Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715011342
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715011342.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Martin dňa 17.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. W. C. V. Á. G. , B.. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom T., Č. Š. XXXX/XX,

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

o s l o b o d z u j es p o d o b ž a l o b y

prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin pod č. 1Pv/174/15/5506-9 zo dňa 13.10.2015, Okresnému
súdu Martin doručenej dňa 20.10.2015, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a ktorého sa
mal podľa nej dopustiť tým, že

- dňa 31.01.2015 v čase asi o 15.00 hod. v priestoroch kuchynky predajne OKAY v OC Campo di

Martin, Jilemnického 10809, Martin, predložil pred U. V., B.. XX.XX.XXXX, čistý kancelársky papier s
tým, že nech naň vypíše všetky veci, ktoré v predajni ukradol, čo poškodený odmietol s odôvodnením,
že nič neukradol, následne ho obžalovaný chytil za oblečenie pod krkom a chcel ho udrieť päsťou, čo
však neurobil, lebo sa v miestnosti nachádzala priateľka poškodeného J. Š., B.. XX.XX.XXXX, potom
poškodený odišiel spolu s priateľkou z predajne, následne ho po pár minútach obžalovaný telefonicky
opäť zavolal do predajne OKAY pod zámienkou, že sú tam policajti, kde ho po príchode čakal v kuchynke

predajne spolu s dvoma zamestnancami - L. L., B.. XX.XX.XXXX H. T. Ž., B.. XX.XX.XXXX, opäť pred
neho položil papier so zoznamom vecí chýbajúcich v predajni zistených inventúrou spolu v hodnote
420,-- Eur, kde bolo uvedené meno poškodeného s tým, že sa priznáva, že uvedené veci odcudzil on
z predajne a zaväzuje sa zaplatiť uvedenú škodu, nútil ho nech zoznam podpíše, čo však poškodený
odmietol, na čo mu obžalovaný povedal, že ak papier nepodpíše, obviní z krádeže jeho priateľku J.
a zavolá policajtov, pričom poškodený súhlasil s privolaním policajtov, na čo mu obžalovaný opätovne

povedal, že ak papier nepodpíše bude s ním zle, že on sám ho dobije, v dôsledku čoho sa poškodený
bál o seba a svoje zdravie, ako aj o priateľku J. Š. a pod hrozbou bitky zoznam odcudzených vecí s
jeho priznaním podpísal,
l e b o

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný L. W., B.. XX.XX.XXXX, stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala na Okresný súd Martin pod sp. zn. 1T/72/2015 dňa
20.10.2015 obžalobu na obv. L. W. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť skutkom uvedeným aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obž. L. W., výsluchom
svedka poškodeného U. V., výsluchom svedkyne J. Š., výsluchmi svedkov L. L., T. Ž., U. T. G. H. N. W.,
súčasne boli oboznámené konfrontácie či už v rámci výsluchov svedkov na hlavných pojednávaniach,
alebo tie, ktoré boli vykonané v rámci konfrontácie v prípravnom konaní. Postupom podľa § 269 Tr. por.

boli oboznámené listinné dôkazy vzťahujúce sa k vyhodnoteniu osoby a doterajšieho spôsobu života
obžalovaného, súčasne boli takýmto spôsobom oboznámené trestné veci, týkajúce sa poškodeného U.
V., a to i v nadväznosti na možné skutkové súvislosti vzťahového charakteru medzi obž. L. W. a práve
svedkom tiež poškodeným U. V., a po prečítaní aj ostatného spisového a dokumentačného materiálu
bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku
s dospením okresného súdu k záveru, že je na mieste aplikovať ustanovenie § 285 písm. a/ Tr. por. a

obž. L. W. spod obžaloby oslobodiť, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obž. L. W.,
B.. XX.XX.XXXX, stíhaný.

Obž. L. W. urobil vyhlásenie o nevine zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a z jeho spáchania
sa necítil byť vinný už ani v prípravnom konaní. Vypovedal, že v prípade poškodeného U. V. povolil zo

svojich štandardov a nepožadoval od neho výpis z registra trestov, resp. mu ho samotný poškodený
neposkytol a nevedel tak o jeho trestnej minulosti, pričom ho zamestnal práve na doporučenie svedkyne
J.Š.,ktoráunichvtomčasepracovala.Spoškodenýmbolproblémajzhľadiskaštandarduvystupovania
k zákazníkom, chodil v deravých topánkach a on sám mu za vlastné peniaze tieto kúpil v predajni obuvi
a následne za dva-tri dni sa mu odvďačil tým, že mu odcudzil veci z predajne. Už niekedy na prelome

decembra 2014 a január 2015 zmizli veci - fotoaparát a telefón z predajne OKAY, a to práve v ten deň
sa poškodený U. V. ponáhľal veľmi domov. Riešila to polícia, na poškodeného sa tiež pôsobilo cez
kamerový záznam a následne sa tieto odcudzené veci na predajni našli, čomu bol rád, pretože inak
by sa to muselo strhnúť ostatným zamestnancom pre ich hmotnú zodpovednosť. Odvtedy poškodený
na predajňu neprišiel, až do toho dňa 31.01.2015, kedy končil obžalovaný v predajni OKAY a preto

ukončoval agendu, ktorú predtým mal. K tomu dňu 31.01.2015 sa robila veľká preberacia inventúra, kde
sa zistil schodok za chýbajúci tovar a išlo tam aj o veci, s ktorými pracoval a mal k nim prístup poškodený
U. V.. Všetkých hneď napadol v tejto súvislosti práve on. Preto poškodeného U. V. zavolal do predajne
do kuchynky, kde bol napísaný zoznam vecí, ktoré chýbali a on mal pred sebou čistý papier, kde ak
niečo zobral, mal napísať. On tvrdil, že nič nezobral, preto zavolal aj J. Š., aby mu ona dohovorila. Nie

