Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/313/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222308
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214222308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: Z. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXX/XX, XXX XX U. V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so
sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, proti žalovaným: 1/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
D. XX, zastúpenému JUDr. Margit Keszeg, advokátkou so sídlom Jókaiho 24, 945 01 Komárno, 2/ O.
U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, zastúpenú žalovanou 3/, a 3/ W. Z., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X,XXXX XX U. Olča, o určenie neplatnosti závetu, listiny o vydedení a
určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku V. súdu Komárno č. k.

6C/448/2014-69 zo dňa 19.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení
a závetu zriadeného matkou žalobkyne Z. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX., naposledy
bytom D. XXX, formou notárskej zápisnice Notárskeho úradu v Komárne notárky Márie Kvasnovskej
dňa 06.09.2011, č. k. N 221/2011, NZ 32222/2011, NCRza 4514/2011, NCRls 33005/2011. Zároveň
zamietol aj žalobu o určenie, že dôvody vydedenia žalobkyne jej matkou Z. F. uvedené v listine o
vydedení spísanej v tej istej notárskej zápisnici notárky Márie Kvasnovskej zo dňa 06.09.2011 nie sú

dané. Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 80 písm. c) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), § 34, § 37 ods. 1, § 469 ods. 1 písm. a),b) a §
476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podala žalobu dňa
10.12.2014 s tým, že listina o vydedení a závet zriadené jej matkou sú neplatné a dôvody jej vydedenia
matkou nie sú dané, pričom je presvedčená, že to nebol prejav slobodnej vôle jej matky a podpísala to

zrejme pod nátlakom žalovaného 1/. Kým matka bola u nej, bol medzi nimi dobrý vzťah, a to, že podľa
napadnutých listín by mal všetok majetok nadobudnúť žalovaný 1/, sa mohlo stať len pod nátlakom.
Matka totiž už predtým zriadila iný závet s takým obsahom, že aj ona mala nadobudnúť časť majetku.
Podľa žalobkyne jej matka od 09.03.2011 do dňa svojej smrti sama bývala vo vlastnom dome, pričom
od konca januára 2011 do 09.03.2011 bývala u žalobkyni. Ona ju opatrovala tak, že každý deň k nej
chodila, nosila jej jedlo a vždy chodila nabalená s nákupom; od augusta 2006 do 31.03.2011 bola jej
opatrovateľkou. Dňa 09.03.2011 matku od nej odviedol žalovaný 1/ s tým, že ju zoberie do D., a ona

nenamietala, lebo vedela, že u neho bude na dobrom mieste. V ten istý deň však na pokyn vtedajšieho
starostu zobrala matkine veci do bytu matky do D., lebo sa k nej nechcela vrátiť, a to napriek tomu, že sa
dlhé roky o ňu dobre starala. Tvrdila, že pred odchodom matky dňa 09.03.2011 sa nepohádali a potom
sa už s matkou nekontaktovala; matka ju totiž k nej nepustila a ani telefón nedvíhala. Od 09.03.2011už svoju matku nevidela. Stalo sa aj to, že keď sa zastavila pred bránou matky, matka jej povedala, že
ju nepozná, čo znamenalo, že pre ňu už neexistuje.

2. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Uvádzal, že od decembra 2010 do konca januára 2011 ich
matka bola v nemocnici, on ju pravidelne navštevoval a aj samotnú žalobkyňu zvykol zaviesť autom do
nemocnice. Deň pred prepustením z nemocnice matka povedala, že pôjde do U. V. k žalobkyni, a keď
už tam bývala, občas za ňou chodil a zvykol ju na jeden deň zaviesť do D.. Začiatkom marca 2011 mu
matka odkázala, že má prísť po ňu, čo aj zrealizoval. Žalobkyňa mu však vtedy odmietla vydať osobné

doklady a lieky matky a povedala, že ak sa matka do 16.00 hod. nevráti, dá ju doviesť naspäť policajtmi.
Osobné doklady matky vrátila až poobede 09.03.2013 s výhradou, že ich neodovzdá matke, ale len na
obecnom úrade. Po príchode na obecný úrad žalobkyňa povedala, že od tejto chvíle nemá matku. On
sa od matky dozvedel, že u žalobkyni nevydržala atmosféru, ktorá bola v jej domácnosti, kde bola v
jednej izbe (kde bola aj mraznička, aj chladnička, aj práčka, vysypané hračky), celý deň sedela na jednej
stoličke a pozerala rozprávky. Povedala mu aj to, že sa musela umývať na chodbe v jednom lavóre,

