Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/252/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204382
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313204382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., F. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Martin Kirňak,
advokátsosídlomvPrešove,Hlavná29,zaúčasti:ZdruženiespotrebiteľovSlovenska,o.z.,IČO:42309
166, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, právne zastúpeného: Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, o zaplatenie 264 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/172/2013 - 93 zo dňa 07.06.2016

takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania v časti zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne od 21.08.2009.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 30,16 Eur na účet
prijímateľa JUDr. Martina Kirňaka, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi ani Združeniu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol,konanievčastiozaplateniezmenkového
úroku vo výške 0,19% denne od 21.08.2009 zastavil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy

konania v sume 100,04 eur, na adresu právneho zástupcu žalovanej v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, pripustil vstup vedľajšieho účastníka, a to Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO:
42309166 (ďalej len „Združenie“), do konania na strane žalovanej a Združeniu priznal náhradu trov
konania v sume 72,38 eur. Okrem iného uviedol, že žalobca sa návrhom (tlačivo A - návrh na uplatnenie
pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) domáhal zaplatenia sumy 264
Eur s príslušenstvom. Vzniknutý právny vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a na tento vzťah boli

aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd, okrem iného, považoval zmluvné dojednanie -
dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku za absolútne neplatnú. Vzhľadom na
úspech žalovanej v spore priznal Združeniu náhradu trov konania
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa názoru žalobcu
súd prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade so zákonom. Záver súdu
považuje za nesprávny a vyplývajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že Združenie
spolu s oznámením o vstupe do konania nepredložilo súhlas žalovanej v súlade s § 93 ods. 3 O.s.p.

v znení účinnom po 01.01.2015, a že Nariadenie vedľajšie účastníctvo nepozná. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu trov konania.
3. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Napadnutý rozsudok považuje za správny a navrhuje jeho
potvrdenie. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.4. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a
zotrval na svojom odvolaní.
5. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právneho názoru, ktorý by mal byť žalobcovi známy z
rozsudkov odvolacieho súdu (napr. sp. zn.6Co/61/2015, 6Co/291/2015, 6Co/236/2015, 6Co/144/2015,
6Co/125/2015, 20Co/152/2015, 20Co/16/2014, 20Co/171/2015 a iné).

7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.
8. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú

zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia
č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným.

9. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Z iných
konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť
na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným
menom a prideleným identifikačným číslom. Takéto údaje v predmetnej zmluve uvedené nie sú. Právny

predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.
10. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na strane

indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, teda ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007).
Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo,
ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní
takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami a ku ktorému

indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva
vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.
11. Ak má byť zabezpečené naplnenie cieľa sledovaného právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,
je nutné umožniť súdu skúmať charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu

zmenky a v prípade zistenia, že ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky
z hľadiska ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery NS SR vyslovené
v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie

právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany
svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu
prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu

neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená.
12. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky

spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec.13. Navyše Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc
C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB

Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s
právom EÚ.
14. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje

požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
15. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy

založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.
16. Kódex o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými
mravmi (§ 4 ods.8). Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou je teda nielen konaním proti dobrým
mravom ale explicitne proti zákonu.

17. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie cez
rovnakého zástupcu (Fridrich Paľko) a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil

spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.
18. Žalobca odvolaním napadol aj výrok rozsudku o pripustení vstupu Združenia do konania ako
vedľajšieho účastníka.
19. K účasti Združenia ako vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že podľa čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré upravuje rozhodné procesné právo, pokiaľ toto

nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, a teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
Občianskym súdnym poriadkom. Citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje a ani ho
neupravuje,apretoprirozhodovaníoprípustnostivstupuvedľajšiehoúčastníkajepotrebnépostupovaťv
zmysle Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne podľa ustanovení § 93 ods. 1 až 4 OSP. Podľa názoru

súdu zo znenia predmetného nariadenia, ktoré vedľajšie účastníctvo nijakým spôsobom neupravuje,
nemožno vyvodiť záver, že toto nariadenie vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Nakoľko teda
citované nariadenie účasť vedľajšieho účastníka nevylučuje, v súlade s čl. 19 nariadenia sa konanie
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Z uvedeného vyplýva, že boli
splnené všetky podmienky pre to, aby v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného mohlo

vystupovať Združenie, ktoré sa stalo vedľajším účastníkom v okamihu, keď došlo súdu jeho oznámenie,
že vstupuje do konania na strane žalovaného. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie súhlasu
žalovaného so vstupom združenia do konania odvolací súd dodáva, že právnou úpravou účinnou
od 01.01.2015 nemôžu byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou,
nakoľko takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Splnenie podmienok na vstup

vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej
úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník
vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal
účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal. Odvolací súdzároveň poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa Združenie
stalo vedľajším účastníkom podľa doterajších právnych predpisov, jeho vedľajšie účastníctvo zostáva

aj naďalej zachované. Na doplnenie odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého na procesných právach a povinnostiach subjektu
vystupujúceho v konaní (spore)
ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho
poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Ak Združenie v súlade

so zákonom vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník, patrí mu aj právo na náhradu trov konania,
keďže žalovaná, na strane ktorej vystupoval, bola v konaní plne úspešná.
20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v

odvolacom konaní úspech nemal, preto žalovaná a Združenie majú právo na náhradu trov konania.
Keďže Združeniu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 30,16 Eur, za vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 13.09.2016 a 21,58 Eur a režijný paušál a 8,58 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanej
na účet jej právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).