Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/447/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209259
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115209259.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek
senátu JUDr Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné
číslo 57279667, so sídlom Strawinskylaan 933 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpený:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25 Trenčín, pobočka
kancelárie a adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147 Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanému:

D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, F. U., zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, Štúrova 13, Nitra, IČO: 47249650, o zaplatenie 449,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. marca 2016 č.k. 9C/182/2015-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia

sumy 449,86 eura od žalovaného z titulu nesplateného úveru, ktorý poskytol žalovanému právny
predchodca žalobcu, Home Credit Slovakia, a.s., na základe úverovej zmluvy a ktorá pohľadávka bola
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného vo výške
100%.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, že na základe úverovej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným
a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., dňa 30. 11. 2007 číslo 6011077588 (ďalej len „úverová
zmluva“), bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver na kúpu tovaru. Súčasťou úverovej zmluvy, v
hlave 9, bola dohoda zmluvných strán o uzavretí úverovej zmluvy na poskytnutie revolvingového úveru,
z ktorého žalovaný vyčerpal sumu 2861,03 eura a splatil sumu 2411,17 eura. Predmetná pohľadávka
bola Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 25. 08. 2014, postúpená na žalobcu, ktorý výzvou

zo dňa 25. 08. 2014 vyzval žalovaného k úhrade dlhu.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, ods. 2,
ods.6,ods.7,ods.8,ods.9,§11ods.1,ods.2,§24ods.1zákonačíslo129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), Smernicou Rady ES č. 93/13/EHS, § 3 ods. 3 zákona číslo 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 52 j
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 11, § 53a ods. 1,
ods. 2, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 524 ods.1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2, § 530 ods. 1
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca napriek opakovanej výzve súdu, nepredložil originál

zmluvy o postúpení pohľadávky, preto nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Podľa §
526 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a to buďpôvodnému veriteľovi postupcovi bez zbytočného odkladu, prípadne postupníkovi. V danom prípade
však nebolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že by pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu
oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Žalobca, ako postupník, síce oznamoval žalovanému, nie

však bez zbytočného odkladu, postúpenie pohľadávky, ku ktorému však okrem kópie plnej moci na
zaslanie predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky, nepriložil zmluvu o postúpení pohľadávky,
preto si na rozdiel od postupcu, ktorý túto povinnosť nemá, nesplnil povinnosť preukázania dlžníkovi, že
došlo k postúpeniu pohľadávky a to predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
Súd zároveň poukazuje na dôvodné pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky, i keď súdu

predmetné postúpenie preukázané nebolo, vyplývajúce zo skutočnosti, že v deň, keď malo dôjsť
k údajnému postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa, zasielal pôvodný veriteľ odporcovi výzvu na
zaplatenie dlhu, ktorá bola datovaná dňom 25. 08. 2014, pričom údajne týmto dňom malo dôjsť
k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. Listina, ktorú žalobca súdu predložil, pod označením
postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy, podľa názoru súdu je listinou vzbudzujúcou pochybnosti o jej
platnosti a to aj s poukazom na jej obsahovú stránku, nakoľko sa v nej uvádza postúpenie za odplatu,

ktorá v zmluve, respektíve v tejto listine uvedená nie je, uvádza sa v nej, že výška odplaty je podľa
dohody strán, preto súdu nie je zrejmé, kde by táto odplata mala byť uvedená, navyše listina nie opatrená
pečiatkou spoločnosti, nebol predložený preklad tejto listiny, keďže štatutárny zástupcovia za žalobcu
nie sú štátni príslušníci Slovenskej republiky. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského v Nitre
č.k. 9Co 140/2011, ktorý sa zaoberal taktiež otázkou postúpenia pohľadávky v obdobnej právnej veci.

