Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233887
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115233887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: P. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, O., právne zastúpená advokátskou kanceláriou STEHURA &
partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina z 6. decembra 2016, sp. zn. 13Cpr/10/2015-48, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400031376
zo dňa 19.08.2006 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi žalobkyňou ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom
došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8400031376, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1.500 Eur. S uzavretím úverovej zmluvy žalobkyňa

ako spoludlžníka so žalovaným uzavrela aj Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400031376 podľa § 551
Občianskeho zákonníka. V prvom rade skúmal, či žalobkyňa mala na požadovanom určení naliehavý
právnyzáujem.Preukázateľnetým,žežalovanýuskutočnilrealizáciuzabezpečovaciehoprostriedku,má
žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, keďže v dôsledku takéhoto
zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.
Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako spoludlžníčky zaviazanej spolu s
dlžníčkou na plnenie zo Zmluvy o úvere, bolo neisté. Dohoda o zrážkach zo mzdy určite a zrozumiteľne

neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená.
Opisuje len možné spôsoby jej vzniku - existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške,
vymedzujezabezpečovaciepohľadávkyakopohľadávkyzúveru,vrátanerevolvingov,prípadnezmluvné
pokuty a prípadné jeho ďalšie pohľadávky, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných
dodatkov. Takéto dojednanie považuje za neurčité a nezrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Neurčité je aj zmluvné dojednanie článku II. Dohody týkajúcej sa výšky splátok, podľa
ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu

na dôvod, má byť zrážka nasledujúci mesiac zvýšená nad dohodnutú sumu. Jedná sa o neprimerané
zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa a predstavuje zároveň obchádzanie náležitostí Dohody o zrážkach
zo mzdy. Ďalej bolo potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že zo strany žalovaného sa jednalo o
formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť a Dohodu bola nútenáuzavrieť spolu so Zmluvou o poskytnutí úveru. Na základe rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
13.04.2016 č. k. 10C/41/2014-100 bola žalobkyňa v uvedenom konaní ako žalovaná zaviazaná spolu s
ďalšou spoludlžníčkou na zaplatenie istiny 681 Eur. V žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaný

vyčíslil svoju „dôvodnú“ pohľadávku na sumu 2.968,82 Eur. Žalovaný v prejednávanej veci nepreukázal,
žebyprivátneposkytolžalobkyniinúalternatívuzabezpečeniazáväzkovaďalejnepreukázalaninetvrdil,
že žalobkyňu použil o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup
osobitnedôležitývprípadespotrebiteľskýchzmlúv.Dohodaozrážkachzomzdypredstavujeneprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa

§ 255 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že podľa §
137 písm. c/ CSP určovacia žaloba ohľadne právnej skutočnosti je prípustná len vtedy, ak to ustanovuje
osobitný predpis. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neurčuje pre spotrebiteľské vzťahy
výnimku z § 137 písm. c/ CSP. Predmetom žaloby nebolo rozhodovanie o určení práva ale o určení

neplatnosti právneho úkonu, pričom rozhodovanie o právnej skutočnosti je možné len pokiaľ to osobitný
zákon výslovne predpokladá. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa musela pristúpiť
k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy, ako protiprávne nútenie vykonať určitý úkon. Jednalo by
sa o obmedzenie vôle žalobkyne pri uzatváraní tohto právneho úkonu, ktorá v konaní preukázaná
nebola. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou

podmienkou, je v rozpore s právnou úpravou. Názor komisie zriadenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky ako orgánu sui generis, nie je nad zákonom. Nie je správny právny záver súdu
prvej inštancie, že Dohoda o zrážkach je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že dohoda neobsahuje vymedzenie a výšku pohľadávky o uspokojenie ktorej
ide a výšku dohodnutých zrážok. Zákonná úprava výslovne určuje, že obsah právneho úkonu sa

vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka až vtedy, ak na základe jeho aplikácie nie je
možné odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu. Zákonná úprava Dohody o zrážkach zo mzdy
nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky,
ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu je z hľadiska identifikácie
zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité. Uvedenie výšky pohľadávky nie je v zmysle právnej normy

ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Ak by sa jednalo o neplatnosť
Dohody o zrážkach zo mzdy v časti o vymedzenie pohľadávky v časti úveru, nebolo dôvodné vysloviť
neplatnosť celej Dohody o zrážkach zo mzdy. Za nezákonný považuje záver súdu prvej inštancie vo
vzťahu k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa vôbec nezaoberal
obsahom daného ustanovenia príslušnej právnej normy, ktorá predstavuje objektívnu hranicu pre výšku

zrážky zo mzdy - § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia ako určuje
zákon. Pokiaľ obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú úpravu a na jej základe je vždy určiteľná
maximálna výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je určitý a ani nezrozumiteľný. Ustanovenie
Dohody o zrážkach zo mzdy len určuje - pre špecifický prípad, ktorý je tam vymedzený - že zrážka zo
mzdy môže byť vyššia ako je v dohodnutej výške; súčasne ale nebude vyššia ako to pripúšťa zákon,

lebo stále platí obmedzenie podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
stále zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielenže nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, ale
súčasne je s účinnosťou od 01.05.2014 aj osobitne regulovaný. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010 Z. z.. Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného.
Žalovanému umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne sa domôcť vymoženia nárokov mimo istiny a

zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve,
ale ako uvádza aj súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z
dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňuje postihnúť majetok v podobe mzdy aj na plnenie z nekalých zmluvných podmienok

alebo v rozpore s kogentnými predpismi predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Podľa
ustanovenej judikatúry, vychádza systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13/EHS z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu napodmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súdny dvor viac
krát zdôraznil, že takto nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od
samotných zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitosť práva EÚ,

a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak
existuje nebezpečenstvo, že ak sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnejkontroly,naktorúskutočnosťmusíbraťsúdohľad.Akbyvnútroštátneprávoumožniloobísťtakéto

preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice
93/13/EHS jej užitočnému úžitku. Pokiaľ odvolateľ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, zo samotného zákonného ustanovenia
§ 3 ods. 3 a ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva právo domáhať sa
určenia neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Len
určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti

predmetných dohôd môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej
neprevádzal zrážky zo mzdy. Jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy,
ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojim jednostranným rozhodnutím. V tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8Cdo/483/2014.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177
ods. 2 písm. c/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379
a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej.

6. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje

nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná dohoda o

zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a s týmto
názorom sa odvolací súd stotožnil. Ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ - žalobca
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho
vediekpristúpeniunapodmienkypripravenévopredpredajcombeztoho,abymoholovplyvniťichobsah.

Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške
dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže
celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť
pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku

vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal
nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú spojené náklady.8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa na
požadovanom určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnosti právneho úkonu
nemá naliehavý právny záujem, po zavedení novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku

od 01.06.2016, v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Okrem možného hodnotenia naliehavého právneho
záujmu podľa tejto novej právnej úpravy vo vzťahu k spôsobu, akým sa žalobkyňa domáhala ochrany
dotknutého práva na základe podanej žaloby, odvolací súd považoval za potrebné v danom prípade
vychádzať z časového hľadiska uplatnenia tohto nároku na súde. Je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala
svojho nároku na súde - určenia neplatnosti právneho úkonu žalobou doručenou súdu prvej inštancie

dňa 25.11.2015 za účinnosti tzv. Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade preto súd skúma
naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Zákona č.
160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta
prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Keďže návrh v tejto veci bol podaný ešte pred 1. júlom 2016, podmienky
jeho prípustnosti a zároveň dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase
jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa
§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo

základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv
aprávomchránenýchzáujmovtak,abybolnaplnenýprincípprávnejistiny,vrátanenaplnenialegitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného
práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu
noriem vnútroštátneho práva (článok III. ods. 1 CSP).

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeného v bode 13 rozsudku o posúdení
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, z hľadiska posúdenia jeho obsahových náležitostí. Odvolací
súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v predmetnej dohode minimálne absentuje
uvedenie výšky pohľadávky, prípadne taký spôsob jej vymedzenia, ktorým by bolo nespochybniteľné, v

akomrozsahuzrážkyzomzdysabudúvbudúcnostizomzdyžalobkynevykonávať.„Dohoda“účastníkov
zmluvného vzťahu o tom, že v prípade, ak sa v určité časové obdobie nevykonávali zrážky zo mzdy, tieto
môžu byť v následných zrážkach navýšené, odvolací súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle §
39 v spojení s § 551 Občianskeho zákonníka.

10. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne posúdil všetky okolnosti
prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu podmienok neplatnosti uzavretej Dohody o zrážkach zo
mzdy zo dňa 19.08.2006 a pokiaľ dospel k záveru, že táto je neplatným právnym úkonom, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnej žalobkyni proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)