba(pokiaľhosúdzobralzasmerodajný)bolpodľažalobkynenesprávny,pretožesajednaloonehodu
na hlavnej ceste medzi okresnými mestami Dolný Kubín a Námestovo v bežnom večernom čase, kedy
minimálne v dráhe vozidla bolo možné vozidlo opustiť bez problémov obidvoma smermi, tak aby sa
nezachovali akékoľvek stopy a to jednak smerom na blízku čerpaciu stanicu, alebo do blízke dediny

Vasiľovo (obidve vzdialenosti cca 1 km). Predmetnú svedeckú výpoveď, preto podľa žalobkyne nemožno
považovať za smerodajnú a založiť na nej následné rozhodnutie v situácii, pretože sa okresný súd
nevysporiadal s ostatnými skutkovými zisteniami, ktoré svedčia o opaku, keď svedok S. uviedol, že mu T.
V.uviedolponehode,ževozidloviedolkamarát,ktoréhoneidentifikoval,svedokI.uviedol,ževmomente,
keď dobehol k autu, sa z auta „snažila" vystúpiť osoba T. V., ktorá sa javila, že má vypité, zo zadných

dverí, pričom kontrolovali aj okolie. Pokiaľ svedok vypovedal, že od auta nenašli žiadne stopy smerujúce
od neho, toto vyjadrenie bolo potrebné vyhodnotiť v kontexte tak, že hľadali stopy „do poľa", na ktorom
bola snehová pokrývka, avšak objektívne nemohli hľadať stopy na vozovke, ktorá bola zrejme primerane
prejazdná vzhľadom na husté sneženie a bežnú premávku a zrejme tam nemohli byť 4 cm snehu.Zároveň nemožno skutočnosť, že svedok V. sediaci vo vozidle odmietol identifikovať vodiča na mieste
činu, podľa žalobkyne použiť ako relevantnú skutočnosť na preukázanie skutočnosti, že viedol vozidlo.
Možno podľa žalobkyne hovoriť o teoretickej možnosti, avšak, pokiaľ mal okresný súd svedka, ktorý

tvrdil, že pribehol k vozidlu ihneď, bolo podľa žalobkyne dôležité si uvedomiť, že tento svedok nevidel T.
V. viesť vozidlo, nevidel ho vychádzať z vozidla z predných dverí, a nastupovať do zadných dverí, a tento
svedok tiež nevidel T. V. preliezať dozadu vozidla, preto nebola svedecká výpoveď kompletná a bolo
potrebné ju hodnotiť súhrnne s ostatnými dôkazmi. Rovnako podľa žalobkyne irelevantná, vo vzťahu k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, bola aj skutočnosť, že T. V. uviedol ako vodiča J. až za 2 mesiace

po dopravnej nehode. „Rozhodnutie nemožno zakladať na teoretických a pravdepodobných záveroch.
V aktuálnom rozsudku sa už nenachádza ani táto vyššie uvedená úvaha."

13. V odvolaní žalobkyňa namietala, že v konaní nebolo vyvrátené skutkové zistenie, že T. V. v čase
nehody nevedel o tom, kto vozidlo šoféroval, pričom následne mohol predmetnú skutočnosť zistiť, resp.
si rozpamätať, za stavu, keď sa svedkom javilo, že mal vypité, či pravdepodobne identifikovať nepriamo.

Nemožno klásť za vinu žalobkyni, že nevie uviesť, kto viedol vozidlo, ktorú skutočnosť žiadala zohľadniť
práve tým, že svoju žalobu upravila počas konania a v súčasnosti sa namiesto 100% poistného plnenia
domáha iba 50 % poistného plnenia. Žalobkyňa neporušila žiadne ustanovenia poistnej zmluvy. Poistná
zmluva nezakazovala, aby bolo poistené vozidlo zverené do použitia blízkym osobám. Bolo podstatou
sporu posúdenie vzťahu žalobkyňa - žalovaný a nie skúmanie osoby T. V..

14. Osobitne žalobkyňa napadla odvolaním výrok o trovách, pretože bolo potrebné aj v prípade, pokiaľ
by sa „preukázala relevancia skutkových zistení o šoférovaní T. V. (ktorých preukázané kategoricky
odmietame) prihliadať na skutočnosť, že dôvodom zamietnutia plnenia poisťovne bol odkaz na článok V
- výluky z poistenia, bod 3 - poisťovateľ neposkytne poistné plnenie ak vodič nemal vodičské oprávnenie,
t.z. úplne iný dôvod." Tento dôvod založil vznik sporu, v ktorom žalobkyňa žiadala 100% poistného

plnenia, pričom žalovaný až dodatočne, po začatí súdneho konania, menil dôvod nepriznania plnenia na
čo reagovala žalobkyňa úpravou žalobného petitu. Priznanie trov právneho zastúpenia v sume 2.827,86
Eur žalovanej poisťovni, „ktorá vyvolala spor tým, že poistnú udalosť a priori úplne nesprávne posúdila
je nespravodlivé, a okrem iného táto skutočnosť zároveň nepriamo poukazuje na mieru odbornej
starostlivosti, ktorej sa u poisťovne dostalo pri posúdení poistnej udalosti navrhovateľky. Samotný

dokument žalovaného zamietnutie plnenia a dôvod v ňom uvedený má podľa názoru navrhovateľky
zásadný dopad na prípadné priznanie trov súdneho konania, ktoré v takomto prípade nemôžu byť
priznané v plnej výške vypočítanej zo sumy pôvodnej istiny. Na uvedenú skutočnosť navrhovateľka
opakovane súd upozorňovala, avšak v Rozsudku sa nenachádza vysvetlenie, či súd zvážil predmetnú,
z pohľadu navrhovateľky podstatnú, skutočnosť vo vzťahu k trovám konania. Tak ako to uvádza

odôvodnenieRozsudku,článokXI.bod15VPPHAV08hovorío„práveznížiťpoistnéplnenie"nieoprave
„neposkytnúť" poistné plnenie, tak ako je to uvedené v článku V. bod. 3 písm. a) VPP HAV 08. na ktoré
ustanovenie poukazovalo oznámenie zamietnutia plnenia zo strany žalovanej." Namietala, že rozsudok
je nepreskúmateľný, nakoľko nevysvetľoval, prečo sa okresný súd rozhodol interpretovať „pojem „znížiť"
poistné plnenie tak, že fakticky sa jednalo o „nepriznanie" náhrady, a prečo neriešil výšku zníženia

poistného plnenia." Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové konanie.