navyše pred ostatnými, a sťažovala sa aj ohľadom stravy. Uvádzal tiež, že žalobkyňa matke nedvíhala
telefón alebo ho zložila. Asi tri týždne po návrate od žalobkyne ho matka sama nahovorila, aby ju zobral
do Komárna zriadiť závet, ale nepovedala, s akým obsahom. Tam ju skutočne aj zaviezol, no obsah
závetu sa od matky neskôr až dozvedel.

3. Žalovaná 3/ vôľu svojej matky vyjadrenú v závete a listine o vydedení rešpektovala, pričom potvrdila,
že matka šla k žalobkyni len preto, lebo to tak chcela žalobkyňa, ktorá už vtedy mala v úmysle, aby
celý majetok bol len jej. Ona od r. 1988 nie je v žiadnom kontakte so žalobkyňou. Matka sa jej s plačom
sťažovala, že sa u žalobkyni nemala dobre, že ona sa matku nepokúšala navštíviť a matka sa jej
sťažovala, že keď jej volá, nedvíha telefón. Matka pred ňou nikdy nehovorila, že by na ňu žalovaný 1/

naliehal, aby zriadila závet. Vôľu matky rešpektuje aj jej sestra O. U., žalovaná 2/.

4. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval spísanie závetu a listiny o vydedení zo strany poručiteľky,
po ktorej je vedené dedičské konanie sp. zn. 9D/77/2014. Tieto listiny žalobkyňa v dedičskom konaní
neuznala, preto uznesením č. k. 9D/77/2014-45 zo dňa 24.10.2014 bola odkázaná na podanie žaloby

na súd o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu do 15 dní po právoplatnosti uznesenia,
pričom právoplatnosť nastala dňa 19.12.2014. Predtým poručiteľka spísala závet tiež formou notárskej
zápisnice dňa 03.04.2007 na Notárskom úrade JUDr. Frideriky Košinovej, ale tento závet neskôr
odvolala. Listinou spísanou dňa 06.09.2011 poručiteľka vydedila svoje dcéry O. U., W. Z. a Z. F., ako aj
ich všetkých potomkov z dôvodu, že jej neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, starobe a iných závažných

prípadochaženeprejavovalioňuopravdivýzáujem,ktorýbyakopotomkoviamaliprejavovať;preprípad
svojej smrti zanechala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok synovi U. F., t. j. žalovanému 1/, a v
prípade, že by ten z nejakého dôvodu nededil, za náhradných dedičov ustanovila jeho dcéry K. J., rod.
F., a T. F. v rovnakom pomere.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že ide o určovaciu žalobu, predpokladom

úspešnostiktorejjeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,atovtomzmysle,
že navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov. Žalobkyňa bola v dedičskej veci po svojej matke súdom odkázaná na podanie žaloby o určenie
neplatnosti závetu a listiny o vydedení ako dedička v prvej dedičskej skupine. Naliehavý právny záujem
na žiadaných určeniach je daný, lebo požadované určenie má vplyv na to, či žalobkyňa z dedičstva po

svojej matke bude dediť a v akom rozsahu. Vzhľadom na vymedzený predmet sporu súd zisťoval, či
závet a vydedenie majú zákonom predpísané formálne a materiálne náležitosti. Konštatoval, že závet
aj vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného
dediča vylučuje z dedenia a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo.
V tomto prípade bola dodržaná forma notárskej zápisnice a údaje v nej uvedené sa považujú za

pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Žalobkyňa nepoukázala na žiadne také skutočnosti, ktoré
by spochybňovali obsah notárskej zápisnice, pričom v listine o vydedení je uvedený aj zákonný dôvod
vydedenia. Podľa názoru súdu teda sporná listina o vydedení ako aj závet spísané vo forme notárskej
zápisnice obsahujú všetky zákonom predpísané formálne a obsahové náležitosti. Vôľa je základným
prvkom právnych úkonov, a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle; základnou náležitosťou vôle je,