Na základe uvedeného žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v konaní a preto súd návrh zamietol.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol poľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania percentuálne, pričom o výške trov konania bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne skutkové zistenia. Namietal, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom

návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v
zmysle § 526 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka“ a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného
dôkazu - Poštový podací hárok, ktorý osvedčuje skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo zastané na adresu žalovaného. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. v mene
právneho predchodcu veriteľa, t.j. v mene postupcu oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky v

dobrej viere na ním uvedenú adresu. Poukázal na ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 210/2001. Okrem oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému predložil žalobca aj fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky
obsahove náležitosti, ktoré zákon pre jej platnosť vyžaduje. Dodal, že založiť neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky nemožno na argumentoch, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je opatrená

pečiatkou zmluvných strán, aj keď ide o zahraničné subjekty. Žiadny platný právny predpis nežiada od
zmluvných strán, aby listiny, ktoré upravujú vzájomne práva a povinnosti zmluvných strán boli opatrené
pečiatkou. Z predloženej listiny je jasne preukázané, že k uzavretiu právneho úkonu došlo medzi
postupcom a postupníkom dňa 25. 08. 2014 a preto sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky. Postupník nie je povinný oznamovať

postúpenie pohľadávky, ak oznámenie o postúpení pohľadávky bolo uskutočnené postupcom. Zároveň
dlžník nie je oprávnený žiadať predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, ak postúpenie pohľadávky
bolo oznámené dlžníkovi pôvodným veriteľom. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
tak, že žalobe vyhovie, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„CSP“),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranousporu,vzákonomstanovenejlehotenapodanie

odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednala dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
rozhodoval o žalobe žalobcu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd však

napadnutý rozsudok z procesného hľadiska posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy
449,86 eura titulom nesplateného revolvingového úveru. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol
dôvodiac, že žalobca nepredložil súdu originál zmluvy o postúpení pohľadávky a teda nepreukázal
aktívnulegitimáciuvpredmetnomkonaní. Taktiež nemalnespochybniteľnýmspôsobompreukázané,že

by pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Postúpenie
pohľadávky oznamoval žalobca ako postupník, nie bez zbytočného odkladu a nepriložil zmluvu o
postúpení pohľadávky, preto si nesplnil povinnosť preukázania dlžníkovi, že došlo k postúpeniu
pohľadávky. Nedostatok zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca súdu, je listinou
vzbudzujúcou pochybnosti o jej platnosti, nakoľko nie je opatrená pečiatkou a nie je v nej uvedená

odplata.

8.1. S týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho zdôvodnením sa nestotožnil žalobca, ktorý podal
v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že dôkazné bremeno svojho tvrdenia o platnom postúpení
pohľadávky uniesol, keď súdu prvej inštancie predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky a právna

zástupkyňa, ktorá bola splnomocnená aj pôvodným veriteľom, oznamovala žalovanému postúpenie
pohľadávky.

9. Odvolací súd, preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu, konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia, dospel k záveru o neopodstatnenosti a nesprávnosti záveru súdu

prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie síce vyhodnotil
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľský právny vzťah, aplikoval aj správne ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, avšak nesprávne a nedostatočným spôsobom sa vysporiadal so zisteným
skutkovým stavom.

10. Súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac, že žalobca nepredložil originál zmluvy o postúpení
pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky nie je opatrená pečiatkou a nie je v nej uvedená odplata.

10.1. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, nemožno postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa§526ods.1Občianskehozákonníkapostúpeniepohľadávkyje povinnýpostupcabezzbytočného
dokladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

10.2. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Podmienkou jej platnosti je
písomná forma, podpisy oboch zmluvných strán nemusia byť na tej istej listine a možno ju uzavrieť
na základe písomného návrhu a písomnej akceptácie na dvoch rôznych listinách. Medzi podstatné
náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie účastníkov zmluvy, postúpenej pohľadávky,
pričom musia vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu podľa § 37 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa týka predovšetkým
vymedzenia postupovaných pohľadávok. Dojednanie o tom, či zmluva o postúpení pohľadávky je
odplatná alebo bezodplatná, resp. o výške odplaty, nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení
pohľadávky (§ 524 Občianskeho zákonníka). Z toho, že Občiansky zákonník požiadavku na odplatný
prevod pohľadávky nekladie, pričom možnosť odplatného postúpenia pohľadávky výslovne upravuje

