Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Katková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205778
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414205778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne U.
V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX H., právne zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
314,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 7C/30/2014-45 zo dňa 10. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 11. 2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 314,- Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania p.a. zo sumy 314,- Eur od 07. 05. 2014
do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia
(prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 98,82 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,

podnásledkomvýkonurozhodnutia,naúčetprávnehozástupcužalobkyneAdvokátskejkancelárieJUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 13. 06. 2012
zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej došlo k poskytnutiu
úveru zo strany žalovaného žalobkyni v celkovej výške 350,- Eur. Žalobkyňa na základe dvojstranného
právneho úkonu zaplatila v prospech žalovaného istinu vo výške 664,- Eur.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa bola fyzickou osobou, ktorá vykonávala pracovnú

činnosť na základe pracovnej zmluvy. Na základe Zmluvy o úvere boli čerpané finančné prostriedky pre
účely pokrytia základných potrieb v jej domácnosti a tieto neboli použité žalobkyňou pre účely predmetu
svojho podnikania alebo výkonu povolania. Žalovaný bol veriteľom, ktorý medzi inými poskytoval
spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Prvoinštančnýsúdkonštatoval,ževdanomprípadeZmluvaoúvereje zmluvouospotrebiteľskomúvere,
ktorá neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a neobsahuje ani ďalšiu kogentnú náležitosť - výšku ročnej percentuálnej miery

nákladov (ďalej aj ,,RPMN“) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, preto považoval Zmluvu
o úvere za právny úkon bezúročný a bez poplatkov.
Podľa názoru okresného súdu žalovanému na základe tohto dvojstranného právneho úkonu vznikol
nárok len na zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov v celkovej výške 350,- Eur. Pretožežalobkyňa uhradila v prospech žalovaného celkovo sumu 664,-Eur, na strane žalovaného došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie určil ako rozdiel medzi
skutočne uhradenou sumou na základe zo strany žalobkyne v prospech žalovaného a poskytnutými

finančnými prostriedkami žalovaným na základe Zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal
s finančným plnením do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na mimosúdnu
pokonávku.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“), a to za tri úkony právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia,

písomné podanie na súd prvej inštancie zo dňa 08. 05. 2014, účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2014
vo výške á 21,58 Eur + 8,04 Eur režijný paušál.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluvné strany v zmysle
VPPÚ sa dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. V čase uzavretia

zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by
bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné
bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobkyňa, ktorá musí preukázať, že v čase a v mieste
uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovanými
inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Žalobkyňa sa opiera o úrokovú sadzbu

stanovenú pre banky, ktorá je nižšia. Podľa jeho názoru správne by sa malo prihliadať na úrokovú
sadzbu stanovenú pre nebankové leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj on. S odbornou
starostlivosťou s prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru,
uzatvoril Zmluvu o úvere a oboznámil žalobkyňu s jej jednotlivými ustanoveniami. V čase uzavretia
zmluvy medzi ním a žalobkyňou neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver,

či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi, a preto môže požadovať okrem úroku z
úveru aj poplatok za jeho poskytnutie zmluvnú pokutu, resp. má právo na zabezpečenie pohľadávky
zmenkou. Argumentáciu súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje za
nepostačujúcu a v rozpore s ustanovením § 157 ods. 4 O. s. p. Podľa jeho názoru je odôvodnenie
rozsudku nedostatočné a nepreskúmateľné. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej Zmluvy o

úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, preto právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy nikdy neodpadol a nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej názoru na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Zákon o

spotrebiteľských úveroch, a teda tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Uviedla, že k podstatným
častiam Zmluvy o úvere nepatrí dohoda o výške úrokov. V danom prípade ide o reálnu zmluvu, pretože
pri samotnom podpise zmluvy došlo k odovzdaniu peňazí. Zo strany žalovaného ide o obchádzanie
zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencií obligatórnych náležitostí zmluvy vzhľadom na početné
chyby v zmluvách, ktoré žalovaný predkladá spotrebiteľom. Medzi stranami ide o vzťah spotrebiteľský,

pretože žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto Zmluva o úvere mala obsahovať výšku
RPMN, ktorú Zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá ako obligatórnu náležitosť Zmluvy o úvere
a jej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy. Uviedla, že bežnou
praxou žalovaného je neuvádzať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy vyžadované zákonom, ktorej

účelom je vyhnúť sa aplikácií ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ďalej poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 329/2013-15
zo dňa 02. 06. 2013, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa
21. 04. 2015. Na strane žalovaného došlo k prospechu získanému bez právneho dôvodu vo výške
314,- Eur. Taktiež sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je

nepreskúmateľné. Podľa jej názoru rozhodnutie okresného súdu je dostatočne odôvodnené a je z neho
zrejmé, akými úvahami sa prvoinštančný súd zaoberal, aké dôkazy vykonal, aké predpisy použil.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 27. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015

Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolaciekonanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobkyňa na základe Zmluvy o úvere čerpala
úver na iný účel než na výkon povolania, zamestnania, podnikania. Zmluva o úvere obsahuje
vyhlásenie: ,,Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.“ Z výsluchu žalobkyne
vyplynulo, že ,,finančné prostriedky boli brané aj použité na účely zabezpečenia chodu domácnosti v
súvislosti s nákupom zrejme práčky“ (viď. Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10. 11. 2014; č.l. 20-22 spisu).

7. Z uvedených dôvodov pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu
uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne
skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

8. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“

resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i Zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so
spotrebiteľom uvádza, že v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že
postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci
okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti
malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo
(okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto
ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

nedostatku obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere, s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu
Zmluvyoúvere totižvyplýva,že,,Veriteľjeoprávnenýposkytnúťdlžníkoviúvervsume350,-Eur(slovom
tristopäťdesiat) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
258,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 668,- Eur v 8 mesačných splátkach po 76,- Eur počnúc dňom 17.
07. 2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.“

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že Zmluva o úvere neobsahovala
obligatórne náležitosti (napr. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, termín splátok istiny, údaj o
konečnej splatnosti úveru) a ich absenciu zákon (zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy - ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“)

sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy
obsiahnutej v Zákone o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy je, aby mal spotrebiteľ v
čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Pretože Zmluva o úvere neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, je potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

11. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď posúdil spotrebiteľský
úver ako bezúročný a bez poplatkov a to v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a taktiež
v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosťoužalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobkyne bez právneho dôvodu vo výške 305,-
Eur vrátane jeho príslušenstva.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ustanovenia § 379,
§ 380 CSP. Nakoľko žalovaný výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietal, preto sa
odvolací súd priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.

14. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať, že

odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu obsahuje všetky atribúty v zmysle ustanovenia § 157 ods.
2 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu vyplýva, čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti okresný súd považoval za preukázané, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

15.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože
okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255
ods. 1 CSP), pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jej právneho zastúpenia.

16. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní
nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalobkyni
priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou
priznaných trov konania) nezaoberal.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie
uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebozmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.