Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/287/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614204716
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614204716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č.
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený : Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska
č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným v 1. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XXX/XX a 2. D. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XXX/XX, obaja toho času bytom R. T., X V. J. S. J XNG, o zaplatenie
3.826,36 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 13C/175/2014-94 z 25.2.2016 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 13C/175/2014-94 z 25.2.2016 rozhodol, že žalovaní v
1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3. 342,32€ s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne zo sumy 3. 342,32€ od 12.08.2013 do zaplatenia , vyčíslený úrok z omeškania vo
výške 122,95€ zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 11.08.2013 a nahradiť žalobcovi trovy konania,
ktoré pozostávajú z súdneho poplatku vo výške 169,83€ a trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,57€,
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
k úhrade sumy 3.826,36 Eur s prísl. s odôvodnením, že žalovaní riadne nesplácali splátky v zmysle
Zmluvyosplátkovomúvere zodňa31.12.2007a poskytnutéhopveriteľom,Slovenskousporiteľňoua.s.,
Bratislava, ktorá žalobcovi pohľadávku postúpila s tým, že pohľadávka ku dňu postúpenia pozostávala
z istiny vo výške 3.178,69 Eur, riadneho úroku vo výške 647,67 Eur, úroku z omeškania vo výške 294,17
Eur a ostatného príslušenstva vo výške 59,80 Eur s tým, že posledné dve položky úrok z omeškania
a ostatné príslušenstvo si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere bol

žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.655,51 Eur, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach po
40,76 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010
do 20.12.2017 v počte 94 a celkovej výške 3.826,36 Eur, ktoré sa stali splatnými s tým, že mimoriadna
splatnosť úveru bola vyhlásená už dňa 11.08.2013. Zvyšné splátky si žalobca neuplatnil z dôvodu ich
premlčania. K premlčaniu žalobca už v žalobe poukázal na to, že podľa jeho názoru na tento vzťah je
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, teda aj ustanovenia vzťahujúce sa na otázku
premlčania.

Žalovaný ani opatrovník, ktorý im bol v zmysle predchádzajúcej platnej úpravy ustanovený sa k žalobe
nevyjadrili.
Súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1,2,3,§ 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2 Obč.zákonníka spolu s §
2, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom kudňu uzavretia zmluvy, t.j. k 31.12.2007 a § 5b zákona č. 270/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uzavrel,
že vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko pôvodný
veriteľ poskytol žalovaným bezúčelový spotrebný úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaní

uzavreli zmluvu ako fyzické osoby a zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by im bol úver poskytnutý
na účely zamestnania, či podnikania. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd
preukázanú existenciu zmluvy o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými.
Nazákladezmluvybolžalovanýmposkytnutýúvervovýške2.655,51Eur(80.000,-Sk),ktorýsazaviazali
splácať 120 mesiacov v splátkach po 40,76 Eur (1.228,- Sk), teda celkovo sa zaviazali zaplatiť sumu

4.891,20€ ( 120 x 40,76 = 4.891,20 ). Splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.01.2008, poslednej
na 20.12.2017. Splatnosť splátok bola stanovená vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Dohodnutý úrok z
úveru činil 12,35 % p.a., RPMN 15,48 %. Nakoľko žalovaní splátky v stanovených termínoch
neuhradili, jednotlivé záväzky sa stali splatnými, a právo žalobcu sa dalo po prvý raz vykonať odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej splátky. Žalobca uplatnil právo na zaplatenie splátok za
obdobie od 21.03.2010 do 21.07.2013 a od 12.08.2013 si uplatnil právo na zaplatenie zostatku dlžnej

sumy 3.826,36 Eur po jej zosplatnení. Vzhľadom k tomu, že žalobný návrh bol doručený súdu dňa
13.03.2014, pričom súd posudzoval predmetný záväzkový vzťah ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho
bol povinný v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov aj bez námietky prihliadať na oslabenie nároku
žalobcu, vrátane premlčania, nárok žalobcu na splátky splatné od 21.03.2010 do 21.02.2011 v celkovej
výške 484,04 Eur vrátane úroku z omeškania za uvedené splátky vyčísleného od splatnosti jednotlivých

splátok do 11.08.2013 vo výške 120,49 Eur zamietol pre premlčanie nároku a vo zvyšku súd prvej
inštancie návrhu žalobcu vyhovel, keďže bol toho názoru, že žalovaní nijako nepreukázali, že by dlžnú
sumu uhradili, ani nárok žalobcu nijako nenamietali.
Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaní riadne neuhradili žalované splátky, a to do doby ich
splatnosti, ocitli sa teda v omeškaní so zaplatením jednotlivých splátok, čím žalobcovi vznikol v zmysle

