Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221642
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514221642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: SPP -
distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy č. 44/b, Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav
Hanec, Hruštiny č. 602, Žilina, proti žalovaným: X/ E. K., R.. XX. XX. XXXX, D. U. B.. Č.. XX, D., X/ K.
D., R.. XX. XX. XXXX, D. K. B.. Č.. XX, D., X/ X.. N. J., R.. XX. XX. XXXX, D. Š. B.. Č.. XX, D., žalovaní

1/ až 3/ zastúpení: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., IČO: 36 863 904, Námestie Slobody č. 10,
Bratislava, o zaplatenie istiny 3. 128, 21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. septembra 2016, č. k. 14C/526/2014 - 86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
(spoločne a nerozdielne) 3. 128, 21 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 15.
11. 2012 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnilprávneust.§51,§488,§491ods.1,§494,§664Občianskehozákonníka,§2písm.c)bod20,
§3písm.c)bod12,§17ods.7,§71ods.2, §76ods.7vetaprvá,§82ods.1,2,3zák.č.251/2012

Z.z.oenergetikeavecnedôvodnosťounárokužalobcu,ktorýbolvkonaníajriadnepreukázaný,nakoľko
nebolo sporné, že žalovaní ukončili odber plynu ku dňu 16. 12. 2009, kedy bol evidovaný stav na meradle
8 062 m3, keď neoprávnený odber bol v čase od 16. 12. 2009 - 17. 09. 2012, bez uzavretej zmluvy o
dodávke plynu s tým, že rozsah a výška uplatnenej pohľadávky nebola sporná, pričom spornou bola
otázka,ktojepasívnevkonanílegitimovaný,čivlastnícinehnuteľnosti(žalovaní1/až3/),resp.odberateľ
- nájomca. Uviedol, že žalovaní umožnili tretej osobe užívať nehnuteľnosť a odoberať plyn a neoznámili
žalobcovi, že dali v zmysle nájomnej zmluvy súhlas nájomkyni na uzavretie zmluvy o dodávke plynu

a elektriny s tým, že ak si oznamovaciu povinnosť o užívaní bytu inou osobou vlastník nehnuteľnosti
nesplní a s tým súvisiacu žiadosť o dodávku plynu od niektorého z dodávateľov plynu
nezrealizoval ten, kto plyn reálne odoberal, nemôže sa vlastník nehnuteľnosti vyhovárať, že za takýto
neoprávnený odber nie je zodpovedný, nakoľko každé odberné miesto je viazané na nehnuteľnosť,
keď interný vzťah medzi vlastníkom nehnuteľnosti a nájomcom v nájomnej zmluve by bol z hľadiska
neoprávneného odberu a uplatňovanej škody voči inému ako vlastníkovi relevantný iba vtedy, ak by túto

informáciu dostal žalobca v čase neoprávneného odberu, a nie až rok po ukončení odberu. Poukázal
na skutočnosť, že o uzavretom zmluvnom vzťahu v žalovanom období s J. P. žalobca vedomosť nemal
s tým, že neoprávnený odber trval do dňa 17. 09. 2012, kedy dodávateľ plynu eviduje ako odberateľaspoločnosť BKM SLOVAKIA, spol. s r.o. s tým, že ku dňu uzatvorenia vzťahu bol evidovaný stav na
meradle 13 580 m3 a bolo zistené, že žalovaní neoprávnene, bez uzavretej zmluvy o
odbere zemného plynu odoberali zemný plyn na odbernom mieste, čím spôsobili žalobcovi škodu, výšku

ktorej mal preukázanú z predloženej špecifikácie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu vyhotovenej v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z. z., ktorá
nebola sporná. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že obranu žalovaných
vyhodnotil ako účelovú s tým, že dodávateľ plynu zmluvný vzťah s predchádzajúcim odberateľom ukončil
ku dňu 16. 12. 2009 a neoprávnený odber plynu, bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu trval do 17.

09. 2012, odkedy dodávateľ plynu eviduje ako odberateľa spoločnosť BKM Slovakia, spol. s r.o., keď
neoprávnený odber zemného plynu bez zmluvy je zistiteľný len na základe toho, že sa prihlási nový
odberateľ a v evidenčnom systéme pri odpočte na tomto odbernom mieste sa zistí vyšší
stav ako bol stav ku dňu ukončenia zmluvy o dodávke plynu s predchádzajúcim odberateľom. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci umožnili odber plynu tretej osobe, čo potvrdila
svedkyňa J. P., avšak vlastníci nehnuteľnosti jej v súlade s nájomnou zmluvou neumožnili nehnuteľnosť

riadne užívať, vrátane odberu zemného plynu, pretože z dôvodov vady na odbernom
zariadení zemného plynu, ako uviedla, nemohla uzatvoriť s dodávateľom plynu zmluvu
o dodávke plynu. Uviedol, že je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti umožniť nájomcovi užívať vec v
stave spôsobilom na riadne užívanie a v prípade, ak sa vlastník nehnuteľnosti odvoláva na
uzavretú nájomnú zmluvu a povinnosť nájomcu uzavrieť zmluvu o dodávke plynu, musí mu zabezpečiť

aj technické podmienky na to, aby tento nájomca ako odberateľ plynu mohol zmluvu o odbere plynu
vôbec uzavrieť, čo sa v danom prípade nestalo s tým, že žalovaným nič nebráni, domáhať sa následne
svojich práv voči nájomcovi. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vl. nar. č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovaných od
nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, t. j. odo dňa 15. 11. 2012 až do zaplatenia, ku ktorému dátumu

bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, z dôvodu ktorého uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej sumy ročne až do zaplatenia. Výrok,
ktorým rozhodol, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, odôvodnil právne ust. § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ a 3/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.)

