Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16Pc/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214865
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216214865.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľa: H. I., W.. XX.XX.XXXX, M. F. W. XX, F. proti odporcovi: H. I., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U.
XX, F. zastúpený: JUDr. Mag. Zuzanou Plevkovou, bytom Hrachová 27, 821 05 Bratislava o zníženie
výživného takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.09.2016 domáhal voči odporcovi zníženia výživného
z pôvodného výživného vo výške 300,- € na sumu 150,-€ mesačne, z dôvodu zmeny pomerov na
strane navrhovateľa, nakoľko došlo k podstatnému zníženiu jeho mesačného príjmu. V návrhu uviedol,
že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C 121/2008-85 bol zaviazaný povinnosťou platiť

výživné na vtedy maloletého odporcu vo výške 300,-€. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z
jeho príjmu, ktorý vtedy činil sumu 1.318,73 €. V čase keď súd určil výšku výživného už nepracoval a
bol vo výsluhovom dôchodku. Služobný pomer ukončil dňa 30.04.2010, pričom zo zamestnania odišiel
dobrovoľne a na vlastnú žiadosť. Od 01.05.2010 mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 851,51
€. Odporca mal v čase rozvodu 12 rokov. V súčasnosti študuje na vysokej škole v Žiline formou denného
3-ročnéhobakalárskehoštúdia.Vzhľadomnaskutočnosť,žedodnešnéhodňaniejezamestnanýajeho
finančná situácia mu neumožňuje reálne platiť výživné vo výške 300,-€ mesačne, žiada súd o zníženie

výživného na sumu 150,-€. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.02.2017 navrhovateľ špecifikoval jeho
mesačné výdavky na ktoré vynakladá nasledovné čiastky:
- telefón 4,-€ v SR a 11,-€ v ČR
- lieky 10,-€
- vitamíny 30,-€
- masáže, rehabilitácia krku 70,-€
-strava 330,-€

- pohonné látky , údržba auta 50,-€
- nájomné 220,-€
- výživné 300,-€
2. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016. Vo
vyjadrení odporca poukázal na tvrdenie navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania a síce, že
navrhovateľ zo zamestnania odišiel dobrovoľne a na vlastnú žiadosť. Podľa názoru odporcu je zrejmé,
že navrhovateľ sa po dosiahnutí výsluhového dôchodku nemal záujem už nikde zamestnať, pričom

poberanie výsluhového dôchodku mu nebránilo a ani nebráni riadne sa zamestnať. Odporca má za
to, že poberanie výsluhového dôchodku zo strany navrhovateľa neodráža jeho individuálne schopnosti,
možnosti a ani majetkové pomery. odporca vo vyjadrení ďalej zdôraznil, že mu ako študentovi vysokej
školy jeho potreby vzrástli, a to nielen čo sa týka cestovania, ubytovania, školských potrieb a učebníc aleaj nákladov na stravu, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného bol maloletý. Zdôraznil, že štúdiom
na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie a preto nie je schopný sa zatiaľ sám živiť.
Z dôvodu štúdia mimo mesta v ktorom býva sa zdržiava na internáte od nedele do štvrtka. S matkou

žije v jednoizbovom byte na Vážskej ulici v Bratislave. K tvrdeniam navrhovateľa, že viac ako 3 roky
žije v Českej republike s priateľkou , ktorej prispieva na nájom 2 izbového bytu a že raz za tri mesiace
navštevuje svoju mamu s čím sú taktiež spojené zvýšené náklady považuje odporca za bezpredmetné,
nakoľko vyživovacia povinnosť detí predchádza vyživovaciu povinnosť rodičov. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žiadal odporca návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu a oboznámením
obsahupripojenéhospisuOkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.:21C/121/2008aoboznámenímlistinných
dôkazov: potvrdením o návšteve školy, dokladmi o výdavkoch účastníkov, rozhodnutím o priznaní
výsluhového dôchodku navrhovateľa, oznámením o výške a zložení funkčného platu matky odporcu a
zistil nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľ je otcom odporcu H. I., W.. XX.XX.XXXX.