15. Žalovaný proti rozsudku okresného súdu podal do „ časti výroku napadnutého rozsudku, v ktorej
súd našej spoločnosti nepriznal náhradu trov konania vo výške 459,80 € ďalej v texte aj („napadnutý

výrok")" podľa „§ 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
aj „OSP") odvolanie". Z napadnutého rozsudku vyplývalo, že prvostupňový súd priznal v rámci náhrady
trov konania žalovanému cestovné a náhradu za stratu času, okrem iného aj za cestu vykonanú dňa
19.02.2016, a to vo výške 175,08 Eur „(viď str. 7 napadnutého rozsudku), t.j. cestovné a náhradu
za stratu času vo výške 1,25 € nižšej, než naša spoločnosť v rámci trov konania uplatnila. Str. 7

napadnutého rozsudku, odsek prvý: „... 240km x 0,183 koeficient opotrebenia motorového vozidla na
1 km = 43,92 Eur + 240 x 1,12 Eur/liter pohonných hmôt/100 x 6,7 priemerná spotreba pohonných
hmôt na 100km = 18,01 Eur + 8 polhodín straty času x 14,30 = 114,40 Eur." Nesprávne priznanie
nižšieho cestovného a náhrady za stratu času bolo evidentne spôsobené tým, že pri vyhotovení
napadnutého rozsudku došlo zo strany prvostupňového súdu podľa žalovaného k sčítacej chybe, (v časti

týkajúcej sa priznania cestovného a náhrady % a stratu času % a predmetnú cestu uskutočnenú dňa
19.02.2016),keďnamiestosprávnejvýšky176,33Eur,prvostupňovýsúdzjavnenedopatrením(omylom)
uviedol nesprávnu výšku cestovného a náhrady za stratu času vo výške 175,08 Eur. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku bolo podľa žalovaného totiž zrejmé, že prvostupňový súd pri výpočte cestovnéhoanáhradyzastratučasupostupovalsprávne,čovyplývazpostupuvýpočtu,avšakvkonečnomdôsledku
uviedol nesprávnu výslednú sumu „43,92 € + 18,01 € + 114,40 € = 176,33 € (nie 175,08 €, ako uvádza
prvostupňový súd)." V zmysle § 15 vyhlášky žalovaný v spojení s cestou vykonanou dňa 30.06.2014,

uplatnil aj hotové výdavky predstavujúce zaplatené parkovné vo výške 1,50 Eur. O uplatnenom nároku
žalovaného však okresný súd zrejme nedopatrením opomenul rozhodnúť, nakoľko žalovanému priznal
len uplatnené cestovné vo výške 68,36 Eur a náhradu za stratu času vo výške 107,20 Eur v spojitosti
s cestou vykonanou dňa 30.06.2014, no uplatnený nárok na parkovné prvostupňový súd nereflektoval,
keďže o ňom vôbec nerozhodoval. Správna výška trov právneho zastúpenia vrátane cestovného,

náhrady za stratu času a hotových výdavkov predstavuje spolu sumu 2.831,16 Eur (vrátane DPH).

16. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v odôvodnení predmetného rozsudku absentovalo
konštatovanie okresného súdu, že súčasťou priznanej náhrady trov konania je aj príslušná DPH, napriek
tomu, že v celkovej sume trov konania 2.827,86 Eur „priznanej súdom je správne zahrnutá aj 20 %
DPH zo sumy 2.356,67 € (odmena + režijný paušál + cestovné + náhrada za stratu času). Pre úplnosť

naša spoločnosť dodáva, že pri výpočte DPH zrejme došlo k počítacej chybe, keďže 20% DPH zo sumy
2.356,67 € predstavuje sumu 471,33 €, no súd priznal našej spoločnosti DPH len vo výške 471,19 €, t.j.
o 0,14 € menej než našej spoločnosti z titulu DPH patrí. V písomnom podaní našej spoločnosti zo dňa
22.02.2016 označenom ako „Vyčíslenie trov konania", uplatnila naša spoločnosť okrem iného aj nárok
na náhradu trov konania vo výške 456.50 €." Suma 456,50 Eur predstavuje zaplatený súdny poplatok

za odpor. Prvostupňový súd priznal žalovanému v zmysle § 142 OSP, ako účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že prvostupňový súd nielen vyššie uvedený nárok žalovanému
nepriznal, ale vôbec sa ním nezaoberal, keďže napadnutý rozsudok neobsahoval o tomto nároku ani
zmienku. Žalovaný žiadal, aby „odvolací súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa

19.02.2016 sp. zn.: 1Cb 29/2013 týkajúci sa náhrady trov konania tak, že zaviaže žalobkyňu k náhrade
trov konania vo výške 456.50 € na účet žalovaného, vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu IBAN: L XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: L., VS: XXXXXXXXXX a k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške
2.831.16 € a to na účet právneho zástupcu našej spoločnosti, vedený v L., a.s., číslo účtu IBAN: L XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: J., VS: XXXXXX do 3 /troch/ dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Zároveň naša spoločnosť žiada, aby súd zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania v odvolacom konaní
vo výške 29.22 € (1 úkon z hodnoty 459,80 € = 15,77 € odmena + 8,58 € rež. paušál + 4,87 € 20% DPH),
a to na účet právneho zástupcu našej spoločnosti, vedený v L., a.s., číslo účtu IBAN: L XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, BIC: J., VS: XXXXXX, do 3 /slovom: troch/ dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu."

17. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu.
Žalobkyňa opätovne opierala prípustnosť odvolania o odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm. d)
OSP, tvrdiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Konkrétne žalobkyňa namietala skutkový záver okresného súdu, že skutočným vodičom
poisteného motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody jej manžel T. V.. Žalovaný zdôraznil

„absurditu celej situácie, kedy pán T. V., ktorý netrpí žiadnou chorobou, poruchou ani stratou pamäti
a u ktorého pri dopravnej nehode nedošlo k žiadnym zraneniam, nevedel označiť meno osoby, ktorej
zveril vedenie nového motorového vozidla. So značným časovým odstupom si však už na meno tejto
osoby spomenul, a za túto označil osobu po smrti. Aj napriek tomu, že sa pánovi T. V. podarilo
rozpamätať na osobu vodiča jeho motorového vozidla na ďalšie (základné) okolnosti (ako napr. odkiaľ

v daný večer, keď došlo k dopravnej nehode šiel, kto viedol motorové vodidlo do Námestova, prečo
šoféroval ním označený pán J., kde sa s pánom J. stretli, prečo pán V. sedel vzadu, prečo nesedel
pán V. na mieste spolujazdca, ako sa dostal pán J. do auta) sa už pán T. V. nerozpamätal. Jediná
skutočnosť, ktorú si pán T. V. z predmetného večera kedy došlo k dopravnej nehode pamätá je meno
osoby, ktorá predmetné motorové vozidlo viedla a nevedno ako a kedy sa mu ocitla v aute. Za daných

okolností sú tvrdenia žalobkyne len ťažko uveriteľné." Predmetný záver o tom, že skutočným vodičom
motorového vozidla bol v čase dopravnej nehody pán T. V. mal podľa názoru žalobkyne okresný súd
založiť na: „Ad 1) listinnom dôkaze - ohlásení poistnej udalosti žalobkyňou, ktorá v predmetnom ohlásení
za vodiča motorového vozidla označila svojho manžela pána T. V.. K uvedenému listinnému dôkazu
žalobkyňa uvádza, že jej manžel bol vodičom predmetného motorového vozidla pri odchode z domu

a navrhovateľka nemohla vedieť, kto bol vodičom v čase dopravnej nehody. Meno svojho manžela
mala, podľa jej tvrdenia, v oznámení uviesť len v dôsledku nátlaku zamestnancov našej spoločnosti,
pod hrozbou, že v prípade neuvedenia vodiča motorového vozidla nebude oznámenie škodovej udalosti
prijaté. Vyššie uvedené tvrdenia žalobkyne sú neprijateľné. Žalobkyňa je manželkou pána T. V., ktorýs ňou zdieľa spoločnú domácnosť. Je preto nelogické a neobhájiteľné predpokladať, že v čase, keď
žalobkyňa predmetné poistné oznámenie vypĺňala (18 dní po dopravnej nehode!), by žalobkyňa nemala
vedomosť o tom, že by jej manžel počas dňa zveril vedenie jej nového motorového vozidla inej osobe.

Zjednodušene povedané, uveriť tvrdeniu žalobkyne. že v čase vypĺňania oznámenia o škode (kedy
v kolónke „vodič poisteného vodidla v čase vzniku škodovej udalosti" uviedla svojho manžela T. V.)
nevedela, že jej manžel vodičom nebol, možno len ťažko." Pokiaľ žalobkyňa v konaní naznačovala, že
nemala vedomosť o tom, kto bol vodičom predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody
(viď strana 3 zápisnice z pojednávania konaného dňa 09.12.2013), potom vyvstala podľa žalovaného

otázka, z akého dôvodu žalobkyňa prinajmenšom pri vypĺňaní oznámenia o škode (18 dní po dopravnej
nehode) nezisťovala (napr. dopytom na jej manžela), kto predmetné motorové vozidlo v čase predmetnej
dopravnej nehody viedol a to za situácie, že údaj o osobe vodiča vozidla v čase dopravnej nehody
je tzv. povinným údajom pri vypĺňaní oznámenia. Preto žalobkyňou prezentovaná verzia skutkového
stavu veci podľa žalovaného neobstojí. Z výpovedi svedka R. I., z ktorej malo vyplývať, že tento svedok
jednoznačne vylúčil, že by sa na mieste dopravnej nehody, resp. v predmetnom motorovom vozidle

nachádzala iná osoba ako pán T. V.. Okresný súd neprijal predmetný záver len na základe výpovede
svedka R. I. (ako sa mylne domnievala žalobkyňa), ale aj na základe výpovedí „ďalších účastníkov
cestnejpremávky,ktorísanamiestedopravnejnehodynachádzalibezprostrednepodopravnejnehode",
a to výpovede C. S. (vypočutý ako svedok na pojednávaní konanom dňa 08.08.2014) a pána F. J.
(na pojednávaní konanom dňa 30.06.2014 prečítaný záznam o podaní vysvetlenia, ktorý je súčasťou

