Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200507
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712200507.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX/XX, B., právne zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Hviezdoslavova 11,
SpišskáNováVes,protižalovanémuQ.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.XXX/XX,W.,právnezastúpeného
JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Sokolovská 12, Poprad, o zaplatenie 9.664,23 eur s prísl., o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 17C/14/2012-237 zo dňa 05.03.2016
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í sa uznesenie súdu I. inštancie tak, že žalobca je povinný nahradiť právnemu zástupcovi
žalovaného trovy konania vo výške 1.343,05 eur v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, vždy do
25 dňa toho ktorého mesiaca od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 1.343,05 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Martina Tomasa,
advokáta, Sokolovská 12, Poprad, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak podľa
ustanovenia § 142 ods. 1, § 150 ods. 1, § 226 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
(ďalej len „OSP“) dôvodiac, že v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa zaoberal možnosťou
aplikácie ust. § 150 OSP. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že majetková situácia

žalovaného je horšia ako situácia žalobcu, a preto by nebolo spravodlivé, aby úspešnému žalovanému
nebola priznaná náhrada trov konania. Výšku trov právneho zastúpenia ustálil v zmysle vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
2. Proti tomuto uzneseniu, prostredníctvom právneho zástupcu, podal včas odvolanie žalobca. Uviedol,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie mal

preukázané, že jeho majetkové pomery, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali nepriznanie náhrady trov
konania žiadnemu z účastníkov konania. Súd prvej inštancie však aj napriek tomu nepostupoval v súlade
s ust. § 150 OSP. V prípade, že odvolací súd nevzhliadne dôvody u žalobcu na postup podľa § 150 OSP
(toho času § 257 CSP), žiadal, aby mu bolo umožnené splácať priznané trovy konania žalovanému vo
forme mesačných splátok v sume 50,- eur.
3. Dňa 23.03.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalobcu, ktorý namietal, že súd prvej

inštancie neúplne zistil skutkový stav veci pri zrušení kúpnej zmluvy medzi J.. S. ako predávajúcou a Q.
F. ako kupujúcim. Navyše, tento vykonal aj nedostatočné dokazovanie vo veci samej.
4. Dňa 13.04.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu.
Konštatoval, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal možnosťou aplikácie právnej úpravy
obsiahnutej v ust. § 150 OSP, čo vyplýva zo samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Keďže
žalovaný mal plný úspech vo veci, a zároveň svojím konaním nedal príčinu na podanie návrhu na

začatie konania, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie ustanovenia týkajúce sa trov konania aplikovalsprávne, aj s ohľadom na jeho majetkovú situáciu. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a neumožniť
žalobcovi splácať náhradu trov konania v mesačných splátkach. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
5. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§

470 ods. 2 CSP).
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
čiastočne dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Z podstatných odvolacích argumentov odvolateľa bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), t.j., že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam.
11. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,

keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP,
uplatnených v čase podania odvolania nie sú naplnené.

13. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by na základe
predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Uznesenie nie je ani nepreskúmateľné a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Súd prvej inštancie sa zaoberal možnosťou aplikácie výnimočného ust. § 150 OSP, (toho času §
257 CSP), no z vykonaných dôkazov správne ustálil, že jeho aplikácia za daných okolnosti by nebola
spravodlivá.
15. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštitúcie vyplynulo, že majetková situácia žalovaného
a jeho rodiny je horšia ako situácia žalobcu. Odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že žalobca je

starobný dôchodca, ktorého výška dôchodku je 409,10 eur, no pri aplikácií § 257 CSP procesný súd musí
zohľadniť, či nepriznaním náhrady trov konania nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do majetkovej
sféry žalovaného, čo by v danom prípade, vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonanéhodokazovania, skutočne bolo. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že výnimočné ust. § 150 OSP (toho
času § 257 CSP) za daných okolnosti nemožno spravodlivo aplikovať.
16.Odvolacísúdmávšakzato,žeodžalobcu,ktoréhojedinýmpríjmomjestarobnýdôchodok,nemožno

spravodlivopožadovaťzaplatenienáhradytrovkonaniavovýške1.343,05eurvtakejlehote,akústanovil
súd prvej inštancie v napadnutom uznesení (3 dni od právoplatnosti uznesenia). S ohľadom na uvedené,
berúc zreteľ na výšku priznaného plnenia, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné
umožniť nahradiť trovy konania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur.
17. Nakoľko ďalšie odvolacie námietky odvolateľa, uvedené v odvolaní doručenom súdu prvej inštancie

dňa 23.03.2016, sa týkajú veci samej a nereflektujú na závery súdu prvej inštancie uvedené v
odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, odvolací súd sa nimi
bližšie nezaoberal.
18. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak
ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP a § 255 ods.2 CSP a preto žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).