Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19Csp/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112240421
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4112240421.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou D. v spore žalobcu: EOS E. K., s.r.o., W. 5, 85101, Bratislava,

P.: XXXXXXXX, zastúpený: R. E., s.r.o., W. 5, Bratislava, P.: XX XXX XXX, proti žalovanému: U. R., nar.
X.X.XXXX bytom M. D. XX, T. nad D. o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 991,44 eur istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.

2.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho
pojednávania.

3.Súd sa oboznámil s obsahom spisu,: so žalobou, so Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky, s M. o
uznaní záväzku, so Zmluvou o postúpení pohľadávok, s Pokusom o zmier, so správami o zisťovaní
pobytu žalovaného a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4.Dňa 19.11.2003 bola uzatvorená Zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu Q-Credit a.s. (neskôr
Slovenská požičovňa, a.s.) na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 829,85
eur (25.000,-Sk), ktorú sa zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach po 82,62 eur (2489,-Sk). RPMN
dojednaná nebola a rovnako neboli dojednané počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
S účinnosťou od 1.1.2006 došlo k zániku spoločnosti veriteľa bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. a dňa 15.12.2006 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok
na základe ktorej bola pohľadávka spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. postúpená na žalobcu.

Dňa 26.12.2010 bola uzatvorená medi žalobcom a žalovaným Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnu sumu v troch
splátkach v mesiacoch december 2010, január a február 2011. Žalovaný žiadnu zo splátok neuhradil
a preto mu žalobca doručoval Pokus o zmier zo dňa 9.11.2012. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu
991,44 eur, ktorá pozostávala z neuhradených splátok istiny ( rozdiel medzi istinou úveru a súčtom
všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), ako aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.

5.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to
ustanovuje tento zákon.6.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7.Podľa §297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

8.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý je Vyhl. č. 87/1995 Z.z.

9.Podľa § 4 ods. 1 Zák.č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
10.Podľa § 4 ods. 2 Zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
11.Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného od 1.7.2016, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12.Podľa § 5b/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.15. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.Podľa čl.17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

18.Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.

Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že
sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom.

19.Dohodu o uznaní záväzku si súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku a neprihliadal na ňu,
nakoľko žalobca mal vopred pripravené znenie Uznania záväzku, čo je konanie dodávateľa v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobca
využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu, i keď žalovaný zrejme nemal vôbec vedomosť a ani

vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Je evidentné, že úmyslom žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne
isté postavenie na úkor nevedomosti žalovaného ako spotrebiteľa a takéto konanie súd považuje za
nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie považoval
aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon
je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv

spotrebiteľa, pričom žalobca postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na
uvedené, keďže uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, súd naň neprihliadal.

20.Súd s poukazom na § 5b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať

plnenie požadované žalobou. Je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom.

21.Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V danej veci sa súd
zaoberal s poukazom na ust. § 5 b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tým, či nárok žalobcu

nie je premlčaný. Súd v danej veci mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca sa mohol domáhať
svojho práva na zaplatenie sumy po uplynutí doby 12 mesiacov, na ktoré bola zmluva uzatvorená, teda
od 19.11.2004 a žalobu na súd podal až dňa 23.11.2012, teda po márnom uplynutí premlčacej lehoty
a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

22.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal aj s poukazom na Čl.17 CSP, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.