priestupkového spisu OO PZ Dolný Rubín, ORP-P-752/ DI-DK-2010, s ktorým okresný súd účastníkov
oboznámil na predmetnom pojednávaní). Z výpovedí uvedených osôb podľa žalovaného vyplýval záver,
že v čase a na mieste dopravnej nehody sa v predmetnom (havarovanom) motorovom vozidle, ani v
jeho blízkosti nenachádzali žiadne iné osoby okrem T. V.. Súčasne z nich zreteľne plynie, že sa na
mieste dopravnej nehody (bezprostredne po jej vzniku), ani v jeho okolí nenachádzali žiadne stopy (v

snehu, ktorý sa na mieste dopravnej nehody a v jeho okolí nachádzal), svedčiace tomu, že sa namieste
dopravnej nehody nachádzala iná osoba odlišná od T. V.. resp. že by nejaká osoba miesto dopravnej
nehody opustila. Žalobkyňa svoju obranu zakladala na tvrdení, že priami svedkovia dopravnej nehody
potrebovali čas na to, aby svoje motorové vozidlá zastavili, vystúpili z nich a prebehli k motorovému
vozidlu manžela žalobkyne (t.j. havarovanému motorovému vodidlu), a tento čas mal byť dostatočným

časovým priestorom pre vodiča havarovaného motorového vozidla (podľa tvrdení žalobkyne zosnulého
pána J.), aby vystúpil a ušiel, pričom pridružené husté sneženie a tma mali zapríčiniť, že svedkovia
túto osobu nemohli vidieť. Uvedené tvrdenia žalobkyne neobstoja najmä z dôvodov, že z výpovede
svedka I. vyplýva, že tento svoje motorové vozidlo zastavil ešte skôr, ako sa po zrážke zastavilo
havarované motorové vozidlo, a to práve z dôvodu, že videl, ako sa havarované motorové vozidlo

točí sa ceste. Z uvedeného vyjadrenia svedka I. je zrejmé, že tento venoval svoju pozornosť práve
havarovanémumotorovémuvozidlu,ktorédôslednesledovalodmomentujehovzhliadnutiadomomentu
jeho zastavenia. Svedok I. sa ďalej vyjadril, že od momentu zastavenia havarovaného motorového
vozidla do okamihu, kým sa k tomuto motorovému vozidlu dostal (priblížil), uplynula 1 (jedna) minúta.
Svedok I. sa tiež vyjadril, že keby nejaká osoba vystúpila z havarovaného motorového vozidla, situácia

na mieste samom by mu umožnila túto osobu vidieť (na tomto mieste žalovaný zdôraznil, že netreba
opomenúť fakt, že sa jedná o výpoveď osoby, ktorá sa na mieste dopravnej nehody nachádzala, a teda
vie náležite posúdiť situáciu na mieste samom, na rozdiel od žalobkyne, ktorá sa na mieste dopravnej
nehody nenachádzala a teda sa môže len domnievať, dedukovať, resp. „domýšľať si" čo sa na mieste
dopravnejnehodyskutočneodohrávalo).Žalobkyňaspochybňovalazáverokresnéhosúdu,ževzhľadom

k výraznej snehovej pokrývke by odchádzajúca osoba („utekajúci vodič motorového vodidla") zanechal
stopy, tvrdením, že nakoľko došlo k dopravnej nehode na hlavnej ceste medzi mestami Dolný Kubín a
Námestovo, mohla odchádzajúca osoba opustiť miesto dopravnej nehody v dráhe motorového vozidla
a nezanechať stopy, pričom táto osoba mohla odkráčať na blízku čerpaciu stanicu (smer Námestovo)
alebo do blízkej dediny Vasiľovo (smer Ťapešovo). Ani predmetná obrana neobstála, a to hneď z

niekoľkých dôvodov: „Po prvé, je nepredstaviteľné (až absurdne), aby osoba, ktorá uteká z miesta
dopravnej nehody, utekala v dráhe motorového vozidla, dôkladne dbajúc nato, aby nezanechala žiadnu
stopu. Po druhé, je nepochybné (ani žalobkyňa to nepopiera), že v čase dopravnej nehody husto snežilo,
čo znamená, že sneh sa ukladal v dráhe motorových vozidiel, čo znamená, že stopy odchádzajúcej
osoby by ostávali aj v dráhe vozidla na vozovke. Po tretie, pokiaľ by sa unikajúca osoba pohybovala

smerom do dediny Vasiľovo, v dráhe motorových vozidiel po ceste, na to, aby nezanechala stopy, nutne
by musela prejsť okolo motorového vozidla svedkov a logicky by ju títo museli registrovať. Rovnako
tak je vylúčené, aby sa táto osoba pohybovala v smere na čerpaciu stanicu, (t.j. smer Námestovo),
nakoľko týmto smerom pokračoval svedok I. a tento vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že žiadnukráčajúcu osobu popri ceste smerom na Námestovo nestretli. Na tomto mieste treba ešte zdôrazniť,
že z výpovede tohto svedka zároveň vyplýva, že tento sa na mieste dopravnej nehody nezdržal dlho."
Skutkový záver prvostupňového súdu o tom, že predmetné motorové vozidlo viedol v čase dopravnej

nehody T. V., spochybňovala žalobkyňa tvrdeniami, podľa ktorých svedok T. V. po nehode druhému
účastníkovi nehody údajne uviedol, že vozidlo viedol kamarát, ktorého neidentifikoval. Tento argument
žalobkyne je podľa žalovaného zavádzajúci. Svedok C. S. (druhý účastník dopravnej nehody) sa totiž
pre okresným súdom nevyjadril v zmysle, že T. V. osobu, ktorá mala údajne viesť motorové vozidlo
neidentifikoval. Uvedený svedok totiž uviedol, že T. V. sa bezprostredne po nehode vyjadril v tom zmysle,

