Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203902
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215203902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: N. E., nar. XX. G. XXXX, bytom H. N., A. ulica XX/X,
o 695,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
z 21. septembra 2015 č. k. 11C/143/2015-33 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti 327,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 676,45 eur od 31. marca 2012 do 20. decembra 2012, úroku z omeškania vo výške 0,75% ročne

zo sumy 327,31 eur od 21. decembra 2012 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie
r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo výške 349,14 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne od 21. decembra 2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 296,17 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne od 21. decembra 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v

zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 70%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka dojednaná v článku 11 v
bode 11.2 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí
pôžičky č. 20115798 z 5. septembra 2011 v znení „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta
zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej

splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto
podmienky. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 18,66 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 21. marca 2012 do zaplatenia. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 18,66 eur
súd prvej inštancie zamietol, ako i v prevyšujúcej časti úroku z omeškania. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ a k/, § 11 ods. 1 ZoSU
(zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 53 ods. 1 až 3, ods.

4 písm. k/, ods. 5, 9, § 53a ods. 1, § 54 ods. 2, § 101, § 544 ods. 2, § 565, § 879l, § 879m O.
z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5 ods. 1 ZoOS (zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov), § 153 ods. 3, 4 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. vznení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil uzavretou Zmluvou o pôžičke
dňa 5. septembra 2011 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding, a.s.) a
žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička na kúpu notebooku

vo výške 551,83 eur, splatná mesačnými splátkami vo výške 47,40 eur, v počte splátok 15. Podľa
bodu 6.4 Podmienok bola prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy a končená
splatnosť bola dohodnutá v decembri 2012. Splatnosť splátok podľa bodu 6.2 Podmienok k Zmluve bola
dohodnutá do 20. dňa v príslušnom mesiaci. Predmetná zmluva bola súdom prvej inštancie kvalifikovaná
ako spotrebiteľská zmluva (pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa a veriteľ mal v

predmete svojej činnosti poskytovanie úveru z vlastných zdrojov). Keďže sa jednalo aj o spotrebiteľský
úver, podstatnou náležitosťou zmluvy mal byť aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/) a údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2
písm. f/) podľa ZoSU. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť pritom určená konkrétnym
časovým okamihom, aby spotrebiteľ mohol vopred zohľadniť aj dĺžku jeho trvania a tým uskutočniť
najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Pre absenciu uvedených povinných údajov

v predmetnej zmluve, bolo potrebné úverovú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný
uhradil akontáciu 296,17 eur a prvú splátku 47,40 eur, spolu 343,57 eur. Súd prvej inštancie neprihliadol
k listine, ktorou malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru z 22. marca 2012, keďže žalobkyňa
nepreukázala jej dovolenosť podľa § 565 O. z. (nepreukázala dohodu zmluvných strán o možnosti
veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) a nebolo preukázané, že

veriteľ žalovaného upozornil v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva. Za dôvodný nárok súd
prvej inštancie mohol považovať len sumu 208,26 eur (po odpočítaní uhradenej sumy 343,57 eur od
výšky poskytnutého úveru 551,83 eur). Z úradnej povinnosti súd prvej inštancie prihliadal na premlčanie
zostatku dlhu (208,26 eur), v trojročnej premlčacej dobe, pričom od 21. októbra 2011 do 20. februára
2012 sú splátky premlčané v počte 4 x 47,40 eur, t. j. 189,60 eur a premlčané nie sú splátky splatné

od 20. marca 2012, z dôvodu, že žalobkyňa podala žalobu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby
11. marca 2015. Zostatok dlhu tak predstavoval sumu 18,66 eur (zo sumy 208,26 eur boli odpočítané
premlčané splátky 189,60 eur). Dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 10% z dlžnej splátky, s úhradou
ktorej sa dlžník dostal do omeškania o viac než 30 dní, nespĺňalo náležitosti písomnej dohody zmluvných
strán o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 O. s. p. (dojednania o jednostrannej povinnosti žalovaného

zaplatiť zmluvnú pokutu boli obsiahnuté na vopred pripravenom formulárovom tlačive a v texte absentuje
aj vôľa žalovaného dohodnúť sa na jeho povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania),
žalobkyňa nepreukázala, že zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná so žalovaným, uvedené
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 O. z.. Obsahovo rovnaká zmluvná

podmienka v obdobnej spotrebiteľskej zmluve pôvodného veriteľa bola už predmetom súdnej kontroly
a súd ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni nárok
z absolútnej neplatnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere, v celkovej výške 87,73 eur. Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle
ktorého bola žalobkyňa čiastočne úspešná v rozsahu 3% a neúspešná v rozsahu 97% (v časti istiny),

v dôsledku toho čiastočne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže v
konaní žalovanému trovy konania nevznikli, náhrada trov konania mu priznaná nebola (v rozsahu 94%).