je pravdou a popiera, že by sa na poškodeného Stanislava Horníka zahnal, akurát ho chytil za rameno
s tým, že ak niečo zobral, aby sa priznal a aby netrpeli ostatní zamestnanci. Nie je pravdivé obžalobné
tvrdenie, že by ho chytil za oblečenie pod krkom, a že by ho chcel udrieť päsťou. Keďže sa poškodený
nepriznal a nemal na neho iné páky, poslal ho domov s tým, že ho už nechce nikdy v živote vidieť. Vylúčil
akékoľvek vulgarizmy, nadávky, dialo sa to na predajni za plnej prevádzky, kde boli aj zákazníci. Po

tomto zamestnancom zreferoval čo sa stalo, a že sa nepriznal. Zamestnanci chceli, aby ho zavolal späť,
že sa s ním chcú ešte oni porozprávať. Preto ho znova zavolal. Vrátil sa aj s priateľkou Š.. Znovu išli
do kuchynky, už aj s ďalšími zamestnancami L. L. H. T. Ž., ktorí sa s ním chceli porozprávať. Š. zostala
pri pokladni na začiatku predajne. Znova v tejto kuchynke mal pred sebou čistý papier a pero, kde mal
napísať veci, ktoré zobral, zamestnanci sa ho pýtali čo ukradol. On sám si pýtal zoznam vecí, ktoré majú

chýbať na predajni a že on povie, čo z toho zobral. Preto sa v inej kancelárii vytlačil zoznam chýbajúcich
vecí s tým, že sa tlačili len veci, ku ktorým mal poškodený V. prístup. Bol to tovar v hodnote približne
400 - 500,- €. Pripravila ho W. na základe inventúry. Vyhotovený zoznam si poškodený pozrel len letmo
a tvrdil, že nič neukradol. Opätovne obžalovaný rázne poprel, že by sa akokoľvek vyhrážal bitkou alebo
inak. Znova zopakoval, že to bolo za plnej prevádzky predajne aj so zákazníkmi a ani si nemohol dovoliť

kričať. Poškodený sa mal rozhodnúť, či tie veci uvedie, alebo či majú zavolať políciu, vravel mu to svedok
L., tiež sa ho pýtali či sa dohodnú a či splatí škodu, alebo či sa má volať polícia, tiež sa ho pýtal, či
chce ísť do väzenia, na čo on povedal, že vie, čo je to väzenie a že tam nechce ísť, sám povedal, že sa
dohodnú. Papier sám podpísal s chýbajúcimi vecami, žiadal tiež splátky, na čom sa dohodli. Po tomto z
predajne odišiel s priateľkou Š.. Poprel, že by svedkyňa Š. počula vyhrážky z jeho strany, lebo nič také

nebolo. Tvrdila, že stála pri dverách, čo ale nie je pravda, keďže chodili na predajňu aj kvôli zákazníkom
a nikdy ju pri dverách stáť nevideli. Popri tom mali na predajni neformálne vzťahy, chodili sa aj zabaviť.
Pri tom druhom kontakte boli s poškodeným svedkovia L. H. Ž., jeho (obžalovaného) si zavolali len ako
svedka, pretože on už s ním mal prvý rozhovor, po prvom rozhovore to uzavreté. Poukázal tiež na to,že išlo o ich peniaze, pretože oni mali hmotnú zodpovednosť. Žiadne vyhrážky k poškodenému neboli,
ani nič z toho, čo je uvedené v obžalobe. Nejaký čas bol aj na toalete, teda nebol celý čas prítomný,
najviac v kuchynke hovoril L. L.. Najskôr bola komunikácia s ním pokojná, potom zvýšená v rámci tónu,

nie však tak, aby to narušilo chod predajne. On sám nemá žiadne iné trestné stíhania, ani problémy v
živote, žije riadnym usporiadaným životom s družkou a starajú sa o maloletého syna. O problémoch so
zákonom u poškodeného U. V. sa dozvedel prvýkrát od policajtov, keď sa udiala tá prvá vec, o ktorej
vypovedal. Myslí si, že poškodený U. V. takto koná v obave pred väzením, už vtedy hovoril, že nechce
ísť do väzenia, že väzenie pozná. To, že poškodený je v podmienke za majetkovú trestnú činnosť, zistil

až neskôr.

Svedok poškodený U. V. v podstate vypovedal, že do predajne OKAY Campo di Martin prišiel posledný
januárový deň tak, ako je uvedené v obžalobe, do šatne s obžalovaným, ktorý mu dal na stôl papier a
kázal napísať veci, ktoré ukradol. On však nič z predajne nezobral, preto na papier nič nenapísal. Je
pravda, že zobral len telefón a fotoaparát 09.01.2015 a na druhý deň 10.01.2015 ich obž. L. W.Á. vrátil.