že„onnevie,akosaosoba,ktoráviedlamotorovévozidlovolá".PokiaľsatedaT.V.vyjadril,ženevie,ako
sa osoba, ktorá mala viesť motorové vozidlo volá, niet logického dôvodu si myslieť, že T. V. túto osobu
poznal.Vtejtosúvislosti„vyznievaprinajmenšomrozpačitotvrdeniežalobkyne,ktorákonštatuje,žesajej
manžel T. V. na meno tejto osoby dodatočne rozpamätal." O (ne)vierohodnosti tejto časti argumentácie
žalobkyne napokon, podľa žalovaného, svedčila aj výrazná disproporcia v skutkových tvrdeniach T. V.,
ktorý na jednej strane (zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.06.2014, str. 3) uvádzal, že pána J. pozná,

súčasne žalobkyňa (jeho manželka) potvrdzovala, že sa stretávali, boli vrstovníci, no na druhej strane
vo vzťahu k tejto osobe tvrdila, že nevie, ako sa volá. „Tieto skutočnosti teda nutne vedú k záveru, že
pokiaľ žalobkyňa popisuje okolnosti predmetnej dopravnej nehody, nehovorí pravdu."

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ sa, ako žalobkyňa správne konštatovala,

účastníci dopravnej nehody vyjadrili, že kontrolovali okolie miesta dopravnej nehody, „v podstate sa
niet čomu diviť, prihliadnuc na fakt, že sa mal manžel žalobkyne pred svedkami - účastníkmi dopravnej
nehody vyjadriť, že vodičom havarovaného motorového vozidla bola iná osoba (ktorej meno T. V. podľa
jeho vlastného tvrdenia nepozná). Za týchto okolností je potom pochopiteľné, že svedkovia okolie
dopravnej nehody skontrolujú, v snahe zistiť, či sa na mieste dopravnej nehody, resp. v jeho okolí

táto (iná) osoba nenachádza, či nie je zranená, nepotrebuje pomoc a pod. No fakt, že títo svedkovia
okolie miesta dopravnej nehody kontrolovali, neznamená, že ho kontrolovali preto, že sa iná osoba na
mieste dopravnej nehody skutočne nachádzala. Fakt, že svedkovia okolie miesta dopravnej nehody
kontrolovali, znamená len toľko, že tým reagovali na informáciu (dodatočne zistené, že nepravdivú) T.
V., ktorý mal svedkom (zavádzajúco) uviesť, že vozidlo viedla iná, jemu neznáma osoba." V odvolaní

žalobkyňa brojila aj proti výroku o trovách prvostupňového rozsudku, tvrdiac, že žalovanému nemali
byť trovy konania priznané v plnej výške. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že
žalovaný najprv odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na článok V. bod 3 VPP HAV 08,
t.j. z dôvodu, že vodič havarovaného vozidla nemal vodičské oprávnenie. Uplatnenie tohto dôvodu
odmietnutia poistného plnenia, bolo podľa žalobkyne dôvodom vzniku predmetného sporu. Podstata

problému nebola v otázke, z akého dôvodu žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, ale v otázke, z
akého dôvodu žalobkyňa podávala žalobu na súd, ak vedela (musela vedieť), že boli splnené podmienky
(ktorých výpočet žalobkyňa ako účastníčka Zmluvy o havarijnom poistení, ktorej súčasťou sú VPP
HAV 08 - článok XI, podľa ktorého zníženie poistného plnenia (ktorého rozsah zákon neobmedzuje),
konkrétne podmienka, že sa vodič motorového vozidla (jej manžel T. V.) odmietol podrobiť dychovej

skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou
látkou. Pokiaľ teda žalobkyňa za tejto situácie podávala žalobu domáhajúc sa vyplatenia poistného
plneniaaneuspela,pretožeokresnýsúdvrámcidokazovaniazistil,žepodmienkyprezníženiepoistného
plnenia splnené boli a súčasne v rámci dokazovania vyvrátil pravdivosť tvrdení žalobkyne, ktorými
žalobu odôvodňovala, musela žalobkyňa počítať s tým, že bude ako neúspešný účastník konania

povinná znášať jeho trovy. „....V ďalšom žalovaná prvostupňovému súdu vytýka, že podľa jej názoru
prvostupňový súd nevysvetľuje, prečo sa rozhodol interpretovať pojem „znížiť" poistné plnenie tak, že
sa jedná o„nepriznanie" poistného plnenia a prečo neriešil výšku zníženia poistného plnenia. Ani s
uvedeným názorom žalobkyne nemožno súhlasiť. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku odkázal v otázke interpretácie pojmu „zníženie" poistného plnenia na argumentáciu našej

spoločnosti, podľa ktorej zníženie poisteného plnenia nie je ničím limitované, a teda je možné pojem
znížiť interpretovať aj ako úplné odmietnutie poistného plnenia, najmä ak to odôvodňujú okolnosti
prejednávanej veci, ako je to v tomto prípade." „Čo sa týka rozsahu krátenia poistného plnenia v zmysle
článku XI bod 15 VPP HAV 08, opakovane naša spoločnosť zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie
našu spoločnosť žiadnym spôsobom nelimituje, t.j. naša spoločnosť je oprávnená krátiť poistné plnenie v