aby bola slobodná, vážna a bez omylu, pretože opak spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa
tvrdila, že matka nevykonala tieto právne úkony z vlastného rozhodnutia s odôvodnením, že s matkou
nemala žiadne problémy, pokiaľ s ňou bývala v spoločnej domácnosti, t. j. od konca januára 2011 do
09.03.2011, a podľa nej zrejme žalovaný 1/ a jeho rodina naliehali na matku, aby tieto úkony vykonala.Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti ňou tvrdených a súd navrhované
dôkazyajvykonal,alezožiadnehovykonanéhodôkazuniejemožnéurobiťzáverotom,žebyumatkypri
daných právnych úkonoch absentovala slobodná vôľa. Okolnosť, že matka už predtým zriadila iný závet,

ktorý bol v prospech žalobkyni, nie je dôkazom skutočnosti tvrdenej žalobkyňou o absencii slobodnej
vôle matky pri vykonaní sporných právnych úkonov. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, ktoré
ju v tomto sporovom konaní zaťažovalo, a nepreukázala, že dôvody vydedenia v čase vydedenia neboli
dané. Poručiteľka v listine o vydedení uviedla dôvod : „nakoľko o mňa trvalo neprejavujú opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať“. Súd urobil záver, že žalobkyňa od 09.03.2011 so

svojou matkou v kontakte nebola. Dôvod takéhoto stavu opisovali strany rozdielne, pričom žalobkyňa
tvrdila, že to bolo preto, lebo poručiteľka ju odmietala a nevpustila do domu. Podľa názoru súdu však
žalobkyňa mala preukázať také svoje aktívne konanie, ktoré by mohlo byť hodnotené ako aktívny
záujem o poručiteľku. Za opravdivý záujem o poručiteľa je možné hodnotiť len aktívne konanie potomka;
žalobkyňavšakvôbecneuviedla,žebysasnažilaopakovanenadviazaťkontaktmatkou,atoajpísomne.
Súd urobil úsudok, že žalobkyňa bola urazená tým, že jej matka od nej odišla do vlastného domu,

a zrejme preto v skutočnosti nemala záujem vyvinúť akékoľvek úsilie o to, aby sa mohla s matkou
opakovane kontaktovať. Treba zároveň konštatovať, že poručiteľka nezáujem žalobkyne v období od
09.03.2011 do zriadenia závetu a vykonania vydedenia vzhľadom na jej vek dôvodne mohla pociťovať
ako stav trvalý. Vzhľadom na to súd žalobu zamietol.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu

prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že oba navrhované
nárokysúdôvodné,obomboloajemožnévyhovieť.Neplatnosťzávetujedaná,akdôvodyvydedenianie
sú dané, a v tomto smer poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 4Cdo 59/2012. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je protirečivé. Ak súd prvej inštancie
na jednej strane konštatuje, že žalobkyňa bola opatrovateľkou poručiteľky od augusta 2006 do marca

2011, tak jej údajný nezáujem o poručiteľku od marca 2011 do septembra 2011, kedy bol zriadený závet,
t.j. šesť mesiacov, nie je možné považovať za stav trvalý, aj keby to tak naozaj bolo. Nemožno preto
súhlasiť ani s tvrdením súdu, podľa ktorého údajný nezáujem žalobkyne o poručiteľku od 09.03.2011
do zriadenia závetu mohla vzhľadom na svoj vek poručiteľka pociťovať ako stav trvalý. Ide o pocit
subjektívny a nie objektívny. Je zrejmé, že dôvodom zriadenia závetu a vydedenia museli byť úplne

iné skutočnosti, než tie, ktoré sú uvedené v závete. Vyplýva to z výpovede žalovaného; ten dôvod
je iný, žiaľ doteraz nezistený. Nie je bežné: - aby medzi sebou súrodenci a ostatní členovia rodiny
nekomunikovali od roku 1988, - aby poručiteľka opustila rodinu žalobkyne bez akéhokoľvek vysvetlenia
a zdôvodnenia; prezentované vysvetlenie žalovaných neobstojí, je v príkrom rozpore s vykonaným
dokazovaním, s ktorým sa súd prvej inštancie nevysporiadal, čím jej odňal právo pred súdom, - aby sa

odovzdávanie osobných vecí poručiteľke riešilo prostredníctvom starostu a Obecného úradu a - aby
poručiteľka neotvárala žalobkyni a jej rodinným príslušníkom dvere a zatajovala sa pred nimi.
Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne nevysporiadal ani s obsahom jej písomného stanoviska
doručeného súdu dňa 16.10.2015, kde opísala, ako sa starala o rodičov a ak sa o nich starala viac
ako desať rokov, nemala dôvod v tom nepokračovať aj ďalej. Súd nesprávne sledoval iba jednu líniu

dôkazov, svedčiacu v prospech žalovaných, a druhej svedčiacej v prospech nej sa nevenoval vôbec.
Nie je tiež možné zistiť, prečo súd upustil od výsluchu žalovanej 2/.

7. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že podľa žalobkyne nešlo o prejav slobodnej vôle nebohej a listinu poručiteľka

podpísala pod jeho vplyvom a nátlakom. K tomu však žiadny dôkaz nepredložila. Predložené potvrdenie
MUDr. Princkela zo dňa 17.10.2014 preukazuje iba skutočnosť, že žalobkyňa matku opatrovala,
pričom túto skutočnosť nikto nepopieral, a žalobkyňa navyše túto starostlivosť poskytovala ako platená
opatrovateľka. Závet a listina o vydedení vo forme notárskej zápisnice obsahuje všetky formálne a
materiálne náležitosti. Skutočnosť, či boli dané dôvody pre vydedenie, musí byť preukázaná vydedeným

dedičom.Žalobkyňanepredložilažiadnedôveryhodnédôkazy,nepoukázalanažiadneskutočnosti,ktoré
by spochybňovali platnosť notárskej zápisnice. Neuniesla teda dôkazné bremeno a všetko ostalo v
rovine tvrdenia. Skutkové zdôvodnenie žaloby i napriek výslovnej výzve súdu žalobkyňa nedoplnila.
Skutočnosť, že žalobkyňa odmietla všetky pokusy o kontakt, nebrala ani telefón, keď jej matka volala,
a od marca 2011 ju nenavštívila, potvrdili účastníčky aj u notárky a toto žalobkyňou vyvrátené nebolo.

Žalobkyňa od marca 2011 nepreukázala také svoje aktívne konanie, ktoré by mohlo byť hodnotené
ako aktívny záujem o poručiteľku. Vzhľadom na to poručiteľka nezáujem žalobkyne mohla dôvodne
pociťovať ako stav trvalý. Žalobkyňa nepreukázala, že mala opravdivý záujem o poručiteľku, lebo bola
urazená tým, že matka od nej odišla. Chcela dokonca privolať políciu, osobné veci a doklady matkebola ochotná vydať iba na Obecnom úrade za prítomnosti starostu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
rozsiahle dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj
po právnej stránke.

8. Žalované 2/ a 3/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolacísúdsastotožnilsvýrokomrozhodnutiasúduprvejinštancieakoajsjehoodôvodnením,pretože
súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými,
správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva

nasledovné:

10. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 80 písm. c) OSP skúmajúc danosť naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Aj aktuálne účinné ustanovenie § 137 písm. c)
CSP uvádza, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, len ak
vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP a aj § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či

snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek
tomu, že je možná prípadne aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu

je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
súdom určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou
samou.

11. Podľa obsahu spisu žalobkyňa podala na súd prvej inštancie proti svojim trom súrodencom žalobu,
v ktorej uviedla len toľko, že v dedičskom konaní po matke, neb. Z. F., zomr. XX.XX.XXXX, zistila, že

neboházanechalanapadnutúlistinu,aonajepresvedčená,žetonebolprejavslobodnejvôleporučiteľky,
ktorá to podpísala pod vplyvom a zrejme aj nátlakom žalovaného 1/. Ďalej uviedla, že ak by sa to aj
nepreukázalo, potom dôvody vydedenia nie sú dané, a to s poukazom na potvrdenie MUDr. Princzkela
zo dňa 17.10.2014. V rámci skutkových tvrdení neuviedla nič iné a za dôkazy označila len dedičský spis
9D/77/2014 a lekárske potvrdenie. V žalobnom návrhu žiadala určiť, že listina o vydedení a o závete

spísaná dňa 06.09.2011 matkou do notárskej zápisnice je neplatná, alebo určiť, že dôvody vydedenia
aj závetu uvedené v predmetnej notárskej zápisnici nie sú dané. Za dôkaz nenavrhla ani výsluchy strán
sporu. V doplnení žaloby uviedla stručne len to, že neplatnosti sa domáha pre rozpor so zákonom
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom dôvody vydedenia, že sa o matku nestarala, nie
sú dané, čo je podľa nej vyvrátené lekárskym potvrdením. V písomnom podaní zo dňa 15.10.2015