Keď tie veci zmizli, obžalovaný mu volal, či ich nezobral. Najprv povedal, že nie, ale na druhý deň mu ich
doniesol na predajňu. Posledný januárový deň na papier nič nenapísal, lebo nič nezobral. Obžalovaný
sám napísal na čistý papier, ktorý mu dal obžalovaný, fotorámik, nejaké USB kľúče a ďalšie veci si už
nepamätal. Pamätal si, že boli v hodnote 420,- €, ktorá tam bola napísaná. Keď to odmietol, zdrapil ho
za bundu spredu, keď sedel na stoličke a vyhrážal sa mu, že keď to nepodpíše, tak sa bude mať zle, že

ak to nepodpíše, všetko zhodí na J. Š., ktorá bola v tom čase jeho priateľka a zamestnaná v Okay ako
upratovačka. Tiež sa mu vyhrážal, že ho zbije. Nakoniec to podpísal, lebo sa bál o seba a aj o J. Š.. Je
pravda, že obžalovaný mu kúpil topánky a o dva dni mu zobral z predajne fotoaparát a telefón. Keď za
ním prišla polícia, tak sa nepriznal, na druhý deň ich však priniesol do predajne. Bol za to aj odsúdený.
Následne však už na otázky obžalovaného vypovedal inak, ako keď vypovedal samostatne. Uviedol už,

že na predajňu prišiel dvakrát, tiež zmenil výpoveď v tom, že papier, o ktorom vypovedal, vypisoval on
(teda poškodený), a že sám si pýtal zoznam ukradnutých vecí od obžalovaného. Tiež potvrdil, že sám
obžalovaný ho posielal domov, že ho už nikdy nechce vidieť. Taktiež poprel svoju prvotnú výpoveď, keď
už tvrdil, že na prvom stretnutí ho obžalovaný nenútil nič podpísať, že to, o čom pred chvíľou vypovedal,
sa dialo až pri druhom stretnutí, kde bol obžalovaný, L. L. H. T. Ž., na ktoré ho volal obžalovaný, pričom

išlo o spoločnú miestnosť, teda šatňu s kuchynkou. Vypovedal, že nevie povedať, či počas tohto druhého
stretnutia mu niečo hovoril T. Ž., niečo mu hovoril L. L.. Obžalovaný mu povedal, že ak sa k týmto veciam
neprizná, že to zvalí na J., že to povie jej rodičom, nepamätá si však súčasne, či L. L. spomínal niečo s
políciou. Vyjadril sa tiež, že sa mu „zdá“, že to bolo tak, že L. L. mu vravel, že si má vybrať, či ten papier
podpíše, alebo či sa bude volať polícia. Nepamätal si, či videl zoznam písaný obžalovaným, alebo či videl

zoznam vytlačený z počítača. Obžalovaný na to jednoznačne reagoval, že pri prvom kontakte k ničomu
nedošlo a pri druhom kontakte bol pri tomto len ako svedok a tiež, že zoznam vecí nespisoval on, ale N.
W., L. L. mu vravel, že má známych na polícii a či ich má zavolať, či chce ísť do väzenia alebo, či sa k
tomu postaví ako chlap a tie veci pospláca. K tomuto sa vyjadril svedok poškodený tak, že niečo z toho,
čo hovorí obžalovaný, nesedí, konkrétne poukázal na to ohľadne prvého kontaktu, že by nebol nútený

k podpisovaniu, pričom však sám tento svedok poškodený v tomto znova zmenil svoju výpoveď, keď
prvýkrát vypovedal, k čomu malo dôjsť pri prvom kontakte, následne sám uviedol, že pri prvom kontakte
k ničomu nedošlo, k žiadnemu núteniu a následne znova uviedol, že mal byť nútený k podpisovaniu.
Nevedel povedať, či pri tom druhom raze bol čistý papier, alebo už vypísaný zo zoznamu vecí, nevedel
povedať, či ho pripravoval obžalovaný, nepamätá si, ako to bolo s L. L. a s políciou. Obžalovaný k tomuto

sa hneď vyjadril v tom, že pri prvom stretnutí nebol žiadny zoznam, ktorý by ho nútil podpísať, keďže
sa mu poskytol až na jeho vyžiadanie pri druhom stretnutí. K samotnej J. Š. sa nikdy nevyjadril v tom
smere, že by to na ňu hodil, povedal však, že keď sa to jej mama dozvie, že narobí s nimi poriadky, čo
potvrdil i poškodený, avšak v tom znení, že ak sa neprizná, že to na ňu hodí. Poškodený potvrdil, že na
tom papieri boli splátky, ktoré mal chodiť splácať na predajňu, na predajni však nič nebol zaplatiť.

Svedkyňa J. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala rozporuplne, musela byť i konfrontovaná so
svojou vlastnou výpoveďou z prípravného konania, na ktorú ani nereagovala a neodpovedala, pôsobila
veľmi nerozhodne a nedôveryhodne, čo bolo vyhodnotené aj pri samotnom konečnom rozhodnutí vo
veci, obdobne tak pri výpovedi samotného svedka poškodeného U. V., ktorá už bola v rámci jeho

výsluchu rozobratá v opakovaných zmenách v jeho výpovede. Samotná svedkyňa J. Š. sa na hlavnom
pojednávaní snažila k veci nevypovedať, odbáčať, poukazujúc na to, že si na to už moc nepamätá,
vypovedala sama len o veciach, ktoré nemajú nič spoločné s obžalobou, teda v niečom, čo by malo
byť dávané na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanému. Následne vypovedala o tom, že to prebehlotak, že obžalovaný jej volal, aby prišla aj s priateľom U. podpísať výpoveď, on však mal doma oslavu,
preto neprišiel, obžalovanému dala telefónne číslo na poškodeného, ten mu napísal SMS alebo zavolal,
aby prišiel, čo on aj urobil. Prišla aj ona, poškodený podpísal výpoveď, obžalovaný išiel s poškodeným