rozsahu od 0- 100 %. Naša spoločnosť teda v tom ktorom prípade nie je limitovaná dôvodom, spôsobom
ani výškou krátenia poistného plnenia a toto je v celom rozsahu ponechané na vôli našej spoločnosti
zohľadňujúc individuálne okolnosti konkrétneho prípadu." V prejednávanej veci sa žalovaný rozhodol
poistné plnenie krátiť v rozsahu 100%, berúc do úvahy najmä skutočnosť, že vodičom v čase dopravnejnehody bol pán T. V., ktorý, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, bol pod vplyvom alkoholu, a
ktorý si evidentne v úmysle vyhnúť sa následkom vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu
presadol na miesto spolujazdca, a následne sa odmietol podrobiť dychovej skúške. K rozhodnutiu krátiť

poistné plnenie v rozsahu 100% pristúpil žalovaný „aj z dôvodu amorálneho správania sa žalobkyne
a jej manžela pána T. V.. ktorí od počiatku vzniku poistnej udalosti vytvárajú obštrukcie pri objasnení
predmetnej poistnej udalosti, a ktorí účelovo, so značným časovým odstupom označili (zneužili) za
vodiča motorového vozidla osobu, ktorá bola v tomto čase po smrti, t.j. osobu u ktorej ich tvrdenia
nemožno overiť a ktorej tieto tvrdenia „už neuškodia"." Žiadal, aby odvolací súd tento rozsudok v zmysle

§ 387 CSP potvrdil.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Vo vzťahu ku konaniu o spore (o veci samej) krajský súd uvádza, že dané odvolacie konanie
začalo podaním odvolania žalobkyne dňa 26.04.2016 (č.l. 222 spisu) proti rozsudku, proti dopĺňaciemu
rozsudku dňa 27.07.2016 podaním zo dňa 25.07.2016 (č.l. 247 spisu, ďalej už aj len „odvolanie
žalobkyne"). Od 01.07.2016 však nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ,,CSP"), ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení

platnom a účinnom do 30.06.2016, a to § 473 CSP. Od 01.07.2016 tak bol krajský súd povinný v tomto
odvolacom konaní konať podľa CSP. Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

21. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu za viazanosti rozsahom odvolaní a odvolacími dôvodmi vyjadrenými v odvolaniach žalobkyne,
žalovaného (§ 379, § 380 CSP) odvolací súd uvádza, že nezistil k momentu rozhodovania podmienky
pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto došlo k jeho zrušeniu. Primárne

odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).

22. Primárne v súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne, ktoré smerovali do veci samej, považuje
krajský súd za potrebné poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie
súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť aj
neúplné, nedostatočné a tým nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého
z § 132 - 135 OSP v znení ku dňu vydania napadnutého rozsudku (od 01.07.2016 ide o § 191 ods. 1
CSP a nasl.).

23. V rámci podaného odvolania žalobkyňa vytýkala okresnému súdu skutkové závery v rovine
konštatovania: „Súd vychádzajúc zo všetkých dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľkou uvedené
údaje o hlásení o dopravnej nehody o osobe vodiča sú správne. U vodiča nebolo možné overiť, či
je, alebo nie je pod vplyvom alkoholu, pretože sa odmietol podrobiť skúške na zistenie, či nie je pod
vplyvomalkoholu,aleboinýchomamnýchlátok."(č.l.223spisu).Zároveňžalobkyňaargumentovala,žez

novéhohodnoteniaokresnéhosúduniejemožnézistiť,čosú„všetkydôkazy"avyčítalaokresnémusúdu
priebeh (skutkový dej) dopravnej nehody ustálený okresným súdom. V súvislosti s touto argumentáciou
žalobkyne v odvolaní sa krajský súd dôsledne oboznámil s celým obsahom spisového materiálu a v
nadväznosti na to, so závermi súdu prvého stupňa uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Okresný súd v napadnutom rozsudku vo väzbe pri ustálení skutkového deja konštatoval, že „motorové

vozidlo v deň nehody viedol manžel navrhovateľky z obce Babín do Námestova. Pri ceste späť nastala
poistná udalosť - dopravná nehoda." (č.l. 220 spisu) a tiež, že manžel žalobkyne tvrdil, že vozidlo
neviedol a že meno vodiča nepozná. Žiaden dôkaz o tom, kto motorové vozidlo viedol nepredložil a
svedkovia, ktorí boli v priebehu jednej minúty pri havarovanom osobnom motorovom vozidle nevideli
z vozidla vychádzať žiadnu inú osobu, len manžela žalobkyne, ktorý vychádzal zadnými dverami.

Svedkovia potvrdili, že sa manžel žalobkyne javil ako pod vplyvom alkoholu a sám potvrdil, že bol v bare,
kde pil. Okresný súd ďalej uviedol, že ...„V čase nehody bol sneh, v ktorom podľa výpovedí svedkov bolo
dobre vidieť stopy po šmyku vozidla, takže by bolo dobre vidieť aj stopy odchádzajúcej osoby. Svedkovia
však žiadne stopy nevideli, v okolí nehody hľadali vodiča, pretože osoba - manžel navrhovateľky tvrdil,že tam vodič bol" a tiež konštatoval, že žalobkyňa v hlásení škodovej udalosti uviedla, že osobou,
ktorá motorové vozidlo viedla, bol T. V., ktorému odovzdala kľúče od motorového vozidla. Okresný súd
na základe všetkých dôkazov potom ustálil, že údaje v hlásení o dopravnej nehode sú správne. V

súvislosti s prijatými závermi okresného súdu, vychádzajúcimi z vykonaného dokazovania vo väzbe na
odvolaciu argumentáciu žalobkyne, ktorá s týmito závermi nesúhlasila a vytýkala okresnému súdu, že
starostlivo nezvažoval všetky súvislosti, krajský súd v tomto štádiu konania s námietkami žalobkyne v
odvolaní práve v rovine tohto ustáleného záveru okresného súdu o tom, že žalobkyňou uvedené údaje
v hlásení o dopravnej nehode o osobe vodiča sú správne, predbežne súhlasí s okresným súdom a

