Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810209170
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7810209170.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Z.. X. U., V., E. X, L.. JUDr.
Katarínou Dušákovou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Považská 26, proti žalovanému: Z..
O. Z., V., E. XX, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur a prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu v Rožňave č.k. 4C/146/2010-179 z 8.1.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 789,40 eur pozostávajúcich zo súdneho poplatku

zo žaloby vo výške 186,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 603,40 eur, v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. Predmetom konania vo veci samej bola žaloba o uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť
sa žalobcovi doporučeným listom a žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur.
V časti o zaslanie ospravedlňujúceho listu dňa XX.X.XXXX došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že

žalovaný sa žalobcovi listom ospravedlnil. Rozsudkom č.k. 4C/146/2010-115 z 18.12.2012 žalobe v
časti o zaplatenie 1.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy bolo vyhovené, v prevyšujúcej časti bola
žaloba zamietnutá. Predmetný rozsudok vo veci samej (okrem výroku o trovách konania) bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/139/2013-169 zo 6.3.2014.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. prihliadajúc na výsledok rozhodnutia vo

veci samej, nakoľko žalobca síce mal vo veci úspech čiastočný (úspešný bol čo do ospravedlnenia
sa žalovaného a čiastočne v rámci náhrady nemajetkovej ujmy), avšak rozhodnutie o výške plnenia
predovšetkým v časti náhrady nemajetkovej ujmy, záviselo od úvahy súdu. Preto priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 186,- eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 603,40 eur za 9 úkonov právnej pomoci (2 úkony po 53,49 eur a 7
úkonov po 61,41 eur + paušálnu náhradu za 3 úkony po 6,95 eur, 2 úkony po 7,41 eur, 2 úkony po 7,63

eur a 2 úkony po 7,81 eur). Základnú sadzbu tarifnej odmeny pri prvých dvoch úkonoch vypočítal podľa
§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl. č . 557/2008 Z.z., pretože špecifická úprava odmeny
advokáta vo veciach ochrany osobnosti podľa OZ bola do vyhl. č. 655/2004 Z. z. inkorporovaná až
zmenou vyhl. č. 209/2009 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2009. Nepriznal žalobcovi odmenu za dva
úkony právnej služby pozostávajúce z písomných vyjadrení zo dňa 10.12.2010 a 12.1.2011, nakoľko
uvedené úkony vykonal samotný žalobca bez akejkoľvek účasti jeho právnej zástupkyne na nich.4.Protitomutouzneseniupodalvčasodvolaniežalovaný.Navrholhozrušiťvcelomrozsahuzdôvodu,že
nebolododržanéust.§151ods.8O.s.p..Poukázalnato,žebolvyzvanýnazaplateniesúdnehopoplatku
za protinávrh, trvá na vrátení celej čiastky, nakoľko súd nevykonal žiaden úkon vo veci protinávrhu.

Uviedol, že ho prekvapilo, že sudkyňa v tej istej veci prizná po zamietavom stanovisku v rozsudku
žalobcovi trovy konania s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Považoval za extrém, že ten istý súd
zamietol (nepriznal žalobcovi trovy konania - pozn. odvolacieho súdu) a po odvolaní rozhodol o 100%
ináč.Trvalnatom,abyodvolacísúdpreskúmaltentoextrémapriznalobjektívnučiastku.Navrhovalzatiaľ
50%, nakoľko všetky písomnosti písal žalobca a advokátka to len podpisovala. Aby zamietol dôkazy zo

stola žalobca vypovedal advokátke plnú moc ku 29.5.2014 o čom mal byť informovaný. Poukázal na
to, že žalobca nepredložil súdu žiaden doklad o tom, že má právo konať za ňu vo veci trov konania.
Uviedol,žepísomnostipísalžalobca,nieadvokátkaajetedazrejmé,žesiúčtujeajodmenu(advokátsku)
a necháva ju zaslať na svoj účet. V súvislosti s týmto mieni podať podanie na preskúmanie veci na
prokuratúru a požiada advokátsku komoru o zaujatie stanoviska. Pokiaľ krajský súd potvrdí uznesenie aj
napriek tomu, čo uviedol, žiadal o priznanie splátkového kalendára po 100,- eur mesačne, nakoľko má

starobný dôchodok vo výške 617,- eur a po zaplatení všetkých povinností mu zostáva životné minimum
- alebo ešte menej, lebo spláca úver.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie a priznať mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd o danej otázke rozhodol vecne správne, spravodlivo,

zákonne. Odvolacie dôvody žalovaného sú podľa neho zjavne neopodstatnené poukazujúc na to, že
právo na náhradu trov konania sa nepriznáva právnemu zástupcovi účastníka konania, ale samotnému
účastníkovi a jeho právny zástupca je len platobným miestom. Žalovaný zrejme prehliadol tento fakt.
K tvrdeniu o prekvapivosti rozhodnutia uviedol, že žalovaný si neuvedomil možnosť takéhoto postupu
v medziach O.s.p., ako ani to, že právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre súd nižšieho stupňa.

