Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713214237
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713214237.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: T.. M. M., bytom v E. E.,
O. XXX/XX, proti žalovaným: 1. M.. M. J., exekútorka, so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 22,
zastúpená JUDr. Jozefom Chudom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Cyrila a Metoda 3, 2.
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 213 409,14 € s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 19C/170/2013-357
zo dňa 29.6.2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v záhlaví
nevyhovel návrhu na zámenu účastníka konania tak, že na miesto žalovaného v 2. rade Ministerstva

spravodlivosti SR vstupuje do konania Slovenská republika.

2. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 92 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že žalovaný v 2.rade so zámenou
nesúhlasil.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť napadnuté

uznesenia a žiadal, aby súd ďalej vo veci konal so Slovenskou republikou, zastúpenou ministerstvom
spravodlivosti, ako so žalovaným v 2.rade s poukazom na ust. § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keďže predmetom jeho žaloby je náhrada
škody spôsobená výkonom exekučnej činnosti žalovanou v 1.rade, za ktorú zodpovedá jednak žalovaná
v 1.rade a jednak štát.

4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d/

CSP, pretože pre jeho vydanie neexistovali dôvody.

6.Včaserozhodovaniasúduprvejinštancie (29.6.2016) bolúčinnýObčianskysúdnyporiadok,vzmysle
ktorého podľa ust. § 92 ods. 4 súd prvej inštancie nepripustil zámenu na strane žalovaného v 2.rade
tak, že žalovaným namiesto Ministerstva spravodlivosti SR bude Slovenská republika. Tento svoj postup
odôvodnil nesúhlasom Ministerstva spravodlivosti SR ako žalovaného v 2.rade so zámenou.6.Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žeprerozhodovaniesúduo(ne)pripustení
zámeny na strane žalovaného v 2.rade v zmysle ust. § 92 ods. 4 O.s.p. neboli splnené zákonné
podmienky, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

7. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu mala
byť spôsobená exekučnou činnosťou súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej, pričom v žalobe
označil ako žalovanú túto súdnu exekútorku. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.8.2014
navrhol pripustiť rozšírenie „účastníkov občianskeho konania spoločne a nerozdielne zodpovedných za

náhradu škody“, pričom ako žalovaného v 2.rade označil Ministerstvo spravodlivosti SR , v zastúpení
JUDr. Denisou Cvikovou a ako žalovaného v 3.rade označil Ministerstvo spravodlivosti SR, Mgr. Peter
Haršányi, tajomník Slovenskej komory exekútorov.

8.Uznesenímč.k.19C/170/2013-272zodňa15.4.2015bolžalobcavyzvanýnaodstránenienedostatkov
vyššie uvedeného podania tak, aby uviedol, s kým žalovaný v 2.rade a žalovaný v 3.rade je povinný

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a či žiada pripustiť žalovaného v 3.rade ako
štátny orgán alebo fyzickú osobu.

9. Na základe uvedenej výzvy žalobca doručil súdu dňa 20.7.2015 (č.l. 282) podanie, v ktorom ako
žalovaného v 2.rade označil Ministerstvo spravodlivosti SR, štátny orgán SR s odkazom na § 3 zákona

514/2003 Z.z., ktorý ustanovuje štát ako povinný subjekt zodpovednosti za škodu.

10. Následne aj v ďalšom texte odkazuje na zákon 514/2003 Z.z. a poukazuje na spoločnú a
nerozdielnu zodpovednosť súdnej exekútorky a žalovaného v 2.rade (označeného však ako Ministerstvo
spravodlivosti SR, štátny orgán SR) a domáha sa zaviazania oboch žalovaných na náhradu spôsobenej

škody spoločne a nerozdielne.

11. Rovnako v ďalšom podaní doručenom súdu dňa 27.7.2015 síce označuje ako žalovaného v 2.rade
Ministerstvo spravodlivosti SR (rovnako aj žalovaného v 3.rade), avšak v obsahu samotného podania
odôvodňuje svoju žalobu odkazom na zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci.

12. Na základe týchto podaní súd uznesením č.k. 19C/170/2013-290 zo dňa 28.12.2015 pripustil, aby
do konania na strane žalovaných vstúpilo Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava a pripustil aj zmenu
žaloby, pokiaľ ide o samotný petit žaloby aj v tom, že žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom.

13. Následne podaním doručeným súdu dňa 25.5.2016 žalobca upravil označenie žalovaného v 2.rade
ako „ Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR“ opäť s poukazom na § 3 zákona
514/2003 Z.z. a navrhol súdu ustáliť úplné meno žalovaného v 2.rade nasledovne: Slovenská republika,

v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava.

14. Súd na pojednávaní 30.5.2016 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k tomuto procesnému úkonu, či ide
o upresnenie označenia na strane žalovaného alebo či ide o návrh na vstup ďalšieho účastníka alebo
návrh na zámenu a vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že ide o zámenu, následne po vyjadrení nesúhlasu

žalovaného v 2.rade so zámenou nevyhovel návrhu na zámenu na strane žalovaného v 2.rade.

15. Tento procesný postup súdu nebol správny.

16. Ešte pred rozhodnutím súdu o pripustení ďalšieho žalovaného do konania (pred vydaním uznesenia

č.k.19C/170/2013-290zodňa28.12.2015)boltotižsúdpovinnýodstrániťrozporvoznačenížalovaného,
ktorého žalobca označil ako Ministerstvo spravodlivosti SR napriek tomu, že bolo zrejmé z obsahu
jeho podania (č.l. 282 spisu zo dňa 20.7.2015), že svoj nárok voči žalovanému v 2.rade na náhradu
škody uplatňuje podľa zákona 514/2003 Z.z., z ktorého hmotnoprávnej úpravy vyplýva, že jediným
zodpovedným subjektom za škodu môže byť štát (Slovenská republika), zastúpený za neho konajúcim

orgánom, v danom prípade Ministerstvom spravodlivosti SR.