zvýrazňuje, že určitú stručnosť rozhodnutia okresného súdu v tejto časti odôvodnenia, nebolo podľa
krajského súdu možné vyhodnotiť, ako dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Ak vyčítala
žalobkyňa okresnému súdu, že z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe ktorých skutkových zistení a
na výpovedi ktorých svedkov postavil okresný súd uvedené závery, tak z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu sú dostatočne citované výpovede svedkov R. I. a svedka C. S., ktorých
okresný súd súhrnne označil uvedením svedkovia, čo v konečnom dôsledku vyplýva z odôvodnenia

napadnutého rozsudku (na č.l. 220 spisu) okresného súdu, kde zhrnul priebeh deja dopravnej nehody,
priebeh okolností pri poistnej udalosti - dopravnej nehode, ako i osôb, ktoré sa v tom čase na mieste
dopravnej nehody nachádzali. Tak ako už krajský súd uviedol v tomto rozhodnutí, vyjadruje predbežný
súhlas v tomto štádiu konania a s týmito závermi okresného súdu.

24. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala závery okresného súdu v rovine vyhodnotenia článku XI.,
bodu 15. VPP HAV08, v ktorom sa hovorí „o práve znížiť poistné plnenie", nie o právne neposkytnúť
poistné plnenie, mala za to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, „nakoľko
nevysvetľuje, prečo sa súd rozhodol interpretovať pojem „znížiť" poistné plnenie tak, že fakticky sa
jednalo o „nepriznanie" náhrady, a prečo neriešil výšku zníženia poistného plnenia." (č.l. 225 spisu).

V súvislosti s touto argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd oboznámil so zodpovedajúcou časťou
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z rozhodnutia okresného súdu vyplývalo, že okresný súd
citoval článok XI. bod 15. Všeobecných podmienok VPP HAV a citoval § 788 ods. 1 OZ, § 788 ods.
3 OZ, § 796 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1, 2 OZ a následne v rámci odôvodnenia potom konštatoval:
„Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že nie je limitovaný výškou krátenia poistného plnenia, nezistil

dôvod na zníženie poistného plnenia inak, ako ho znížil odporca, teda na nulu". Vo väzbe na tento
záver okresného súdu v napadnutom rozsudku, krajský súd na tomto mieste poukazuje na závery
svojho rozhodnutia, uznesenia sp.zn. 14Cob/316/2014 zo dňa 28.04.2015, v ktorom bolo konštatované
odvolacím súdom, že „Je tiež na mieste podľa odvolacieho súdu uviesť, že za situácie, že okresný
súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, a to v rovine ním aplikovaného článku XI.

bodu 15. všeobecných poistných podmienok, obmedzil sa len na citáciu uvedeného ustanovenia
všeobecných poistných podmienok VPP HAV 08 a napriek tomu žalobu zamietol, tak nebol vytvorený
krajskému súdu tak ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto
rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia,
prípadne doplnením dokazovania v tomto smere vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Podstata

princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej
veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením zásady
dvojinštančnosti konania krajským súdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom."
Nemožno potom prehliadnuť, že už v predchádzajúcom odvolaní žalobkyňa voči predchádzajúcemu
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1Cb/29/2013-151 zo dňa 8. augusta 2014 namietala jeho

nepreskúmateľnosť, z dôvodu, že okresný súd nevysvetlil, prečo sa rozhodol nepriznať náhradu a prečo
neriešil zníženie poistného plnenia. I v tomto rozsudku (v tejto prejednávanej veci) sa okresný súd opäť
len obmedzil na citáciu predmetného článku Všeobecných poistných podmienok a napriek tomu, že
odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval absenciu argumentácie okresného súdu
v rovine dôvodov pre zamietnutie nároku, ak postupoval v zmysle článku XI. bodu 15. všeobecných

podmienok, ktorý predmetný článok upravuje právo znížiť poistné plnenie, z ktorého dôvodu konštatoval
odvolací súd, že nemal priestor na iný záver, než ten, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je
možné ustáliť postup a dôvody okresného súdu ako sa s predmetným článkom vysporiadal vo väzbe
na svoje rozhodnutie, argumentáciu žalobkyne a obranu žalovaného. Odvolací súd v tomto štádiu
konania na základe rozhodnutia okresného súdu a jeho odôvodnenia, za stavu, že žalobkyňa namietala

nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu v rovine záverov okresného súdu „Súd sa stotožnil s
tvrdením odporcu, že nie je limitovaný výškou krátenia poisteného plnenia a nezistil dôvod na zníženie
poistného plnenia inak, ako ho zníži odporca, teda na nulu." (č.l. 220 rub spisu), opäť konštatuje, že
z tohto záveru okresného súdu nie je možné posúdiť základy rozhodovania okresného súdu, jehomyšlienkové pochody a úvahy, ktorými sa okresný súd v tomto smere zaoberal. Z uvedených dôvodov,
pri absencii odôvodnenia v tomto smere, krajský súd nemal iný priestor, než konštatovať odôvodnenosť
odvolania žalobkyne v rovine tvrdenej nepreskúmateľnosti záverov okresného súdu, pokiaľ išlo najmä

o konštatovania okresného súdu bez ďalšieho o jeho stotožnení sa s tvrdením žalovaného, že nie je
limitovaný výškou kráteného poistného plnenia, a nezistením dôvodu na zníženie poistného plnenia
inak, ako ho znížil žalovaný, teda na nulu, ktoré práve z dôvodov absencie odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu vyhodnotil ako predčasné.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené na tomto mieste krajský súd pripomína, že „Hodnotenie dôkazov totiž
môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý
si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z
vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania
musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto

rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou
zisteniaskutkovéhostavuvecijetedaúsudoksudcuotom,ktorézrozhodnýchaspornýchskutočnostísú
pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých
dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať
ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že

hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak
komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom
podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak
tvoria zistený skutkový stav." (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo
1/2010 z 28. februára 2011)

26. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 30.06.2016, v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný)
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

27. Podľa § 211 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, pre
konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

28. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

29. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

30. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
(§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods.
2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť
záver svojho rozhodnutia.

32. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo
vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania
odvolacieho súdu § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na NálezÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého
„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157

ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné."
Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna
2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred
všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení
každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania
definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania
zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada
spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne
relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

33. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa
§ 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo
svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité,
zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané

náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá
účastníkkonaniamožnosť,abyuplatnilsvojeprocesnéprávopodaťodvolanie,apretoplatí,žepostupom
súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti
konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž

odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený
záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil
by tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ale v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené závery krajského súdu nebolo možné v odvolacom konaní prijať iné
závery než tie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pre absenciu odôvodnenia vo vyššie uvedených
rovinách a následne ním prijatých záverov sa premietlo do nedostatočnosti, predčasnosti prijatých
právnych záverov aj záverov v skutkovej rovine a v konečnom dôsledku nebolo možné vyhodnotiť
napadnutý rozsudok okresného súdu inak než ako nepreskúmateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené

nebol priestor na to, aby odvolací súd až v rámci odvolacieho konania doplnil absentujúcu časť
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je namieste pripomenúť, že odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku
rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa
mázamedziťvydaniuobsahovonezdôvodnených,nepresvedčivýchalebonezrozumiteľnýchrozhodnutí,
ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu

veci ako aj v právnom posúdení. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým
preukázať jeho správnosť a odôvodnenie. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.35. Krajský súd si je vedomý, že judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument

(napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1944, séria A Č.303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19.
februára 1998). Ak teda okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, neozrejmil svoje
myšlienkové pochody, tak nebol vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie
odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť

doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní nielen
vzhľadom na dvojinštančnosť konania, ale i na rovnosť účastníkov konania.

36. Z vyššie uvedeného, za konštatovanej čiastočnej dôvodnosti podaného odvolania žalobkyňou vo
veci samej, v rovine nedostatočne zisteného skutkového stavu pre postup v nesúlade s § 132
OSP (k momentu rozhodnutia okresného súdu), a tým predčasných skutkových a právnych záverov a v

tomto smere s absenciou dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i z hľadiska vysvetlenia
interpretácie aplikovaných právnych noriem, boli rozsudok okresného súdu vo veci samej a aj dopĺňací
rozsudok v spojení s opravným uznesením, zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

37. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi a rozhodne nárok uplatnený žalobkyňou za
dodržania postupu v zmysle § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Bude sa zaoberať všetkými
tvrdeniami žalobkyne dôsledne, ako i žalovaného v celom konaní s dôrazom na skutočnosti uvádzané
v celom odvolacom konaní a všetky svoje právne závery s akcentom na záver týkajúci sa vyhodnotenia
postupu žalovaného cez úpravu článku XI. bodu 15. Všeobecných poistných podmienok pre havarijné

poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08, odôvodní tak, aby jeho myšlienkové pochody, úvahy, závery
v tomto smere bolo možné podriadiť odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde
ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať
z uvedených záverov krajského súdu.

38. Nezostalo prehliadnutým, že žalovaný podal odvolanie voči výroku o trovách konania rozsudku zo
dňa 19.02.2016 a tiež návrh na vydanie opravného uznesenia. V odvolaní vytýkal okresnému súdu,
že došlo k sčítacej chybe, pretože prvostupňový súd zjavne nedopatrením uviedol nesprávnu výšku
cestovného a náhrady za stratu času vo výške 175,08 Eur a zároveň poukazoval na podľa neho
síce správny postup, avšak nesprávne matematické vyčíslenie a na to, že okresný súd nerozhodol o

uplatnenom nároku na zaplatené parkovné a tiež nerozhodol o zaplatenom súdnom poplatku za odpor.
Okresný súd i na základe podaného odvolania návrhu na opravu vyhovel, opravil výrok II. rozsudku č.
1Cb/29/2013-218 zo dňa 19.02.2016 s odôvodnením, že okresný súd po preskúmaní rozsudku zistil,
že došlo k chybe v počítaní, a preto bolo potrebné opraviť II. výrok rozsudku č.k. 1Cb/29/2013-218 zo
dňa 19.02.2016, v ktorom mala byť namiesto sumy 2.827,86 Eur správne uvedená suma 2.829,36 Eur

spolu s DPH, preto vydal opravné uznesenie. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti žalobkyne
zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 456,50 Eur za zaplatený súdny poplatok. Vzhľadom na
skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, s ohľadom i na odvolanie
voči dopĺňaciemu rozsudku a opravnému uzneseniu, nebol priestor na to, aby vo vyvolanom odvolacom
konaní žalovaného, ktoré sa týkalo trov konania, odvolací súd rozhodoval osobitne a osobitne sa k

nemu i vyjadroval z dôvodu, že zrušením rozhodnutia okresného súdu vo veci samej došlo i k zrušeniu
závislých výrokov o trovách konania a i k zrušeniu dopĺňacieho rozsudku a opravného uznesenia. Je
zrejmé, že okresný súd bude vo veci samej rozhodovať opäť a na toto rozhodnutie sa bude viazať potom
nové rozhodnutie o trovách konania.

39. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

40. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

41. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa §434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.