do šatne, a ako to bolo ďalej, si už znova nepamätala. Až na kladené otázky vypovedala, že akurát
prechádzala okolo dverí šatne, keď počula, ako sa obžalovaný poškodenému vyhrážal pod nátlakom,
aby podpísal papier o zmiznutých veciach, počula ako pritom pripomenul jej meno tiež, že potom
obžalovaný vyšiel zo šatne a išiel za T. Ž. H. L. L., aby tam išli s ním V. donútiť podpísať papiere o
zmiznutých veciach. Uvedené tvrdenie nesedí nielen s výpoveďou obžalovaného k priebehu skutku,

ale ani s výpoveďou samotného svedka poškodeného, keďže podľa jej výpovede sa toto malo diať v
rámci jedného konania a dokonca že mal ísť za nimi, aby oni išli poškodeného donútiť papiere podpísať.
Poškodený jej povedal, že sa mu obžalovaný vyhrážal, že ak nepodpíše papiere, že to zvalí na ňu, alebo
že ho vyvedie Martinské hole a tam ho zbije, a preto mu papiere radšej podpísal. Svedkyňa tvrdila, že
pri dverách, kde počula to, o čom vypovedala, teda pri dverách šatne resp. kuchynky, bola približne 10
- 15 minút. Až na priame otázky svedka poškodeného vypovedala, že videla, ako ho obžalovaný pred

ňou napadol, a že dokonca obžalovaný sám prišiel aj za ňou, aby ona donútila poškodeného napísať
veci, ktoré zmizli z predajne. Ďalej na otázky poškodeného U. V. tvrdila i to, čo nevypovedal ani samotný
poškodený a čo netvrdí ani samotná obžaloba, poukazujúc na iný obžalobný priebeh skutku, a to, že
obžalovaný poškodeného dokonca zo stoličky zhodil a natiahol päsť, o čo svedkyňa vypovedala, že tam
sama sedela a videla to na vlastné oči. Až pri týchto otázkach poškodeného rozdelila priebeh skutku na

dve konania v šatni v predajni OKAY. Tvrdila, že tých 10 - 15 minút čo bola pri dverách, že to bolo vlastne
prechádzanie sa okolo týchto dverí s odôvodnením, že si tam čítala informácie o produktoch na predajni.
Keď vypovedala, že počula vyhrážky pod nátlakom, čo jej muselo byť pripomenuté z jej samotnej
výpovede, tak následne uviedla, že tým myslela to, že počula krik a jej meno. K L. L. H. T. Ž. povedala,
že tam boli len ako svedkovia (pričom nie je zrejmé, odkiaľ ona mala vedieť, že tam boli ako svedkovia,

keď v priestore kuchynky resp. šatne vôbec v tom čase nebola). Uviedla tiež, že L. L. s obžalovaným
majú „strašne podobné hlasy“. Obžalovaný keď vyšiel z miestnosti, tak bol rozčúlený, L. U. Ž. boli v
„normálnej nálade“. Svedkyňa poprela tvrdenie obžalovaného, že by z kuchynky opakovane vychádzali,
tvrdila, že z kuchynky vyšiel jedine T. Ž., a to až po polhodine, pretože za ním prišiel nejaký starší pán.
Svedkyňa znova zopakovala, že keď prechádzala okolo tých dverí, tak počula len svoje meno, nevie

však, či „dobre počula o bitke“. Následne vzhľadom k rozporuplnej a opakovane sa meniacej výpovedi i s
jej moderovaním v tom podstatnom, až na otázky poškodeného, bola svedkyňa konfrontovaná so svojou
vlastnou výpoveďou z prípravného konania, k čomu vypovedala vyhýbavo s poukazom na to, že si už
„fakt nepamätá“ a dokonca následne ani neodpovedala na otázky ohľadom odsunutia od stola, resp.
pádu zo stoličky, výslovne uviedla, že nevie odpovedať na to, či a čo počula v súvislosti s vyhrážkami,

vyvezením a zbitím, čo jej bolo opakovane pripomínané a čítané z prípravného konania, kde toto tvrdila.

Svedok L. L. v podstate vypovedal, že poškodený U. V. bol zavolaný obžalovaným ako vedúcim do
dennej miestnosti, je to vlastne šatňa s kuchynkou, kde dal na stôl papier poškodenému, aby napísal,
čo ešte z predajne odcudzil. Videl u obžalovaného prázdny papier. Po nejakom čase sa poškodený

vrátil znova do tej miestnosti, kde išiel on s T. Ž. a obžalovaným. Bavili sa tu o ukradnutých veciach,
aby sa priznal. On sám (svedok) tam hovoril, že má tiež rodinu a nebude platiť za niekoho peniaze.
Boli tam už napísané nejaké veci, ktoré boli odcudzené, tu sa aj dohodli, že to bude splácať, kto písal
ten zoznam nevidel, nepamätá si akou formou bol napísaný. Zo strany obžalovaného nepočul žiadne
vyhrážky, bol tam len zvýšený hlas a nepočul nič v súvislosti s vyhrážaním. Či tam boli dávané nejaké

podmienky s podpísaním si už nepamätá, vie však, že sa bavili o splátkach. Polícia bola pri poškodenom
spomenutá z toho dôvodu, že poškodený už mal problém s políciou a že zase zobral nejaké veci. Vie,
že pri výpovedi bolo spomenuté niečo o „Martinkách“, on však nič také nepočul. Ako dlho tento rozhovor
trval nevie, neboli tam však stále, lebo museli odbiehať aj pozerať na predajňu. Nemal pocit, že by
poškodený V. bol z toho nejako vyplašený. Počas prvého opúšťania predajne poškodeným, obžalovaný