17. Žalobca vo vyššie uvedenom písomnom podaní dokonca výslovne odkázal na § 3 zákona 514/2003
Z.z., v zmysle ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorábola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/
nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo za d/

nesprávnym úradným postupom.

18.Takto vymedzil zodpovedný subjekt za náhradu škody ako štát, avšak v rozpore s týmto vymedzením
označil žalovaného v 2.rade ako Ministerstvo spravodlivosti SR, teda ako štátny orgán, ktorý v mene
štátu koná.

19. Súd teda nedodržal postup v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p. a bez odstránenia rozporov v označení
žalovaného pripustil do konania ako žalovaného v 2.rade Ministerstvo spravodlivosti SR.

20. Následne, pokiaľ žalobca upresnil označenie žalovaného v 2.rade tak, že ním má byť Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie, nie je

možné toto jeho písomné podanie považovať za návrh na zámenu účastníkov, a to ani na základe jeho
vyjadrenia na pojednávaní.

21. Na pojednávaní totiž opäť žalobca nebol upozornený na rozpor medzi označením žalovaného
v 2.rade a obsahom písomných podaní zo dňa 27.7.2015 a 20.7.2015, v ktorých sa odvoláva na

zodpovednosť štátu v zmysle zákona 514/2003 Z.z. a bez toho, aby mu bol vysvetlený rozdiel medzi
inštitútom upresnenia označenia žalovaného, návrhom na vstup ďalšieho účastníka a návrhom na
zámenu, vyžadoval súd od žalobcu upresnenie tohto jeho procesného návrhu, pričom žalobcovi nemohli
byť zrejmé právne následky, ktoré zákona spája s týmito jednotlivými procesnými inštitútmi.

22.Pokiaľsúdnevyzvalžalobcunaodstránenierozporovvoznačenížalovanéhoanáslednetentorozpor
odstránil žalovaný sám podaním doručeným súdu dňa 25.5.2016 (č.l.324 a nasl. spisu), nemožno toto
jeho podanie považovať za návrh na zámenu ani za návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka, ale ide
iba o odstránenie vady spočívajúcej v neúplnom označení inak nepochybného účastníka, ktorým je
Slovenská republika, v mene ktorej koná v prejedávanej veci Ministerstvo spravodlivosti SR.

23. Tým, že žalobca doplnil označenie žalovaného v 2.rade tak, aby toto zodpovedalo ustanoveniu § 3
zákona 514/2003 Z.z., nemožno tento jeho prejav považovať za návrh na zámenu účastníkov v zmysle
§ 92 ods. 4 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu a teda neboli splnené zákonné podmienky pre
rozhodovanie o takomto (neexistujúcom) návrhu.

24. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo spravodlivosti
SR), ktorý v žalobe označil žalobca, nie je síce orgánom zodpovedným za škodu v zmysle zákona
514/2003 Z.z., nie je teda ani nositeľom právnej povinnosti a nie je teda ani pasívne legitimovaný. Už zo
samotnej žaloby ale vyplýva, že žalobca sa ňou domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená

súdnou exekútorkou pri výkone exekučnej činnosti a podaním doručeným súdu dňa 20.7.2015 svoje
nárok voči ďalšiemu žalovanému vyvodzuje zo zákona 514/2003 Z.z., poukazuje na § 3 tohto zákona,
z ktorého je zrejmá zodpovednosť štátu, aj keď v návrhu na pristúpenie ďalšieho žalovaného do
konania označil ako pasívne legitimovaný subjekt štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorý
je oprávnený v mene štátu konať.

25. Ak bol žalobcom vo vyššie uvedenom podaní označený len orgán oprávnený v mene štátu konať,
pričom z iných častí žaloby, resp. iného podania (v prejednávanej veci návrh na pristúpenie ďalšieho
účastníka) zjavne vyplýva, že smeruje proti štátu, bolo podľa názoru odvolacieho súdu namieste, aby
súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii § 43 ods. 1 O.s.p. účinného v čase doručenia podania súdu prvej

inštancie pre vadu žaloby, spočívajúcu v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu rozporov v označení žalovaného
a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie žalobcu na odstránenie tejto vady vyzvať (viď rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5Cdo/441/2015 z 29.3.2017).

26. Ak následne žalobca sám túto vadu odstránil, došlo tým k odstráneniu rozporu v označení

žalovaného a povinnosťou súdu bolo preto ďalej konať so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti SR.27. Riadne označenie štátu ako žalovanej strany sporu je náležitosťou riadnej žaloby, bez ktorej
nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania (strana sporu) označený riadne, ak je
súčasne s ním označený orgán, ktorý má v mene štátu konať, s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ

nie je žalovaný takto riadne označený, súd v zmysle § 43 O.s.p. poučí žalobcu a vyzve ho na doplnenie
alebo opravu (viď. uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/64/2011, 6Cdo/149/2011, 4Cdo/193/2009 a rovnako
aj rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 675/2016).

28. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie tým, že nepoučil

žalobcu o tom, že treba odstrániť rozpor v označení žalovaného v súlade s jeho žalobou a podaním zo
dňa 20.7.2015, ako aj 27.7.2015 a potom, ako tak urobil sám žalobca, nepokračoval v konaní s úplne
označeným účastníkom - Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, znemožnil žalobcovi ako strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. Tento nedostatok bolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom iba tak, že odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, a preto po vrátení veci bude povinnosťou
súdu prvej inštancie ďalej ako so žalovaným v 2.rade konať so Slovenskou republikou, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).