opisovala stav ohľadom opatrovania matky do času, kedy matka od nej odišla znovu do Bodze, s tým,
že matka bývala pod vplyvom žalovaného 1/ a ona mala pochybnosti o jej psychickom zdraví. Tvrdila,
že po odchode matky, ju viackrát s rodinou chceli navštíviť, ale oni im to nepovolili, a telefonicky s ňou
nevedeli komunikovať, lebo mala vypnutý telefón. Ona si voči rodičom povinnosti plnila riadne a matkanemala dôvod ju vydediť. Ďalším podaním navrhla vypočuť svedkyne - svatku E. D. a dcéru J. F.. Súd
prvej inštancie vykonal navrhnuté dokazovanie, o. i. aj dedičským spisom sp. zn. 9D/77/2014, v ktorom
bola žalobkyňa odkázaná na uplatnenie si svojich práv podaním žaloby o určenie neplatnosti listiny o

vydedení a závetu podľa § 175k ods. 2 OSP, a následne rozsudkom žalobu zamietol.

12. Odvolací súd v tomto prípade po prejednaní veci urobil záver, že žalobkyňa nepreukázala, že
právny úkon vydedenia a závetu je pre nedostatok slobody vôle poručiteľky neplatný v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný. Žiadny dôkaz pre takýto záver navrhnutý a ani vykonaný nebol. Je teda
nesporné, že žalobkyňa nepreukázala ňou uvádzané tvrdenie, že matka urobila uvedený právny úkon
pod nátlakom žalovaného 1/. Ani v podanom odvolaní neuvádzala, z ktorého konkrétneho a súdom prvej
inštancie nesprávne vyhodnoteného dôkazu by malo jednoznačne vyplývať to, že žalovaný 1/ matku v
rozporesjejvôľouprinútildanýprávnyúkonurobiť.Vtomtosmerebolzáversúduprvejinštanciesprávny
a bol aj správne odôvodnený s odkazom na ustanovenie § 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a taxatívne uvedeného
dôvodu. Obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá obsahuje
ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Na platnosť právneho

úkonuovydedenísavyžadujepísomnáformatakisto,akoprizávete.Niejevylúčené,abyporučiteľurobil
v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnul aj ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje
z dedenia. Pri vydedení, ak boli splnené zákonné podmienky, nastáva taká situácia, akoby poručiteľov
potomok bol v prípade závetu opomenutý a pritom súčasne zbavený práva na dedičstvo aj v rozsahu
jehopovinnéhopodielu(§479Občianskehozákonníka).Pretoniejerozhodujúce,čidochádzakdedeniu

zo závetu alebo zo zákona alebo z oboch týchto dôvodov. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených
v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností
existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a jeho potomka. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených
v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe
neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne

možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potrebnosť pomoci na strane poručiteľa a objektívna
možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať na
základe objektívnych okolností prípadu a s prihliadnutím na to, či dedičovo správanie bolo alebo nebolo
v rozpore s dobrými mravmi. Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia
prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod (§ 469 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý existoval už

v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení.

14. Z hľadiska uvedených zásad súd prvej inštancie správne konštatoval, že právny úkon vydedenia a
závetu bol urobený v súlade so zákonom, formou notárskej zápisnice. Čo sa týka žalobného petitu v
tejto časti, v ktorej žalobkyňa namietala nedostatok dôvodov vydedenia, z obsahu notárskej zápisnice

spísanej dňa 06.09.2011 vyplýva, že poručiteľka všetky tri svoje dcéry (žalobkyňu a žalované 2/,3/) ako
aj ich potomkov vydedila v zmysle § 469a ods. 1 písm. a),b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
jej neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch, a tiež z dôvodu, že
o ňu trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Zároveň všetok
svoj majetok odkázala synovi - žalovanému 1/ - a pre prípad, že by z nejakého dôvodu nededil,

ako náhradných dedičov ustanovila jeho dve dcéry v rovnakom pomere. Notárka, spisujúca notársku
zápisnicu o závete a o listine o vydedení, poručiteľku poučila o jej dedičských právach, o možnosti
zmeny a odvolania závetu aj listiny o vydedení, pričom jej zápisnicu doslovne prečítala a pretlmočila do
maďarskéhojazyka,pričomporučiteľkavyhlásila,želistinaobsahujejejpravú,slobodnúaskutočnúvôľu.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu na podklade dôkazov vykonaných v prvoinštančnom

konaní zhodne so súdom prvej inštancie dospel k tomu, že nemožno urobiť záver o tom, že dôvody
vydedenia nie sú dané.