§ 517 ods. 2 OZ a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania za obdobie od
21.03.2011 do 11.08.2013 vyčíslený za jednotlivé splátky vo výške 122,95 Eur a na zákonný úrok z
omeškania zo zosplatneného zvyšku úveru od 12.08.2013 do zaplatenia.

2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca sa návrhom

domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.826,36€. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 3.342,32€, ktorá
predstavuje 87 % zo žalovanej istiny. Návrh bol zamietnutý čo do zaplatenia sumy 484,04€ (3.826,36 -
3.342,32 = 484,04), ktorá predstavuje 13% žalovanej istiny. Žalobca tak mal v konaní väčší úspech, na
základečohomusúdpriznalnáhradutrovkonania. Zúspechužalobcuodpočítalsúdúspechžalovaných
a mal za to, že žalobca má právo na 74% náhrady trov konania ( 87% úspech žalobcu - 13% úspech

žalovaných = 74 % čistý úspech žalobcu ).
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
229,50€ a trov právneho zastúpenia vo výške 1.533,21€, spolu trovy konania vo výške 1.762,71€. Keďže
súd priznal žalobcovi právo na náhradu 74% trov, zaviazal súd žalovaných nahradiť žalobcovi 74% zo
zaplateného súdneho poplatku t.j. sumu 169,83€ a 74% z trov právneho zastúpenia, t.j. sumu 1.134,57€.

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej
pomoci (príprava a prevzatie + podanie návrhu na súd + 3x účasť na pojednávaniach dňa 23.06.2015,
dňa 10.12.2015 a 25.02.2016 + úkon: účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci dňa
8.10.2015) s tým, že odmena za 1 úkon predstavovala sumu 141,09€ + 20% DPH spolu 169,31€ a
za ? úkonu sumu 42,33€ s DPH. Režijný paušál bol vyčíslený za 2 úkony v roku 2014 vo výške po

8,04€ + 3 úkony v roku 2015 vo výške po 8,39€ + 1 úkon v roku 2016 vo výške po 8,58€ + ku každému
režijnému paušálu je pripočítaná 20% DPH. Za účasť na pojednávaniach bola náhrada cestovných
výdavkov vyčíslená vo výške 179,58€ s DPH a náhrada za stratu času vo výške 404,94€ s DPH.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie v časti, v ktorej súd

žalobný návrh zamietol a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia
skutkového stavu. Žalobca zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj
napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá

dňa 31.12.2007, kedy sa ustanovenia § 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola
upravená v Obchodnom zákonníku v dôsledku čoho sa na ňu nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujúnároky vzniknuté pred 01.01.2008 a poukázal na rozhodnutia NS SR 7 MCdo 9/2014,. 2 M Cdo
3/2011, 6MCdo/4/2012, v zmysle ktorých sa na zmluvu o úvere vzťahujú ustanovenia Obchodného
zákonníka,ktoréjepotrebnéaplikovaťanásledneajnaotázkupremlčaniatrebaaplikovaťztohtodôvodu

ustanovenia Obchodného zákonníka. Rovnako poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov v
Trnave,BanskejBystrici,ŽilineaPrešove,akoajnarozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciach vKošiciach
3Co/266/2015, 5Co/167/2015, 1Co/75/2014 v zmysle ktorých sa majú na právne vzťahy vzniknuté zo
zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka aj v otázke premlčania.
Zároveň vyjadril žalobca nesúhlasné stanovisko s aplikáciou ust. § 5b ZoOS, ktoré nadobudlo účinnosť