nekričal ani mu nenadával. Pri chodení pozerania na plochu predajne sa spoločne striedali aj so Ž..
Pred dverami tejto miestnosti nebol nikto, teda nevidel tam ani Š.. Znova zopakoval, že nepočul, že by
sa obžalovaný poškodenému vyhrážal fyzickým násilím, nepočul ani, že by mu nadával, osočoval ho,
kričal. Po pripomenutí mu jeho výpovede z prípravného konania, potvrdil a vypovedal, že poškodeného
si volali, pretože nikto z nich nechcel platiť za druhého, teda za chýbajúce veci. Potvrdil, že oni ako

zamestnancichceli,abyobžalovanýzavolalpoškodenéhospäťdopredajne,nepamätalsiužnahlavnom
pojednávaní to, čo vypovedal v prípravnom konaní, že poškodený sa „prekecol“, že niečo zobral, ale
nevedel čo a obžalovaný mu doniesol napísaný zoznam vecí, ktoré chýbali, poškodený ho podpísal a
súhlasil aj so splácaním. V tomto sa pridŕžal pôvodnej výpovede, teda že sám poškodený ho podpísal,a že aj sám súhlasil, že bude splácať dobrovoľne každý mesiac, tiež že na neho nebol robený žiaden
nátlak, ani krik, obžalovaný sa poškodenému nevyhrážal bitkou, to že bol nahnevaný, to boli všetci, lebo
to, čo chýbalo, by im bolo strhnuté z výplaty.

Svedok T. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom čase v OKAY boli asi siedmi kolegovia,
medzi nimi aj L., V., jeho priateľka Š. a tiež obžalovaný, ktorý bol ich vedúci. Sem tam bolo u nich malé
manko, niečo okolo 10,- €, boli to však drobné veci. Až keď bolo vyššie manko, zistilo sa, že z predajne
poškodený V. odcudzil telefón a foťák, čo riešili. Keby sa poškodený V. nepriznal, alebo to nevrátil, keďže

to bolo veľké manko, rozdelilo by sa to medzi nich ako zamestnancov a museli by to zaplatiť. Počul o
tom, že poškodený V. mal podmienku. Toho dňa uvedeného v obžalobe sa na predajni ukázal poškodený
V., potom odišiel, obžalovaný hovoril, že bude volať políciu kvôli manku, V. sa potom na predajňu vrátil,
zobrali ho do kuchynky, aby napísal veci, ktoré ukradol. Môže byť, že obžalovaný doniesol zoznam
chýbajúcich vecí, lebo to chcel poškodený, že si z nich vyberie to, čo ukradol, mal pred sebou aj prázdny
papier a tiež zoznam vecí, ktoré chýbali. Kto ho vyhotovil nevie. V tejto miestnosti nebol po celý čas,

keďže opakovane odbiehal, aj za kamarátom, bol aj na predajni. Nie je preto pravda tvrdenie Š., že
by bola pri dverách, ona bola úplne na opačnej strane, a to pri kase vpredu pri vstupných dverách do
predajne, pričom kuchynka, teda táto miestnosť, bola na úplne opačnej strane. V tejto miestnosti okrem
neho a obžalovaného bol aj L.. Obžalovaný mu hovoril, aby napísal veci, ktoré zobral, lebo inak bude
mať zamestnancov na svedomí. Budú to musieť oni uhradiť, išlo o sumu asi 400,- €. L.Ý. mu vravel, aby

napísal veci, ktoré ukradol, a že to nebudú oni platiť za neho. Je pravda, že tam bola dusná atmosféra,
lebo to bolo o peniazoch, ale skutočne si nemyslí, že by to bolo vo forme vyhrážok. Poškodenému
sa navrhlo, aby označil tie veci, ktoré zobral, že sa dohodnú, že sa to nebude riešiť cez políciu, lebo
nechceli, aby mal z toho niečo zlé, keďže bol v podmienke. Políciou ho len strašili, v skutočnosti sa
polícia nevolala. Boli s poškodeným dohodnutí, že to bude splácať. Asi o týždeň však podal trestné

oznámenie, čo prišla povedať jeho priateľka Š. vlastne všetkým a bolo to vo forme „pochválenia sa“. Keď
vypovedal o tej atmosfére, tak je pravda, že úroveň hlasu bola silnejšia, než pri normálnom rozhovore,
avšak bolo to len formou istého tlačenia, nebolo to podmieňované niečím, ako typu, že ak to poškodený
nepodpíše, tak že niečo bude, alebo niečo sa stane. Vôbec nevie povedať, či tam padlo niečo o bitke,
nepamätá si ani o vyvezení na Martinské hole. Poškodenému nikto nebránil v odchode, hocikedy mohol

odísť. V. nenahradil žiadnu škodu. Vulgarizmy, ktoré tam boli, neboli smerované na žiadnu konkrétnu
osobu, alebo boli to v kontexte, keď poukazoval svedok na to, že všetci boli nahnevaní, aj on s L. si
zanadávali a išlo o peniaze ich všetkých. Určite mu nedali podpísať zoznam všetkých vecí, ktoré na
predajni chýbali. Na predajni neboli žiadne kriky, nič rušivé z kuchynky. V súvislosti s jeho výpoveďou
z prípravného konania, kde vypovedal o agresívnejšom tóne, i keď nešlo o vyhrážanie, že tam malo

padnúť niečo o dostaní bitky, ak nepodpíše papier, vyvezení na hole, nevedení od koho však toto malo
ísť, k tomuto svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že tam nebol celý čas, že odbiehal, potvrdil, že
ten tón hlasu nebol jemný kamarátsky, nepamätá si na to, že by pri tomto padlo niečo o dostaní bitky,
ak nepodpíše papier, to isté sa týka aj vyvezenia na Martinské hole. V závere uviedol, že pri skoršej
výpovedi si to pamätal lepšie, avšak znova zopakoval, že na kuchynke nebol celý čas, že odbiehal.