(hoci len z hľadiska zodpovednosti postupcu) v ustanovení § 527 Občianskeho zákonníka, len ako
výnimku z tohto pravidla (porovnaj spojenie „ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu...“),
možno vyvodiť, že ak zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dojednanie o tom, či sa pohľadávka
postúpila bezodplatne alebo za odplatu, platí, že ide o bezodplatný prevod (porovnaj dôvody rozhodnutia
uverejneného pod č. Rc 19/2002). K zmene veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o

postúpení pohľadávky, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale
spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej súdne uplatnenie a vymáhanie. Naproti tomuto otázka
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je z hľadiska účinku splnenia dlhu postupníkovi bezvýznamná,
ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca. Pre riešenie otázky, či má dlžník v súdnom
konaní, v ktorom postupník uplatnil voči nemu nárok na zaplatenie postúpenie pohľadávky, právo

namietať, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, je tak rozhodujúce, či záver o aktívnej vecnej
legitimácii postupníka možno urobiť už vtedy, ak sa preukáže, že postupca oznámil dlžníkovi postúpenie
pohľadávky § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo či aj v takom prípade musí preukázať platnou
zmluvou o postúpení pohľadávky, že sa stal veriteľom uplatnenej pohľadávky. Účelom ustanovenia §
526 ods. 1 druhej vety a ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana dlžníka, ktorý plnil svoj záväzok

osobe, ktorá podľa hmotného práva nebola v čase plnenia veriteľom pohľadávky Oznámenie postupcu
dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu (tzv. notifikácia), je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik
povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ide teda o subjektívnu právnu skutočnosť, ktorá má charakter
jednostranného právneho úkonu. Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným dlžníkovi postupca
vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a berie na seba i riziko vyplývajúce z toho, že aj v prípade

neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník tretej osobe (postupníkovi) dlh s účinkami aj
pre postupcu. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku ako v osobe
veriteľa a v prípade, že by zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba
oprávnená prijať plnenie s účinkami aj pre pôvodného veriteľa. Vo vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom
nemôže byť otázka platnosti postúpenia významná, pretože dlžník nemá spravidla možnosť posúdiť, či

v skutočnosti k postúpeniu došlo a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná. Právnou skutočnosťou,
na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi, pričom
vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k postúpeniu platne a či vôbec došlo. Preto je z hľadiska
právneho postavenia dlžníka irelevantné, či k postúpeniu pohľadávky skutočne došlo, pre dlžníka je
podstatné, či postupovaný dlh existuje. Dlžník vo všeobecnosti nemá v súdnom konaní, v ktorom je

proti nemu uplatnený návrh postupníka na zaplatenie postúpenie pohľadávky, k dispozícii námietku,
že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Ak podľa hmotného práva nie je pre určenie osoby,
ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať
plnenie s účinkami splnenia dlhu, rozhodujúce, či bola zmluva o postúpení platná a či k nej naozaj došlo,
potom táto okolnosť nemôže byť významná ani v tomto súdnom konaní. Súd skúma, či je dané podľa

hmotného práva a to sa nemení len preto, že dôjde k sporu. Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení tak
svýnimkouprípadovuvedenýchv§525Občianskehozákonníkadlžníkovivočipostupníkovineprislúcha
(rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky z 09. 12. 2009 sp.zn. 31Cdo 1328/2007).10.3. Posudzujúc závery súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených stanovísk, názorov a súdnej
praxe, odvolací súd dospel k záveru o nesprávnosti tvrdenia súdu prvej inštancie o nepreukázaní
vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a teda o závere neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. K

námietke súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil originál zmluvy o postúpení pohľadávky a o
absencii pečiatky, majúcej za následok neplatnosť tejto zmluvy, odvolací súd považuje za potrebné
poznamenať, že i kópia (fotokópia listiny), je listinou a teda dôkazným prostriedkom a že otázka jej
pravosti, hodnovernosti, úplnosti, či spôsobilosti preukazovať tvrdenú okolnosť je výsledkom hodnotenia
vykonaných dôkazov súdom. Ďalej dodáva, že ak v preskúmavanej zmluve o postúpení pohľadávky

je pohľadávka identifikovaná dostatočným spôsobom tak, aby nedošlo k jej zameneniu, a ak zmluva
spĺňa ostatné podstatné náležitosti, požiadavka súdu na predloženie osvedčenej kópie by viedla k
nadbytočnému a teda nehospodárnemu zvyšovaniu nákladov konania.