5. Manželstvo rodičov odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 21C
121/2008-85, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2010, ktorým bolo zároveň určené výživné na

syna navrhovateľa, v tom čase maloletého H. I., vo výške 300,- € mesačne. V čase rozhodovania súdu
mal odporca dvanásť rokov.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 21C 121/2008-85 zo dňa 16.01.2009 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 14Co 124/2010-123, bola určená vyživovacia povinnosť

na syna H. v sume 300,- € mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v čase podania návrhu
bol odporca žiakom siedmeho ročníka základnej školy. Príjem navrhovateľa v čase rozhodovania súdu
predstavoval mesačne 1.317,73 €.

7. Na základe potvrdení o štúdiu v súčasnosti odporca je študentom 1. ročníka denného bakalárskeho

štúdia na Žilinskej univerzite Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov.

8. Matka odporcu pracuje na Dopravnom úrade , kde má funkčný plat vo výške 906,-€ mesačne brutto.

9. Mesačné náklady na domácnosť, kde žije odporca, predstavujú:

- 151,55,- € náklady na bývanie a plyn ( pre dve osoby)
- 21,77,- € elektrina ( pre dve osoby)
- 65,- € internet + TV + mobil
- 28,- € čistiace prostriedky a drogéria,
- 80,-€ oblečenie, topánky

- 48,- € doučovanie
- 285,- € náklady na stravu
- 46,- € ubytovanie na internáte
- 61,-€ doprava
- 35,- € kultúra a šport,

- 84,- € doučovanie
- 29,- učebnice, skriptá,

Teda celkové mesačné náklady domácnosti predstavujú 1045,88 €, pričom na odporcu z tejto sumy
pripadá cca 700,- eur mesačne.

10. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v dobe kedy bolo naposledy určené výživné
bol vo výsluhovom dôchodku a výživné bolo určované z čiastky 1.300,-€. Ďalej uviedol, že nie je
povinnosťou rodiča, aby sa kvôli výživnému zamestnal. Zotrval na výdavkoch ktoré špecifikoval vo
vyjadrení doručenom súdu dňa 02.02.2017, pričom jeho celkové výdavky činia sumu 1.014,-€. Okrem

súdom stanoveného výživného synovi nijak inak neprispieva. Ako dôvod, ktorý mu bráni sa zamestnať
uviedol, že sa necíti dobre a nemôže robiť to čo by chcel. Navrhovateľ taktiež uviedol, že momentálne
nevlastní žiaden majetok, pričom potvrdil, že zamestnanie opustil dobrovoľne zo zdravotných dôvodov.11. Splnomocnená zástupkyňa odporcu v prednese pred súdom uviedla, že samotné poberanie
výsluhového dôchodku navrhovateľa neodráža jeho individuálne schopnosti, možnosti a ani majetkové
pomery. Zdôraznila, že výživné bolo naposledy určené súdom v roku 2010, pričom samotný návrh bol

podanývroku2016.Zároveňvyjadrilanesúhlassnázoromnavrhovateľa,ženiejepovinnýsazamestnať
kvôli výživnému, pričom poukázala na skutočnosť, že odporca je študentom denného štúdia na vysokej
škole a preto nemá možnosť sa zamestnať. Taktiež uviedla, že príjem matky odporcu je vo výške 906,-€
brutto. Odporca má za to, že zmena pomerov na strane navrhovateľa nenastala, pričom naopak nastala
zmena pomerov na strane odporcu. Navrhovateľ poberá výsluhový dôchodok vo výške 890,19 €, pričom

táto suma nepodlieha zdaneniu. Podľa názoru odporcu navrhovateľ taktiež nepreukázal, že by mu jeho
zdravotný stav bránil sa zamestnať. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal podaný návrh ako nedôvodný
zamietnuť.

12. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený. Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy
výživného uplynula doba takmer 7 rokov, keďže výživné bolo vo vzťahu k odporcovi určené naposledy
rozsudkom zo dňa 13.07.2010 a od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov
najmä na strane odporcu, ktorý bol v čase poslednej úpravy žiakom siedmeho ročníka základnej školy
bol maloletý a dnes je študentom vysokej školy v súčasnosti je v 1. ročníku.

13. Pri znížení výživného je potrebné porovnanie zmeny pomerov na strane rodičov a detí od poslednej
úpravy výživného, t.j. od roku 2008 (resp. od roku 2010). Porovnávajúc zmenu pomerov je nevyhnutné
konštatovať, že na strane odporcu došlo ku zmene pomerov podstatným zvýšením výdavkov v súvislosti
s prirodzeným rastom detí a ich dospievaním ako aj so zmenou školy.

14. Pri porovnaní zmeny pomerov na strane rodičov je potrebné uviesť, že ich osobný stav sa viac
menej nezmenil, ani jednému z rodičov nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Porovnávajúc
príjem oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v súčasnom období je nesporné, že
matke odporcu sa príjem zvýšil a otcovi odporcu sa príjem znížil, avšak podľa názoru súdu v miernom

rozsahu. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľa (otca) je jednoznačné, že otec v čase
vyhlásenia predchádzajúcich rozsudkov o výživnom poberal výsluhový dôchodok a mal aj príjem z
predaja nehnuteľností. Jeho príjem bol vo výške 1.318,73 € mesačne a príjem matky odporcu bol vo
výške 396,40 € mesačne. Obaja nemali žiadny iný príjem okrem príjmu zo závislej činnosti.

15.V súčasnosti je navrhovateľ na výsluhovom dôchodku a nepracuje. Teda na strane navrhovateľa
došlo síce k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, keďže od 30.04.2010 je
vo výsluhovom dôchodku a inak je nezamestnaný, avšak pracovný pomer ukončil dobrovoľne (ako
sám uviedol), ktorú skutočnosť súd hodnotí ako dobrovoľné sa vzdanie príjmu. Je preto nevyhnutné
konštatovať, že navrhovateľ má povinnosť zabezpečiť si príjem, z ktorého bude plniť svoje vyživovaciu

povinnosť voči svojim deťom.

16. Súd taktiež poukazuje na tvrdenia navrhovateľa, že nájomné za byt v ktorom býva spolu s priateľkou
v Českej republike uhrádza výlučne on, nakoľko jeho priateľka platí dlhy spôsobené jej bývalýmmanželom. Navrhovateľ taktiež uviedol, že tri roky naspäť finančne pomáhal pri štúdiu strednej školy
dcére svojej priateľky. K vyššie uvedenému súd uvádza, že je prvoradou povinnosťou rodiča je uhrádzať
výživné na svoje dieťa resp. na dieťa ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, pričom sám

navrhovateľ uviedol, že inak ako výživným sa na starostlivosti o odporu nepodieľa. Je preto zarážajúce,
že navrhovateľ odôvodnenosť zníženia výživného na svojho syna uvádza starostlivosť o cudzie dieťa.
Opätovne súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami a záväzkami.

17. Taktiež nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa, že nie je povinný sa zamestnať na to,

aby platil výživné naopak by sa mal podľa neho zamestnať odporca aspoň brigádnicky. Nie je možné
súhlasiť s tvrdením navrhovateľa podľa ktorého sa má zamestnať odporca ako študent vysokej školy,
ktorý dochádza do miesta štúdia pričom otec t.j. navrhovateľ, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný od roku
2010 nemusí vyvinúť žiadnu snahu s cieľom zvýšiť životnú úroveň svoju aj svojho dieťaťa.