Zotrval však na tom, že to, čo bolo zapísané, že majú byť vyhrážky, tak to neboli vyhrážky. Potvrdil, že
obžalovaný nemal vplyv na to, aby to poškodený podpísal, nedá sa ani povedať, že by iba jedna osoba
bola na neho „zlá“, boli tam všetci traja a bolo to z tej situácie, ktorá tam bola, tá nebola kamarátska. V.
sa bál, že sa zavolá polícia, keďže bol v podmienke.

Svedkyňa T. G. potvrdila, že poškodený V. u nich pracoval ako brigádnik, bol podozrivý z krádeží na
pracovisku. Vie, že riešili chýbanie telefónu a fotoaparátu, čo sa zistilo, že zobral poškodený V.. Zistili to
svojimzisťovaním,keďžektýmtoveciammalnapríjmepripokladniprístuplenpoškodený.Ksamotnému
dňu 31.01.2015 vypovedať nevedela, keďže v tom čase nebola na pracovisku. Len z počutia vie, že
to malo vyznieť tak, že sa to rieši trochu drsnejšie, poukazovala však pri svojej výpovedi na to, že

obžalovaný ich ako vedúci zachraňoval ako zamestnancov, lebo každý zmiznutý tovar museli zaplatiť
oni t. j. ostatní zamestnanci, keďže mali hmotnú zodpovednosť. Považuje za normálne to, ako to mal
riešiť obžalovaný, keďže ako majiteľ predajne sa snažil prísť na pravdu a ochrániť ich ako zamestnancov.
Za tri roky, čo bola na prevádzke a robila s obžalovaným, tak sa nikdy nestalo, že by obžalovaný na
niekoho vystúpil, alebo že by sa správal nevhodne. Vypovedala tiež o tom, že sama počula priamo od J.

Š., že sa postarajú, aby obžalovaného niekam dostali, že sa mu chcú pomstiť, Š. pritom bola priateľkou
poškodeného V..Svedkyňa N. W. vo svojej výpovedi potvrdila, že vedeli o tom, že poškodený V. zobral predtým telefón a
foťák. Niekedy sa stalo, že im chýbali nejaké veci, boli to však drobné veci, avšak po Vianociach 2014 si
začali všímať, že im chýbajú aj také veci, ktoré predtým nechýbali, a že ich nemohol odcudziť zákazník,

lebo boli napr. alarmované, alebo nejako inak zabezpečené a poškodený V. bol jediný, ktorý tam bol nový
a mal aj problém s takýmito vecami v minulosti. Obžalovaný ako vedúci to musel riešiť a samozrejme oni
akozamestnancitonechceliplatiťzaneho.Pretosaobžalovaný,L.H.Ž.rozprávaliotomspoškodeným,
aby sa priznal, aby sa to nemuselo riešiť cez políciu. Bolo to v kuchynke na opačnej strane predajne, ako
bola ona, pričom bola pri nej aj V. priateľka J., ktorá preto rovnako nemohla počuť ani vidieť, čo sa deje

v kuchynke. Poškodený V. podpísal papier, že sa zaväzuje zaplatiť škodu, bol to zoznam väčších vecí,
ktoré chýbali, a ktorý ona vyhotovila na požiadanie obžalovaného. Išlo o to, aby poškodený povedal, či
niečo z toho zobral, a teda čo to bolo, chceli, aby sa to vyriešilo, aby tie veci nemuseli platiť oni všetci.
Poškodený to mohol podpísať a pritom i mohol vedieť, že aj to nezaplatí a odíde preč. Tiež sa však
mohol rozhodnúť, že to nepodpíše a rovnako mohol odísť preč. Jej samotnej bolo podozrivé to, že celý
čas, čo bola s jeho priateľkou, teda J. Š., tak táto sa vypytovala, či majú kamery, niečo v tom zmysle, či

mu to majú ako dokázať. Pamätá si ešte, že poškodený z predajne odchádzal vysmiaty, povýšenecky,
niečo ako „čo vy mi môžete“. Nepočula žiadny hluk a krik v predajni, na toto sa nesťažovali ani žiadni
zákazníci. Vie, že sa hovorilo o tom, že poškodený sa všade chválil, ako sa dajú v OKAY ľahko zobrať
nejaké veci. J. Š. jej nehovorila nič, že by bol poškodený donútený podpísať aj to, čo neukradol.