Preto na napadnutom rozhodnutí nebolo nič prekvapivého. Zvýrazňoval, že podania boli vyhotovované
advokátkou v úzkej súčinnosti s ním na čo, ako klient advokáta, má plné právo. K odvolacej námietke, že
sa nepreukázal splnomocnením, že môže za advokátku konať, uviedol, že nekonal za ňu, ale za seba,
keďže právo na náhradu trov konania sa nepriznáva právnemu zástupcovi, ale účastníkovi konania s
určením platobného miesta. Argumenty žalovaného, ktorý namietal, že jeho bývalá právna zástupkyňa

sa nezúčastnila žiadneho pojednávania svedčia podľa neho proti žalovanému, pretože každou účasťou
na pojednávaní by sa trovy právneho zastúpenia navyšovali zvlášť v prípade, keď právny zástupca
nemá sídlo v tom istom meste, v ktorom sa nachádza sídlo konajúceho súdu (cestovné, náhrada za
premeškaný čas a pod.). Zdôrazňoval, že si zvolil právneho zástupcu najmä preto, aby ho tento mohol
právne zastupovať na pojednávaniach, ktorých by sa sám osobne nemohol zúčastniť, ako aj preto, aby

písomné podania vo veci mohli byť realizované v spolupráci s nestrannou osobou, teda osobou, ktorá
je „nad vecou“. K žiadosti o poskytnutie splatiť trovy konania v splátkach uviedol, že s týmto nesúhlasí,
pretože žalovaný ako osoba znalá práva by mohol vedieť, že nie je dostačujúce niečo tvrdiť, ale je to
nutné aj preukázať. Žalovaný však nič nepreukazuje, navyše ani skutočnosti ním tvrdené neodôvodňujú
umožniť splatiť záväzok na splátky. Celý život pracoval ako policajt so slušným príjmom, výška jeho

dôchodku sa pohybuje približne na úrovni dvojnásobku priemerného dôchodku, navyše súdne konanie
trvá od r. 2010, tak pre prípad, že by si bol odložil každý mesiac, čo i len 10,- eur bez akýchkoľvek
problémov by mohol nahradiť trovy konania vo výške v akej vznikli.

6. Žalovaný podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

účinného do 30.6.2016 a krajský súd ako odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016.

7.Podľa§470ods.1,2C.s.p.akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépreddňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osoboubeznariadeniapojednávaniavzmysle§385ods.1C.s.p.,preskúmalnapadnutývýrokrozsudku,
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 ods. 1,2 C.s.p. a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody použité žalobcom nie sú
naplnené. Nebolo zistené, že by súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo žeby použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebol zistený ani taký nesprávny procesný postup
súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd
konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej

inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani
ďalšieskutočnostiuvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/7/2010 z 23.2.2011, v ktorom sa uvádza, že pri uplatnení nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy je žalobca povinný v návrhu na začatie konania uviesť jeho požadovanú
výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od
úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia (nie žalobcom v návrhu
uplatnená) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre
určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená

advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Predkladateľ v dôvodovej správe uviedol, že v
sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov
konania, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd
priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však
v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada

nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti, určenie, že bola porušená zásada rovnakého
zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, ale náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške.

12. V predmetnom spore o ochranu osobnosti síce došlo k späťvzatiu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal

ospravedlnenia zasielaného listom, avšak k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaného, ktorý
ospravedlňujúci sa list počas konania zaslal, preto záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný zavinil
zastavenie konania v tejto časti je správny. Bolo jeho povinnosťou posúdiť (v režime § 146 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím
na tento záver potom správne hodnotil (podľa § 142 ods. 3 O.s.p.) celkovo otázku, v akej časti bol ten

- ktorý účastník úspešný.

13. Za nedôvodnú bolo potrebné považovať odvolaciu námietku o tom, že súd rozhodol o trovách
konania inak ako rozhodol pred zrušením veci odvolacím súdom, pretože ako to vyplýva z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 18.12.2012, tento o trovách konania rozhodoval podľa § 142

ods. 3 O.s.p., aj v predmetnom rozhodnutí o trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p..
Nemôže ísť teda o prekvapivé rozhodnutie. Skutočnosť, že výrok o trovách konania nekorešpondoval
s odôvodnením tohto výroku sa prejavila v zrušení výroku o trovách konania odvolacím súdom, ktorý
rozhodoval o odvolaní proti rozsudku z 18.12.2012.

14. Nebolo možné prihliadať ani na odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že všetky podania podávané
do spisu prostredníctvom právnej zástupkyne vyhotovoval samotný žalobca, preto súd nemal priznať
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Z § 18 ods. 1,2 zák. č. 586/2003 Z.z.
o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov vyplýva povinnosť advokáta pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Týmito pokynmi nie je viazaný iba v prípade, ak sú v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň je povinný pri výkone advokácie postupovať s
odbornou starostlivosťou. Je teda zrejmé, že pokiaľ písomné podania adresované súdu vyhovované
advokátkou žalobcu obsahovali vyjadrenia, na ktorých žalobca trval, je zrejmé, že advokátka sa riadila
pokynmi žalobcu, preto samotná skutočnosť, že boli písané formou ako sa vyjadruje žalobca sama o

sebe nemôže byť dôvodom pre nepriznanie odmeny advokátovi. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nepriznal odmenu za úkony, ktoré vykonal priamo sám
žalobca a to za vyjadrenia z 10.12.2010 a 12.1.2011. Súd skúmal účelnosť trov potrebných na uplatnenie
práva a priznal žalobcovi iba náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkony,ktoré považoval za účelne vynaložené, teda úkony, ktoré neboli v rozpore so všeobecnou zásadou
efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na to, aby bolo vyhovené žiadosti
žalovaného, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Žalovaný svoje tvrdenia o zlej
finančnej, sociálnej situácii žiadnym spôsobom nepreukázal.

16. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd

napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli, preto mu
nemohli byť priznané. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).