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v časti o zaplatenie sumy 349,14 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 349,14 eur od 21. decembra 2012 do zaplatenia,

v ktorej bola žaloba zamietnutá (v časti prevyšujúcej sumu 18,66 eur a v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania). Súčasne žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 327,31 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 676,45 eur od 31. marca 2012 do 20. decembra 2012, úroku z
omeškania vo výške 0,75% ročne zo sumy 327,31 eur od 21. decembra 2012 do zaplatenia. Žalobkyňa
namietala nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci samej. Predmetom úverovej zmluvy bola pôžička vo výške 551,83 eur, za účelom financovania
zakúpeného tovaru (notebook). Žalovaný sa zaviazal úver vo výške 551,83 eur splácať mesačnými
splátkami 47,40 eur v počte splátok 15. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalovaný na
úhradu úveru zaplatil sumu 343,57 eur, keďže k uvedenej sume priradil aj počiatočnú platbu 296,17 eur
zo dňa 5. septembra 2011, predstavujúcej akontáciu (dátum je zhodný s dátumom uzavretia úverovej

zmluvy). Táto suma nie je platbou na účely zaplatenia úveru. Už predloženým prehľadom platieb bolo
preukázané zaplatenie sumy 47,40 eur dňa 27. septembra 2011 (iné platby na úver zaplatené neboli).
Výška dlhu tak predstavovala sumu 504,43 eur. Splátka úveru (47,40 eur) pozostávala zo splátky istiny
úveru, zmluvných úrokov z úveru (na ktoré žalobkyni nevznikol nárok z dôvodu bezúročnosti úveru),teda hodnota istiny úverovej splátky činila 36,78 eur. Súd prvej inštancie nevysvetlil dôvod započítania
celej hodnoty úverovej splátky na premlčanú časť úverových splátok. Splatnosť jednotlivých splátok
úveru bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, počnúc splátkou splatnou 20. októbra 2011 a poslednou

splátkou splatnou 20. decembra 2012. Pri posúdení premlčania jednotlivých splátok podľa § 103 O.
z., nepremlčané sú splátky od 6. splátky splatnej 20. marca 2012, do poslednej úverovej splátky,
celkovo desať úverových splátok. Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 367,80 eur odo dňa
nasledujúcehopodátumesplatnostiposlednejúverovejsplátky.Vzhľadomktomu,žesúdprvejinštancie
žalobe čiastočne vyhovel, v časti o zaplatenie sumy 18,66 eur, výška dlhu tak predstavovala sumu

349,14 eur. Z dôvodu posúdenia bezúročnosti úveru a čiastočného premlčania nároku, žalobkyňa učinila
čiastočné späťvzatie žaloby.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia už podľa tohto zákona. Keďže
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné
posúdiťpodľaprávnehostavuexistujúcehovčasepodaniaodvolania,tedapodľapríslušnýchustanovení
O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného do 30.

júna 2016). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo 177/2014).

7. V posudzovanej veci bolo nesporné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (vo forme pôžičky) dňa
5. septembra 2011, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 551,83 eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 47,40 eur v počte splátok 15, vždy do 20. dňa
kalendárneho mesiaca, počnúc októbrom 2011, s dohodnutým termínom konečnej splatnosti december

2012. Súd prvej inštancie správne konštatoval preukázanie čiastočného zániku záväzku žalovaného
splnením, vo výške 47,40 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj zaplatenie akontácie vo
výške 296,17 eur.

8. Odvolací súd sa stotožnil i s aplikáciou ustanovenia § 101 O. z. na súdenú vec, upravujúceho

trojročnú premlčaciu lehotu. Súd prvej inštancie dôvodne kvalifikoval premlčanie časti uplatneného
nároku žalobkyňou v zamietajúcej časti, aplikujúc hmotnoprávne ustanovenie o všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe, keď splátky zostatku dlžnej časti poskytnutého úveru, splatné v období od 20. októbra
2011 do 20. februára 2012 boli premlčané, vychádzajúc z dátumu podania žaloby na súde prvej inštancie
11. marca 2015. Vzhľadom k tomu, že prvá splátka vo výške 47,40 eur bola zaplatená, premlčané boli

uplatňované štyri splátky zostatku dlžnej časti poskytnutého úveru spolu vo výške 189,60 eur. Žalobkyňa
sa preto oprávnene domáhala zaplatenia zostatku dlhu vo výške 314,83 eur (poskytnutá pôžička 551,83
eur, po odpočítaní prvej zaplatenej splátky 47,40 eur a štyroch premlčaných splátok 189,60 eur).