a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Uviedli, že
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - D. Č.. X, R. I. na N. D.É. A., I.. Č.. XXX, na N. P., N.. Č..
XXXXX, V. D. - W., J. Ú. R. s tým, že uvedený byt bol v žalovanom období na základe uzavretej nájomnej
zmluvyprenajatýJ.P.,ktorábolapovinnáakonájomcauzavrieťakoodberateľplynuzmluvusožalobcom
(SPP- distribúcia, a.s.), nakoľko dané média, ktoré odoberala, neboli zahrnuté v cene prenájmu a každý

z nájomcov si tento záväzok mal v zmysle zmluvy a dohody zabezpečiť vo vlastnej réžii. Poukázali
na skutočnosť, že pokiaľ by nebola uzavretá zmluva o dodávke plynu k predmetnému bytu, k jeho
dodávke by nedošlo s tým, že v danom prípade dodávka plynu trvala skoro tri roky, z dôvodu ktorého
boli presvedčení, že zmluva o odbere plynu medzi nájomníčkou a žalobcom bola riadne uzavretá, a
preto nemali ako vedieť, že na odbernom mieste, ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi, dochádza k

neoprávnenému odberu plynu. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ vo svojom odvolaní ďalej poukázali na skutočnosť, že
do 03. 10. 2008 bola nájomcom daného bytu N.. A. s tým, že v preberacom a odovzdávacom protokole
bol ukončený stav plynomeru 7 767 m3, do 01. 04. 2010 bol byt neobývaný a od 01. 04. 2010 do
30. 07. 2012 bola nájomcom bytu J. P. a v zmysle preberacieho a odovzdávajúceho protokolu bol stav
na plynomere dňa 01. 04. 2010 - 7 767 m3 a dňa 30. 07. 2012 - 13 580 m3 s tým, že v súlade s

čl. IV bod 4 nájomnej zmluvy, za škody spôsobené týmto odberom zodpovedá nájomca a poukázali na
výpoveď v konaní vypočutej svedkyne J. P., ktorá potvrdila, že zmluvu na odber zemného plynu uzavretú
nemala. Namietli, že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike nevyplýva povinnosť
vlastníka nehnuteľnosti uzavrieť zmluvu o odbere, uhrádzať alebo ohlasovať odber médií, a nakoľko
tento zákon nie je postavený na objektívnej zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti, mal si žalobca svoje

právo uplatniť u odberateľa, ktorým bol ich nájomca. Nestotožnili sa s tvrdením súdu prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku, že ich obrana bola účelová a ani so záverom, že dodávateľ plynu
zmluvný vzťah ukončil s predchádzajúcim odberateľom ku dňu 16. 12. 2009 a neoprávnený odber plynu
trval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu do 17. 09. 2012, odkedy dodávateľ eviduje ako odberateľaspoločnosť BKM Slovakia, keď uzavretý nájomný vzťah s J. P. k spornej nehnuteľnosti nepokryl celé
žalované obdobie, nakoľko v odovzdávacom protokole z roku 2008 bola uvedená rovnaká hodnota
spotrebovaného plynu ako v preberacom protokole zo dňa 01. 04. 2010, od kedy bola nájomníčkou J. P..

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny, nakoľko vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý súd

prvej inštancie aplikoval relevantnú právnu úpravu, je riadne odôvodnený a zároveň si uplatnil náhradu
trov konania. Uviedol, že síce žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietli svoju zodpovednosť za neoprávnený odber
plynu bez zmluvy o dodávke plynu, nakoľko v zmysle nájomných zmlúv boli nájomcovia povinní ako
odberatelia uzavrieť s ním zmluvu, avšak interný vzťah medzi prenajímateľmi (žalovanými 1/ až 3/) a
nájomcami, bol ich vzájomným vzťahom, do ktorého nemôže vstupovať, a ani sa ho netýka s tým, že
v súlade s ust. § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka má prenajímateľ právo kontrolovať, či nájomca

predmet nájmu užíva riadnym spôsobom, t. j. v danom prípade, či odoberá plyn v predmete nájmu
zákonným spôsobom, a ak toto právo nevyužije, nemôže sa dodatočným poukazovaním na to, že
nájomca nerešpektoval ich vzájomnú nájomnú zmluvu, zbaviť zodpovednosti. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaní nerozlišujú medzi dodávateľmi plynu a prevádzkovateľom distribučnej siete, čo je zrejmé
z ich presvedčenia, že zmluva o dodávke plynu medzi nájomníčkou a ním bola riadne uzavretá,