18.Prirozhodovaníovýškevýživnéhosúdzohľadňujemajetkovépomeryrodičov,ich príjem,akoireálne

možnosti pri dosahovaní určitej výšky príjmu. Pri určovaní výšky výživného súd neberie ohľad iba na
skutočné príjmy rodičov, ale berie do úvahy aj zárobkové možnosti každého z rodičov ako aj objektívne
podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Rovnako súd
pri určovaní výšky výživného berie do úvahy celkové majetkové pomery rodičov, teda či disponujú
majetkom, ktorý im umožňuje platiť výživné v stanovenej výške (úspory, poistky, hnuteľný a nehnuteľný

majetok).

19.Ten, kto má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný plniť si túto podľa svojich
schopností a možností. Vychádzajúc z predchádzajúcich príjmov navrhovateľa, sa potom javí jeho
argumentácia, že už v súčasnosti nemá možnosť dosahovať takého príjmy, podľa názoru súdu ako

účelová. Rovnako súd považuje za účelovú aj skutočnosť, že sa navrhovateľ dobrovoľne vzdal príjmu,
ktorý mal v pracovnom pomere ako a dobrovoľne odišiel do výsluhového dôchodku, pričom si musel
byť vedomý toho, že jeho dieťa - odporca sa bude pripravovať na budúce povolanie a v dôsledku toho
jeho vyživovacia povinnosť naďalej trvá a že dôsledkom tohto rozhodnutia (dobrovoľného odchodu do
výsluhového dôchodku) bude mať problém zabezpečiť si finančné prostriedky na plnenie si vyživovacej

povinnosti. Navyše súd má za to, že nič nebráni navrhovateľovi sa opätovne zamestnať, aspoň na
skrátený úväzok, a tak si zabezpečiť dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti.

20. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa navrhovateľ údajne musí starať o svoju matku, tieto skutočnosti
navrhovateľ nepreukázal.

21.Zároveň vzal do úvahy súd aj tú skutočnosť, že aj matka odporcu je podľa svojich možností tiež
povinná prispievať výživným, pričom túto povinnosť si táto dlhodobo a riadne plní a hradí prevažnú
väčšinu výdavkov odporcu.

22.Prirozhodovaníovyživovacejpovinnostisúdvychádzalajzpotriebodporcu,ktorýmápočasštúdiana
vysokej škole najmä výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutnej miery základných životných potrieb
(strava, oblečenie, bývanie), ďalej výdavky na štúdium (školské pomôcky, MHD, výdavkami súvisiacimi
so zdravotným stavom) a minimálne vreckové. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd musí
prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie odôvodnených potrieb oprávneného,

ale aj schopností a možnosti povinného rodiča. Súd sa preto okrem zisťovania schopností a možností
navrhovateľa zaoberal i otázkou odôvodnenosti potrieb odporcu, na ktorých sa má navrhovateľ výživným
podieľať. Rodičia zodpovedajú za všestranný duševný aj telesný rozvoj svojich detí, z čoho im plynie
povinnosť dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy v takom odbore, pre ktoré má schopnosti a
nadanie, a ktoré mu zabezpečí možnosť uplatniť sa. Štúdiom na vysokej škole odporca nepochybne

môže dosiahnuť lepšie uplatnenie a schopnosť samostatne sa živiť po skončení štúdia.

23. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na existujúce pomery na strane odporcu, ktorý
riadne študuje dennou formou na vysokej škole, pričom v súčasnosti nie je schopný sa živiť sám, súd má
za to, že navrhovateľ je schopný prispievať odporcovi na úhradu jeho odôvodnených potrieb výživným v

súdom stanovenej výške. Výška pôvodne súdom stanoveného výživného zároveň zodpovedá potrebám
odporcu, pričom súd má za to, že na strane odporcu od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej
zmene pomerov a neexistuje žiaden dôvod na znižovanie výživného vzhľadom na potreby odporcu,
ktoré sa od posledného rozhodnutia súdu podstatne zmenili a narástli.24.Súd má tak za to, že aktuálna výška výživného, určená poslednými rozhodnutiami súdov o výživnom
na odporcu zohľadňuje možnosti otca. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že

podmienky na zníženie výživného nie sú splnené a návrh otca zamietol.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).