9. Od zostatku dlžnej sumy 314,83 eur bolo potom potrebné odpočítať už napádaným rozsudkom

priznanú sumu 18,66 eur, v dôsledku čoho bola žalobkyni priznaná suma 296,17 eur. V zostávajúcej
časti, vzhľadom na predmet odvolacieho konania, bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Odvolanie
žalobkyne bolo čiastočne dôvodné, pretože časť kúpnej ceny tovaru bola zaplatená ako akontácia vo
výške 296,17 eur, ktorá suma netvorila súčasť poskytnutej pôžičky veriteľom (právnou predchodkyňoužalobkyne) žalovanému. Z predmetnej zmluvy vyplývala kúpna cena predmetu financovania pôžičky
(notebooku) vo výške 848 eur, pozostávajúca z platby akontácie 296,17 eur a poskytnutej pôžičky
(spotrebiteľskéhoúveru)vovýške551,83eur.Súdprvejinštanciepretonedôvodneodpočítalodzostatku

dlžnej sumy žalovaného aj peňažné plnenie vo výške 296,17 eur, predstavujúce zaplatenú akontáciu,
nie však poskytnutú pôžičku (spotrebiteľský úver).

10. Súd prvej inštancie posúdil tiež absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne chýbajúci údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ktorú

žalobkyňa nenamietala). V dôsledku uvedeného bola zmluva o spotrebiteľskom úvere považovaná za
bezúročnú (a bez poplatkov). Práve chýbajúce rozčlenenie každej jednotlivej splátky na istinu, úroky
a iné poplatky, v predmetnej zmluve, spôsobovalo nemožnosť dodatočného rozčlenia poskytnutého
plnenia úveru na jednotlivé súčasti splátky. Odvolacia námietka žalobkyne, podľa ktorej výška splátky
istiny predstavovala sumu 36,78 eur, nemohla preto obstáť.

11. Žalobkyňa nenamietala bezúročnosť úveru (v dôsledku zákonnej sankcie pre absenciu obligatórnej
náležitostipredmetnejzmluvyospotrebiteľskomúvere)akeďževtejtozmluvechýbalopráverozčlenenie
splátky na jej jednotlivé zložky (istinu, úroku a iné poplatky), dohodnutá splátka vo výške 47,40 eur
predstavovala splátku istiny úveru a v dôsledku premlčania tak nebolo možné priznať splátky splatné
od 20. októbra 2011 do 20. februára 2012 (prvá splátka vo výške 47,40 eur bola uhradená a ďalšie

štyri splátky vo výške 189,60 eur boli premlčané). Po odpočítaní sumy 18,66 eur, priznanej napadnutým
rozhodnutím, žalobkyňa sa dôvodne domáhala zostatku nevrátenej časti úveru vo výške 296,17 eur
s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania (uplatneným v súlade vykonávacím predpisom k O. z.,
navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu ECB) od 21. decembra 2012 do zaplatenia,
keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Nebol tak dôvod vychádzať zo žalobkyňou dodatočne

navrhovaného (nedohodnutého) rozčlenenia jednotlivej mesačnej splátky spotrebiteľského úveru. Súd
prvej inštancie preto správne konštatoval premlčanie splátok nevráteného úveru v dôsledku premlčania
jednotlivých mesačných splátok vo výške 47,40 eur (za rozhodné obdobie od 21. októbra 2011 do 20.
februára 2012). Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno hodnotiť ani za nepreskúmateľné,
keďže vychádzalo z dohodnutej výšky splátky predmetného spotrebiteľského úveru, ktorej rozčlenenie

na jednotlivé časti v zmluve dohodnuté nebolo. Nebol preto dôvod na iný postup posúdenia hodnoty
istiny úverovej splátky.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 296,17 eur s úrokom z

omeškania vo výške 8,75% ročne od 21. decembra 2012 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením
dlhu doposiaľ trvá a v zostávajúcej napadnutej časti žalobu zamietol.

13. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

14. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdu

prvej inštancie, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej
inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby
pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby
žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia
žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP by bol nesúhlas

žalovaného z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené
podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení
rozsudku súdu prvej inštancie v časti 327,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
676,45 eur od 31. marca 2012 do 20. decembra 2012, úroku z omeškania vo výške 0,75% ročne zo
sumy327,31eurod21.decembra2012dozaplatenia.Žalobkyňa,ktorejprislúchaloprávodisponovaťso

žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom
zastavení konania.15. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Úspech žalobkyne predstavoval 45%

(314,83 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Úspech žalovaného predstavoval 55% (380,28 eur),
v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku
žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 10%. Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania
neuplatňoval a z obsahu spisu vznik trov konania nevyplýval, žalovanému náhrada trov konania nebola
priznaná.

16. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 a §
255 ods. 2 CSP jej vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu
85% (296,17 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalovaný. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 15% (52,97
eur). Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobkyne na náhradu trov konania v
rozsahu 70%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

17. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.