Vo vzťahu k oboznamovaným konfrontáciám medzi svedkom L. L. H. U. T. Ž., tiež medzi obž. L. W.
H. U. T. Ž., rovnako tak medzi svedkom L. L. H. U. L. U. V., je možné sa stotožniť s obžalobou, ktorá
rovnako konštatovala neodstránenie rozporov v ich výpovediach s tým, že konfrontované osoby zotrvali
v podstate na svojich pôvodných výpovediach. K tomuto treba poznamenať, že obdobný stav tomu
bol aj v rámci dôkazov v ich vypočutiach na samotnom hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa vo vzťahu ku

konfrontácii medzi obž. L. W. a svedkom poškodeným U. V.W. konštatovalo za stavu v prípravnom
konaní, že obidvaja zotrvali na svojich pôvodných výpovediach, tak k tomuto treba v rámci hlavného
pojednávania dodať, že na rozdiel od obžalovaného, ktorý v podstate zotrváva na svojich vyjadreniach,
vznikli u svedka poškodeného ďalšie nezrovnalosti, o ktorých sám vypovedal na hlavnom pojednávaní
vo vzťahu k tomu, ako a či vôbec skutok prebiehal tak, ako je obžalovanému kladený obžalobou za vinu

v tých intenciách, ako už bola výpoveď tohto svedka poškodeného rozoberaná v rámci jeho výpovede
na hlavnom pojednávaní. Osobitne je však potrebné poukázať na konfrontáciu medzi svedkom L. L. H.
U. T. Ž., kde obidvaja svedkovia potvrdili, že poškodenému U. V. sa nikto nevyhrážal, pokiaľ svedok T. Ž.
vypovedal, že tam padlo o vyvezení na hole a dostaní bitky, tak už vypovedal, že si na to vôbec nepamätá
a v súvislosti s týmto a so strachom, ktorý mal mať, tento svedok vypovedal, že u poškodeného to nebol

strach, že by sa mu niekto vyhrážal, ale strach z toho, že pôjde do basy. Tiež, že keby nič neukradol,
tak to nechá na nich, aby zavolali políciu, on to však podpísal, nechcel ísť do basy. Pri konfrontácii
medzi obž. L. W. H. U. T. Ž., svedok poukázal na to, že zo strany obžalovaného nešlo o vyhrážanie,
ale o dohováranie, keďže sa chcelo dobre aj jednej aj druhej strane, pritom poškodený bol v podmienke
a chceli to vyriešiť kompromisom, aby poškodený z toho nemal zle. Neboli žiadne vyhrážky fyzickým

ublížením, poškodenému sa dalo na výber, aby sa postavil k tomu ako chlap a nemuselo sa to hlásiť na
políciu. Svedok uviedol, že u poškodeného bol strach, ale išlo o strach z toho, že pôjde do väzenia. Tento
svedok nepotvrdil, že by sa hovorilo poškodenému to, že ak nepodpíše zoznam, že sa to zvalí na J. Š.Í..

Vyžiadanou listinou doloženou v spise je preukázaný fakt chýbania vecí v predajni OKAY OC Campo

di Martin ku dňu 31.01.2015 so sumárom týchto vecí i s ich hodnotou vrátane ich dohľadania, v časti
stornovania.

K poškodenému U. V. bolo zistených a preukázaných viacero jeho závadností v zmysle vedenia
protispoločenského spôsobu života, predovšetkým a hlavne trestnoprávneho charakteru, za ktorú

opakovane niesol trestnoprávnu zodpovednosť v podobe pôsobenia na neho rôznymi inštitútmi
trestného práva počnúc postúpením vecí na prejednanie ako priestupku, uložením podmienečného
trestu, uložením súhrnného trestu, v konečnom dôsledku i samotným výkonom nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Bez zaujímavosti nemohol zostať ani fakt a skutočnosť, že v jednej trestnej veci
bol právoplatne uznaný za vinného a odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť, kde poškodeným je

práve v tejto veci (1T/72/2015) obž. L. W. i s uloženou povinnosťou poškodeného U. V. (v tej veci
ako obžalovaného) uhradiť mu spôsobenú škodu, a keď k skutku došlo dňa 09.01.2015. Uznesením
Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/93/2011 zo dňa 02.04.2012 bola Obvodnému úradu v Martine
postúpená trestná veci obv. ml. U. V. na posúdenie ako priestupku skutku, pre ktorý bola na nehopodaná obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa §
20 Tr. zák. pre skutok - v presne nezistenej dobe od začiatku leta 2010 do 20.09.2010 v OC Turiec v
Martine. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/74/2012 zo dňa 31.07.2012, právoplatným dňa

04.10.2012 bol obž. ml. U. V. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. pre trestnú činnosť páchanú v dňoch 17.10.2011 a 25.10.2011 v OC Lidl a v
Hypermarkete TESCO s poukazom na predchádzajúce jeho postihnutie pre priestupok proti majetku zo
dňa 15.10.2011, za čo bol odsúdený na trest povinnej práce vo výmere 50 hodín. Trestným rozkazom
Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/18/2016 zo dňa 07.04.2016, právoplatným dňa 03.05.2016 bol obv.

U. V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
pre skutok zo dňa 09.01.2015 v súvislosti s odcudzením fotoaparátu a mobilného telefónu v predajni
OKAY Elektro v OC Campo di Martin so spôsobením škody poškodenému L. W. vo výške 401,47 €, za
čo bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s odkázaním
poškodeného L. W. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestným rozkazom

Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/112/2014 zo dňa 30.07.2014, právoplatným dňa 02.12.2014 bol obv.
ml. U. V. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa
§ 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., taktiež z prečinu porušovania domovej slobody
v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 14 mesiacov s povolením podmienečného odkladu jeho výkonu a určením skúšobnej

doby v trvaní 30 mesiacov, pričom uznesením zo dňa 20.07.2016, právoplatným dňa 20.07.2016,
bolo rozhodnuté o vykonaní súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov ods. U. V. so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

K osobe obžalovaného súdu nezistil žiadne negatívne informácie, ktoré by mohli mať význam a právny

dosah k vedeniu spôsobu jeho života ako problematickému, naopak, z vykonaných lustrácií je zrejmé,
že obž. L. W. doposiaľ okrem tejto trestnej veci nebol trestne stíhaný, súdne trestaný, rovnako tak je
možné konštatovať, že viedol bezúhonný život i na úrovni tzv. priestupkového pohľadu, keď v registri
priestupkov má zaznamenaný len jeden, z hľadiska tejto veci nevýznamný a nesúvisiaci, tzv. dopravný
priestupok riešený v blokovom konaní.