14. V konaní bolo preukázané, že odo dňa 09.03.2011 sa žalobkyňa s matkou nestretávala, a to
nielen do dňa spísania notárskej zápisnice (06.09.2011), ale ani počas jej ďalšieho života až do

smrti (22.02.2014), a nad všetky pochybnosti objektívnym dôkazom záujem o stretnutia s matkou
nepreukázala. Výpovede svedkýň, svatky a dcéry, ani odvolací súd nemohol hodnotiť pre ich blízky
vzťah k žalobkyni ako objektívne. Lekárske potvrdenie doložené k žalobe potvrdzuje len stav súvisiaci
s opatrovaním poručiteľky žalobkyňou v čase, kedy ju aj fakticky opatrovala ako oficiálna opatrovateľkas poberaním príspevku za opatrovanie, pričom lekár sa ohľadom zdravotného stavu poručiteľky a jej
opatrovania v právne významnom čase - v dobe od 09.03.2011 - nijako nevyjadril. O neposkytnutie
pomoci, akú má zákon na mysli, by išlo v prípade, že poručiteľke odkázanej na pomoc v chorobe

a starobe žalobkyňa neposkytla potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedela a so
zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti jej pomoc mohla poskytnúť. Potrebnosť pomoci
na strane poručiteľky a objektívna možnosť žalobkyne pomoc poskytnúť bola v konaní preukázaná,
pričom správanie sa žalobkyne voči matke sa tak javilo ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. V
konaní nebolo sporné, že matka s ohľadom na svoj vek a zdravotný stav potrebovala od svojich detí

pomoc a opateru, spočívajúcu napríklad v sprevádzaní na lekárske vyšetrenia, dozeranie na užívanie
liekov, dohliadanie na prežívanie každodenného života, stravovanie, odievanie a bežné denné úkony.
Od uvedeného dňa 09.03.2011 jej takúto pomoc preukázateľne poskytoval len žalovaný 1/ a u žalobkyni
jej tvrdenia zostali v skutočnosti len v polohe tvrdenia bez toho, aby to premietla do právne významných
dôkazov. Na to nadväzuje aj druhý dôvod vydedenia poručiteľkou, pretože je zrejmé, že žalobkyňa o
matku preukázateľne trvalo neprejavovala opravdivý záujem, a žalobkyňa na svoje tvrdenia pre prijatie

iného záveru neponúkla žiadny relevantný dôkaz. Odvolací súd považoval za správny aj záver súdu
prvej inštancie o tom, že s ohľadom na správanie sa žalobkyne v dobe od 09.03.2011 do 06.09.2011, t.
j. v dobe pol roka, mohla poručiteľka vo svojom veku 85 rokov správanie sa žalobkyne hodnotiť ako stav
trvalý a z toho dôvodu mohla usúdiť, že dôvody pre vydedenie tu existovali, a teda sa mohla následne
rozhodnúť pre zrušenie predchádzajúceho závetu spísaného v prospech žalobkyne (apríl 2011) a aj pre

spísanie nového závetu a listiny o vydedení (september 2011).

15. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa dostala so svojimi tvrdeniami do stavu dôkaznej núdze, čo v
konečnom dôsledku znamenalo, že súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť. Odvolací súd preto z
pohľadu tvrdení žalobkyne a výsledkov všetkých vykonaných dôkazov, hodnotiac jednotlivo a aj v ich

vzájomnej súvislosti, posúdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a odvolanie žalobkyne
ako neopodstatnené. Na tom základe potom napadnutý rozsudok s uvedeným doplnením zdôvodnenia
podľa § 387 ods. 1 OSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/,2/,3/, ktorým by patrila v celom rozsahu náhrada trov

vynaložených v tomto štádiu konania (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie
však rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 OSP ponechal na dobu po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).