Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201670
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515201670.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Martina Kopinu v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému: A. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, o vymoženie 146,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er/190/2015 - 25 zo dňa 29.07.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j esa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka v
spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
v rozhodcovskom konaní. Takáto rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je

neplatná.
2. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44

ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie preskúmavaním exekučného titulu
prekročil svoje právomoci. Namietal, že vec nesprávne posúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatnou, rovnako, ak tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne vyjednaná. Poukázal na to, že Záznam o potrebách a požiadavkách klienta preukazuje
individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom, keď viedol konanie ex offo, pričom v rozpore s Ústavou SR

porušil právo na kontradiktórne konanie a oprávnenému neumožnil vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom.
Ďalej dospel súd prvého stupňa k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní neúplne
zohľadnil Smernicu 93/13/EHS. Namietal, že vyšší súdny úradník, ktorý vydal predmetné uznesenie
svojím konaním prekročil svoje právomoci. Zároveň poukázal na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
4. Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. nevyhovel (č.l. 47 spisu).
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie za
účinnosti§204ods.1O.s.p.apodľa§470ods.2CSP,preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval

oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy/doložky. Vo veci 3Cdo
146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí zaexekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.
7. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 4 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne

účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
8. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci dňa 26.03.2008 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť
tvorili Všeobecné poistné podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku
obsiahnutá v ôsmej časti.
9. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

10. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy vychádzajúc z tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa
vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorenásoprávnenýmtútocharakteristikuspĺňa.Súčasťouzmluvybolibezakýchkoľvekpochybností
Všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov.

11. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky
spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto
zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na

základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
12. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci
len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu

už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní
nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania povinným mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných
poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinný
osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných
poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia

sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno
označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.
13. Navyše je potrebné dodať, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky sa má vykladať v súlade s
cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice EHS/93/13).
14. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plneopodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne

na mieste.
15. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Rozhodcovská doložka tak, ako bola obsiahnutá, či už vo všeobecných poistných podmienkach, alebo v

osobitných zmluvných dojednaniach, totiž rozhodcovské konanie upravovala ako výlučný prostriedok na
riešenie všetkých vzájomných sporov a nárokov z poistenia. Takéto výlučné dojednanie riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní je neprijateľné.
16. Nedôvodnými sú i námietky odvolateľa spochybňujúce kontradiktórnosť konania. V súvislosti s tým
poukazuje odvolací súd na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 cit.:
„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného

poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na
dokazovanie.Akexekučnýsúdpripreskúmavanížiadostiexekútoranaudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na
tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť

sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na
vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje,
ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“
17. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa vydania rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom, k tomu odvolací

súd uvádza, že uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
rozhodnutím vo veci samej, o ktorom by nemohol rozhodnúť vyšší súdny úradník, čo vyplýva aj z § 5
písm. g) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. Navyše z listinných dôkazov vypracovaných
a predložených samotným oprávneným (poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky) bolo možné
posúdiť dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).