10.4. V prejednávanej veci žalobca viackrát súdu prvej inštancie predložil kópiu zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorá zmluva obsahuje riadne označenie zmluvných strán, jasnú špecifikáciu postupovanej

pohľadávky („...ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. 6011077588 zo dňa 30. 11. 2007 vo výške 449,86 eur
voči dlžníkovi D. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: D. XXX/XXX, XXXXX F. U., občan SR“), ďalej
obsahuje ustanovenie o tom, že postupník vyhlasuje, že odplatu za postúpenú pohľadávku zaplatil a
postupca potvrdzuje, že odplata za postúpenú pohľadávku bola uhradená v dohodnutej sume. Z tohto
dôvodu preto niet pochybností o platnosti uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky.

10.5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku pre záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
vidí aj skutočnosť, že nebolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že by pôvodný veriteľ bez
zbytočného odkladu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a ak tak urobil žalobca, nepredložil
dlžníkovi, žalovanému predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky. V zmysle vyššie uvedeného

stanoviska a záveru, odvolací súd sa ani s týmto tvrdením súdu prvej inštancie nestotožnil. V spise
sa na č.l. 17 nachádza oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobná výzva na zaplatenie dlhu
zo dňa 19. 11. 2014, ktoré žalovanému zaslala Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
pričom na č.l. 16 sa nachádza plná moc zo dňa 31. mája 2014, v ktorej spoločnosť Home Credit
Sloviaka splnomocnila túto advokátsku kanceláriu na jej zastupovanie. Súd prvej inštancie však túto

plnú moc vôbec nepodrobil súdnemu prieskumu z pohľadu, či mala právna zástupkyňa oprávnenie aj na
oznámenie postúpenia pohľadávok žalovanému za postupcu (v predmetnom oznámení je uvedené, že
oznamuje „v mene postupcu“). Ak z tohto pohľadu by bola splnená podmienka, že pôvodný veriteľ, teda
postupca, oznámil žalovanému, dlžníkovi postúpenie pohľadávky, bol by súd prvej inštancie nútený prijať
iný záver o aktívnej legitimácie žalobcu, za splnenia podmienky, že zmluva o postúpení pohľadávky je

platne uzavretá. Skutočnosť, že v texte sa nachádza nesprávny dátum uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky - 18. 03. 2013 (namiesto správneho 25. 08. 2014), vysvetlil právny zástupca žalobcu na
pojednávanístým,ževtomtodátumedošlokomyluachybeosoby,ktorápredmetnýprípisvyhotovovala.
Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na posúdenie platnosti predmetného oznámenia.

10.6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.
9Co 140/2011, ktorý však riešil skutkovo úplne odlišný spor, keďže v tom prípade došlo k riešeniu
viacnásobného postúpenia pohľadávky, ktoré postúpenie vôbec nebolo preukázané. Z tohto dôvodu
tento rozsudok nebol aplikovateľný na danú prejednávanú vec.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a tým aj k nesprávnemu záveru,
na ktorom založil svoje rozhodnutie, odvolací súd nemal preto inú možnosť, ako napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť
na ďalšie konanie.

12. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu, nezaoberal sa tak jednotlivými zmluvnými podmienkami, tieto nepodrobil prieskumnej činnosti
a nevyhodnotil, či predmetná revolvingová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, neobsahuje
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl, Občianskeho zákonníka,

ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, či zákona o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na
vyššie uvedený záver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd prvej inštancie
opätovne podrobí dôkladnému preskúmaniu zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie postupcu
žalovanému, taktiež predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere z hľadiska jej platnosti uzavretia,žalovaným čerpanú a uhradenú sumu, ktoré dôkazné bremeno je na žalobcovi, ďalej zaúčtovanie
tejto uhradenej sumy na istinu, úroky, prípadne ďalšie poplatky a až následne zistí rozdiel medzi
čerpanou sumou a zaplatenou sumou. Zároveň predmetnú revolvingovú zmluvu posúdi i z hľadiska

spotrebiteľských zákonov o ochrane spotrebiteľa a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie podľa § 220
ods. 2 CSP riadne odôvodní, pričom toto rozhodnutie musí obsahovať nielen všetky náležitosti uvedené
v tomto ustanovení, ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj ich právne posúdenie, pričom
sa neobmedzí iba na citáciu zákonných ustanovení, ale tieto bude na zistený skutkový stav aj aplikovať a
uvedie tiež svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveň sa vyporiada i so všetkými námietkami

žalobcu uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).