01.05.2014 na daný prípad a to s poukazom na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, spolu s Nálezmi ÚS SR, PL.
ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95, III. ÚS 348/06 a vyjadril názor, že aplikáciou ust. § 5b ZoOS dochádza k
značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu
zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k
narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd a čl. 1. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR
a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. S poukazom na to, že žalobca si v konaní uplatnil svoj

nárok žalobným návrhom dňa 13.3.2014, pričom predmetné ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014, žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu a právnym posúdením
veci a zároveň poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 36C 117/2014, kde
súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa je v súlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb.
(Ústava SR). Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie
návrhu žalobcu, resp., aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil trovy konania v prvostupňovom aj v odvolacom konaní.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Žalobca podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) . Odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

6. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by

výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo mali byť zistené spôsobom vyplývajúcich
z § 133 až 135 O.s.p. účinným v čase rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie
je ani nepreskúmateľný a nebola ani zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávnerozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako

vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Podrobné, presvedčivé a zákonné sú aj dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Ani počas odvolacieho konania nevyšli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

10.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa 31.12.2007 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.), tak ako to správne urobil aj súd prvej inštancie. Uvedená právna
úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a /
zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť alebo uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona
č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o

úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

11.OdvolacianámietkažalobcutýkajúcasanesprávnejaplikácieustanoveníObč.zákonníkaopremlčaní
a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka nie je dôvodná. V prejednávanej veci vznikol
záväzok žalovaných zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, avšak táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy
nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ, preto sa na právny
vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Obč.zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). Aj v prípade, že úver je absolútnym
obchodom a že naň majú dopadať Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej

zmluvy v predmetnej veci, ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Obč.zákonníka. Ide totiž
o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typicky občianskoprávny
vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR 5Mcdo/20/2009).

Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah a to pokiaľ
ide o otázku premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím
účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. ku dňu 1.1.2004, došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.
Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho
novým ustanovením § 54 ods. 1 v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že časť nároku žalobcu je premlčaná, ak aplikoval ustanovenia
Obč.zákonníka vychádzajúc z toho, že žaloba bola doručená na súd 13.3.2014.

13. Ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej aplikácie ust. § 52 ods. 2 Obč.zákonníka nie
je podľa odvolacieho súdu dôvodná, keď poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 3Mcdo/12/2014 zo dňa
21.4.2015, ktorý rozhodol, že súd prvého stupňa musel brať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou a mal by tiež zohľadniť

§ 52 ods. 2 tretiu vetu OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Obč.zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 a ust. § 52 ods. 2 tretia
veta OZ dňa 1.4.2015, pričom právne predpisy, ktorých súčasťou sú nemajú prechodné ustanovenia.
To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (totožný

právny názor bol prezentovaný v rozsudku NS SR zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3Mcdo/14/2014).

14. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 5b zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,ktorénadobudloúčinnosťdňa1.5.2014,pričomžalobcasivkonaníuplatnil svoj nárok žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.3.2014, k čomu odvolací súd poukazuje
na to, že ust. § 5b je nepochybne legislatívne vyjadrenie z princípu ochrany slabšej strany, konkrétne
spotrebiteľa v právnych vzťahoch a toto ustanovenie je lex specialis k ust. § 100 ods. 1 OZ, ktoré je

procesným ustanovením, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré
nastali v konaní. Zákonodarca neustanovil žiadne intertemporálne pravidlá, preto odvolací súd má za
to, že ust. § 5b normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Pri procesných normách všeobecne
platí, že sa aplikuje tá procesná norma, ktorá je aktuálne účinná počas trvajúceho súdneho konania.

Odvolací súd zároveň poukazuje na názor prezentovaný v právnej teórii, s ktorým sa stotožňuje, a to
že časová pôsobnosť v civilnom procese je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú
túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti, pričom problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj
účinky vykonaných procesných úkonov rieši prechodné ustanovenia. Vzhľadom na absenciu takýchto
procesných ustanovení platí základné pravidlo, ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v
konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou, teda ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí

dňa 25.2.2016 aplikoval procesné ustanovenia účinné od 1.5.2014 postupoval správne.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej
inštancie (na ktorý odvolací súd v podrobnostiach poukazuje), odvolací súd rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní
trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).