nakoľko zmluvu o dodávke plynu uzatvára odberateľ s niektorým z dodávateľov plynu s tým, že on
je prevádzkovateľom distribučnej siete, a nie dodávateľ plynu. Uviedol, že je nutné rozlišovať medzi
zmluvnou dodávkou plynu a odberom plynu bez zmluvy s tým, že žalovaní 1/, 2/, 3/ nesprávne uvádzajú,
že dochádzalo k dodávkam plynu do predmetného bytu, nakoľko plyn do bytu nebol dodávaný, keďže
nebola na daný byt uzavretá žiadna zmluva o dodávke plynu a v byte bol odoberaný plyn bez zmluvy

o dodávke plynu. Poukázal na skutočnosť, že každý, kto chce zákonným spôsobom odoberať plyn, je
povinný uzavrieť zmluvu o dodávke plynu, nakoľko iba ten, ktorá má zmluvu uzavretú, je odberateľom
plynu, keďže zmluva o dodávke plynu je právnym titulom na nakupovanie plynu a definíciu odberateľa
nie je možné stotožňovať s neoprávneným odberateľom s tým, že zodpovednosť žalovaných 1/, 2/ a 3/
za neoprávnený odber plynu bez zmluvy o dodávke plynu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

súdov, keď vlastnícke právo žalovaných je v danom prípade rozhodujúce, nakoľko v ich nehnuteľnosti
bol nelegálny odber plynu.

4.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/, ktorým bolo vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu doručené dňa 24. 02.
2017 (ich právnemu zástupcovi), sa k nemu nevyjadrili.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods.
l C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné
podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. mája
2017 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich

právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016),

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnejstránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobe žalobcu vyhovel.

8.

K námietke žalovaných 1/, 2/ a 3/ v podanom v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah
už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a
ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

9.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ ako podieloví spoluvlastníci bytu, v ktorom došlo
k neoprávnenému odberu plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, sú v konaní vecne pasívne

legitimovaní a zodpovední za škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla, keď sa nestotožnil
s ich obranou, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zodpovedá osoba (nájomca), ktorá na
základe uzavretej nájomnej zmluvy byt užívala v období od 01. 04. 2010 do konca mája 2012.
10.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber

bez uzavretej zmluvy.
11.
Zákonné ustanovenie § 82 Zákona o energetike konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré
označuje za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa
plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať,

od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja
uplatnený nárok na náhradu škody, keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa
plynu, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 30 ods. 2 písm.
b/ Zákona o energetike (neoprávnený zásah „odberateľa“ do meradla), ako aj objektívna
zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného

odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 30 ods. 2 písm. c/ Zákona o energetike (odber plynu meraný
meradlom, na ktorom „bolo porušené“ zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii).
12.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaní sú v konaní vecne pasívne
legitimovaní a zodpovedajú za škodu (ktorej výška v konaní ani spornou nebola), ktorá žalobcovi vznikla

tým, že do bytu (nehnuteľnosti), ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi, bol dodávaný plyn bez riadne
uzavretej zmluvy s tým, že bolo práve povinnosťou žalovaných, ktorí odber plynu ukončili ku dňu 16.
12. 2009 (resp. predchádzajúci nájomca A.) a zároveň umožnili tretej osobe od 01. 04. 2010 (J.Í. P.)
byt užívať na základe uzavretej nájomnej zmluvy, žalobcovi oznámiť, že povinnosť uzavrieť zmluvu o
dodávke plynu spočíva na nájomcovi nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza.

13.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z Nájomnej zmluvy, ktorú žalovaní 1/,
2/ a 3/ (resp. obchodná spoločnosť BKM SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorej sú všetci traja žalovaní konatelia)
uzavrelidňa01.04.2010sJ.P.zároveňvyplýva,že(viďbod7danejzmluvy)prenajímateľ(žalovaní1/až
3/) je oprávnený nájomcom zloženú kauciu v sume 332 eur použiť na vyrovnanie všetkých nedoplatkov,

ktoré vznikli počas trvania nájomnej zmluvy a bez ohľadu na uvedené, súd prvej inštancie správne v
odôvodnení napadnutého rozsudku uzavrel, že im nič nebráni sa svojich nárokov domáhať od nájomcu,
resp., že bolo ich povinnosťou ako vlastníkov bytu zabezpečiť nájomkyni riadne byt užívať, nakoľko
mali mať vedomosť o tom, že J. P. zmluvu o dodávke plynu uzavrieť nemohla, nakoľko na odbernom
zariadení zemného plynu bola vada.

14.S poukazom na citované zákonné ustanovenie (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a za stavu, keď súd prvej inštancie
v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie v spore zistil skutkový stav, a keď žalovaní 1/, 2/
a 3/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav
aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia, rozhodol vecne správne.
15.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje, a preto tento rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

16.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z
dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).