Okresný súd Martin tak po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku,
prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, predovšetkým stranami, pri
zachovaní ich rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností tejto trestnej veci, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či

by ich obstaral, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a takto dospel k záveru,
že v danej trestnej veci vo vzťahu k žalovanému skutku a v ňom k osobe obž. L. W., vykonané dôkazy
nevyznievajú jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností o tom, že sa skutok stal, a keďže nie je
ucelená reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol jednoznačne a bezpečne
vyvodiť záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, musel súd obžalovaného

postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por., riadiac sa prísne zásadou „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“, ho spod obžaloby oslobodiť.

Z výsledkov dokazovania vyplynuli obdobne ako už v podanej samotnej obžalobe, dve skupiny dôkazov,
z ktorých jednu skupinu dôkazov tvoria osamotené výpovede svedka poškodeného U. V. H. U. J.

Š., so svojimi rozporuplnosťami, nielen vnútornými, ale aj prejavovanými navonok, v rozpore s nielen
výpoveďou z prípravného konania, ale aj samotných výpovediach na hlavnom pojednávaní a v rozpore
dokonca aj so skutkovým tvrdením v podanej obžalobe o priebehu skutku v oblastiach a trestnoprávne
významných smeroch, ako už bolo rozvedené pri ich výpovediach v odôvodnení tohto rozsudku.
Opätovne už s ich hodnotením a významnými skutočnosťami uvedenými v ich jednotlivých výpovediach,

je potrebné tiež uviesť a zvýrazniť, že priateľkou poškodeného U. V. bola práve J. Š., keď ich vzájomné
výpovede sú nekorešpondujúce, nesúladné, opisujúce rôzne priebeh skutku. Svedkyňa Dominika
Šudíková na jednej strane odbáčala, nechcela k veci vypovedať, tvrdiac, že si nepamätá, následne
uvádzala dokonca skutočnosti, ktoré sa týkali samotného priebehu skutku, o ktorých nevypovedá ani
samotný poškodený a nie sú tvrdené ani v podanej obžalobe. Nebolo preukázané jej tvrdenie, že

mala počuť to, čo sa odohráva v priestoroch kuchynky tvrdiac, že až neprimerane dlhú dobu 10 -
15 minút stála, resp. sa tam pohybovala, čo je v rozpore s výpoveďami všetkých svedkov, vrátane
obžalovaného, ktorí toto popreli a k čomu sa samotný poškodený nevyjadril. Taktiež nemôže zostať bez
povšimnutia vyjadrenie a postoj svedkyne J. Š. v snahe nejakej „pomsty“ vo vzťahu k obžalovanému. Vnadväznosti i na toto je nepochybným faktom, že poškodený mal dôvod, či už sa mstiť obžalovanému
pre skoršiu trestnú činnosť, za ktorú preukázateľne niesol trestnoprávnu zodpovednosť, priamo aj
spôsobil obžalovanému škodu. Bez pochybnosti je faktom, že poškodený si musel byť a aj si bol

vedomý, že je v „podmienke“, a že v prípade riešenia veci (krádeže uvádzanej v rámci podozrenia v
sp. zn. 1T/72/2015) políciou, resp. preukázania opätovnej krádeže vecí z tejto predajne, by mu reálne
hrozilonebezpečenstvovýkonutrestuodňatiaslobodyzdôvodupremenypodmienečnéhotrestuodňatia
slobody, k čomu však inak i následne došlo, avšak v súvislosti s inou trestnou činnosťou, opätovne
majetkového charakteru, pre ktorú aj bol reálne vo výkone trestu.

OprotivýpovedipoškodenéhoasvedkyneJ.Š.stojavýpovedesamotnéhoobžalovaného,ktorýzásadne
svoju trestnú činnosť popiera, s jeho výpoveďou korešpondujú výpovede ďalších k veci vypočutých
svedkov, pričom rozporuplnosti a rozlišnosti buď nie sú trestnoprávne významné, alebo sa týkajú len
detailov, príp. sú len charakteru ešte viac prehlbujúceho nezrovnalosti a rozpory vo výpovediach, tak ako
tomu bolo v prípravnom konaní pri vykonávaných konfrontáciách, s pripustením istej formy pôsobenia

na poškodeného, k čomu sa vyjadrovali jednotliví svedkovia, nie však vo forme takého charakteru a
ponímania, aby to mohlo byť dôvodne považované za vydieranie zo strany obžalovaného. Podľa názoru
súduspôsobyakonanie,ktorémohlibyťformou„zvýšenéhohlasuprirozhovorevkuchynke,spomínanie
polície, pôsobenia na poškodeného“, mohli byť charakteru takého, ako o ňom svedkovia i samotný
obžalovaný, vo vzťahu k pôsobeniu na poškodeného dané ako fakt, avšak nie s úmyslom páchať trestnú

činnosť, už vôbec nie vo forme vydierania poškodeného, ale práve v snahe ochrániť zamestnancov,
snažiťsavyriešiťvecmierne,bezsúčinnostipolícieavkonečnomdôsledku,akotoboloajprezentované,
pomôcť poškodenému, aby túto vec nemusela riešiť polícia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v

Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.